Listopad 2008

Šikmá veža v Pise

30. listopadu 2008 v 19:05 DIVY SVETA

1173, Taliansko
Stavba, ktorá akoby vzdorovala gravitácii, údajné dejisko fyzikálneho experimentu
Galilea Galileiho


Šikmú vežu v Pise začali stavať v roku 1173. Architekti a stavbári netušili, že ju budujú na plytkej naplavenine. Miesto stavby si nevybrali najlepšie, šikmá veža je postavená na zasypanom koryte rieky. Napriek tomu stojí a dodnes je vyhľadávanou turistickou atrakciou.

Keď v roku 1178 boli hotové prvé poschodia, veža akosi prestala poslúchať. Začala sa nakláňať na sever, stavitelia sa ju pokúsili narovnať. Predĺžili stĺpy, zvýšili klenby, ale veľa to nepomohlo. Ešte pred dokončením štvrtého poschodia sa výstavba zastavila kvôli vojne. So stavbou pokračovala ďalšia generácia v roku 1272. Veža sa začala nakláňať na juh, preto stavitelia predĺžili stĺpy. V roku 1278 sa na siedmom poschodí odkláňala od kolmice o 81 centimetrov, stavbu opäť prerušili.

Nová generácia pokračovala v stavbe v roku 1360. Pri severnom vrchole začali budovať zvonicu. Na južnej strane pridali dva schody aby vyrovnali rastúce naklonenie. Celá stavba má hmotnosť takmer 15000 ton, veža sa stále náklaňala na juh. Nakláňala sa ďalej, sklon sa zvýšil na päť stupňov. Okolo roku 1838 sa veža naklonila o pol stupňa. Posunutím základov sa posunula o šesťdesiat centimetrov. V roku 1934 za Mussoliniho vlády vyvŕtali pod ňou 361 dier a pod kamenné základy natlačili 80 ton riedkej malty. Po tomto zákroku sa naklonila o dve centimetre.

V roku 1989 sa zrútila mestská veža v Pavii, čo vyvolalo značný rozruch. Po tejto udalosti talianska vláda šikmú vežu pre verejnosť uzavrela. V roku 1992 ju vystužili pomocou oceľových pásov, v rokoch 1993-1994 okolo základov postavili robotníci kruh z betónu, pokúsili sa ju vyvážiť protizávažím. Veža sa o dva centimetre narovnala, napriek tomu s týmto riešením odborníci neboli spokojní. Nepáčili sa im olovené ingoty, ktoré nepôsobili esteticky.

V roku 1989 bolo naklonenie kritické, preto bolo potrebné niečo urobiť. Mesto si pri tom uvedomilo, že nie je potrebné vežu úplne narovnať, lebo by prišli o turistickú atrakciu. Narovnanie veže, ktorej vrchol sa od základu odkláňal o tri a pol metra bola nevyhnutná. Prácami poverili profesora pôdnej mechaniky z Anglicka Johna Burlanda. Jeho úlohou bolo znížiť sklon veže z hrozivých päť a pol stupňa na päť. Aby znížil sklon o pol stupňa bolo potrebné zdvihnúť základy na severnej strane stavby o štyri metre. Takmer 15 000 ton zdvihnúť o štyri metre vôbec nie je jednoduchá vec ani pri výdobytkoch modernej techniky.

Keď profesor zverejnil svoju koncepciu, tak hneď natrafil na mnohých odporcov. Medzi odporcami bol Piero Pieerotti, oficiálny historik veže. Podľa neho profesor Burland svojim prístupom ohrozuje existenciu veže. Nápady, ako stavbu zachrániť sa množili ako huby po daždi. Objavili sa celkom reálne nápady, niektoré však boli smiešne. Podľa jedného nemenovaného odborníka mali objekt zdvihnúť pomocou teplovzdušných balónov. Iní navrhovali aby sa upravilo okolie, aby veža vzbudzovala dojem ako keby bola vzpriamená. Talianska byrokracia spôsobila nekonečné odklady, ale napokon talianska vláda pristúpila ku rekonštrukcii podľa Burlandovho projektu.

Burland navrhol, aby spod základov stavby začali pomaly ťažiť pôdu. Predpokladal, že by sa mali základy budovy pomaly zosúvať do dutín a veža by sa mala postupne vyrovnávať. Ľudia sa začali búriť, že Angličania im zničia jednu z najvyhľadávanejších turistických atrakcií. V roku 1992 na Burlandov príkaz stabilizovali prasklinu na prvom podlaží oceľovými podperami. Olovené tehly a oceľové laná mali zabezpečovať stabilitu budovy, kým sa spod základov ťažila zem.

Zeminu odstraňovali bez problémov, výkopové práce sa skončili v júni 2001. Naklonenie v porovnaní s rokom 1990 sa zmenšilo na prijateľnú mieru. Profesionálne úsilie bolo úspešné, lebo dnes má veža sklon aký mala v roku 1810. Podľa profesora Burlanda by mala veža v tejto polohe vydržať tristo rokov. Vedci si dodnes vymieňajú názory, prečo sa veža pri takomto kritickom sklone dodnes nezrútila. Budova sa správa tak, ako keby odolávala gravitácii. Na niektoré záhady sveta nedokážu nájsť odpoveď ani vedci. Práve kvôli šikmej veži navštívi Pisu ročne asi milión turistov...


Viete, že...

- originálny názov znie Torre Pendente di Pisa
- veža má osem poschodí a na jej vrchol vedie 297 schodov
- je súčasťou katedrály, ktorú postavili v rokoch 1063 až 1350 v románskom štýle
- na jej poslednej oprave sa podieľal tím Michala Jamiolkowskeho (narodil sa v Poľsku), ktorý zaručil stabilitu na ďalších 300 rokov
- investície na opravu boli vyčíslené na 30 miliónov dolárov
- kvôli bezpečnosti sa obmedzil počet návštevníkov na 30 v jednom turnuse
- pred opravou sa odkláňala o 1,2 mm za rok
- má sedem zvonov, najväčší má hmotnosť 3,5 tony, pochádza z roku 1655, najstarší ma meno Pasquarreccia
- najväčšia návšetvnosť bola v roku 1989, keď si vežu prezrelo 700-tisíc turistov
- podľa nameraných údajov bol najväčší odklon zaznamenaý
v roku 1997 - 5,2 metra od zvislej osi.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/italyflag.gif
GALÉRIAOBRÁZKOV
/ZOOM/

Soubor:Leaning Tower of Pisa.jpg

Файл:PISA by creactions.jpg

Файл:Pisa.tower04.jpg

File:Leaning tower loggiati.jpg

Datei:Campanile pendente Pisa 100.JPG

Файл:Pisa.tower02.jpg

Datei:Cathedral Pisa 101.JPG




Pont de Gard

30. listopadu 2008 v 18:36 DIVY SVETA


19 Pred Kr., Francúzsko

Dielo civilnej inžinierskej techniky, ktoré kombinuje eleganciu s funkčnosťou a v priebehu výstavby sa stalo umeleckým dielom.

Vodovod cez rieku Gard postavili Rimania ako úžitkovú stavbu, aby zásobovali čerstvou vodou mesto Nimes v južnom Francúzku. Je vysoký 49 metrov, dlhý 275 metrov a bol súčasťou sústavy vodovodov a mostov, ktorá sa rozprestierala medzi Nimes a prameňom Eure v blízkosti Uzés. Funkčná technická stavba bez výzdoby a okrás je ukážkou technického riešenia zavodňovacej sústavy, ktoré je navyše aj pôsobivé a elegantné.
Nápis poukazuje na to, že Pont du Gard bol postavený za čias rímskeho vojvodcu a prokonzula Agrippu, priateľa a zaťa cisára Augusta, a že pochádza z roku 19 pred Kr. Existujú však archeológovia, ktorí to popierajú. Namietajú, že stavba takej technickej kvality by mala patriť do neskoršej éry.
Mesto Nimes sa rozvíjalo v súvislosti s kultom miestneho boha vodstva, ktorénu sa pripisovali liečivé sily. Svoje meno dostalo mesto podľa tohto boha menom Nemausus. V dobe Rimanov sa mesto rozprestieralo na ploche 202 hektárov a malo 50 000 obyvateľov. Výpočty ukázali, že akvadukt bol schopný každého obyvateľa zásobiť 400 litrami vody denne.
Pont du Gard pozostáva z troch radov nad sebou umiestnených arkád. spodný rad tvory šesť arkád, stredný jedenásť a vrchný, priamo pod vodným kanálom, tridsaťpäť arkád. Kamenné bloky sa na seba kládli bez úpravy a hrubé, bokom vyčnievajúce kusy sa používali na upevnenie drevených lešení.
Zlomky kameňov pôsobia trochu nemiestne a budia dojem, že stavba nebola dokončená
Boli však pravdepodobne podstatné pre údržbu komplexu. Keďže voda v tejto oblasti je veľmi bohatá na mineráli, časom sa zrejme nahromadilo v kanáli veľké množstvo usadenín, ktoré bolo treba opäť odstrániť.
Z vrchného radu arkád vidieť do kanálu vždy tam, kde sa niektorý z krycích kameňov stratil. sám akvadukt má spád 1:3 000, celkový spád medzi prameňom a prívodom do mesta predstavuje 17 metrov.
Pre statikov bolo prekvapením, keď sa zistilo, že most nesie iba jedna zo šiestich spodných arkád. Pont du Gard sa taktiež neklenie cez rieku pod 90 stupňovým uhlom, ale je proti toku vody ľahko zakrivený.
A čo sa odohrávalo na konci akvaduktu? V Nimes ešte stále možno vidieť dobre zachované castellum divisorium, okrúhlu nádrž s priemerom priblížme šesť metrov. Do tejto nádrže tiekla voda privádzaná akvaduktom a bola ďalej rozvádzaná piatimi zdvojenými potrubiami. Tri neveľké otvory v dne zrejme slúžili na vypúšťanie usadenín.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/franceflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Soubor:Pont du Gard - SE.JPG

Datei:Pontdugard.jpg

Datei:Pont du Gard HDR.jpg

File:Pont Du Gard From River.JPG

File:NewPontduGard.jpg

Fichier:Pont du gard cote.jpg

Archivo:Aqueduc pont du gard.jpg




Stonehenge

30. listopadu 2008 v 17:24 DIVY SVETA

4.až 2. tisícročie pred Kr.,Anglicko

,,Týmto hrubo otesaným obrom, ktorí sa v chmúrnom rozjímaní skláňajú
nad svojimi zaniknutími druhmi, môžeš klásť stovky otázok."
HENRY JAMES

Stonehenge dnes považujeme za dômyselný chrám postavený niekedy medzi rokmi 2 950 až 1 600 pred našim letopočtom (pred Kristom). Nachádza sa v Južnom Anglicku. Táto stavba bola záhadou dlhé storočia. Stonehenge nebol postavený naraz. Prvá stavba Stonehenge 1 bola menšia - tvoril ju kruhový násyp a výkop, ktorý meral asi 110 m.

Keďže výkopy sa začali zanášať bahnom, bol pôvodný Stonehenge prestavený na Stonehenge 2. Ten bol drevenej konštrukcie a dodnes sa z neho dochovali len otvory po koloch. Okolo roku 2 550 pred n. l. začala výstavba Stonehenge 3, ktorej časti sa nám dochovali dodnes. Obvod Stonehenge tvoria vlastne dva kruhy. Menší je postavený z modrého pieskovca a väčší z obrovských pieskovcových blokov. Najväčšou záhadou bola doprava kameňov na miesto, kde stojí Stonehenge. Dnes vieme, že modrý pieskovec pochádza z Preseli Hills (prsli hils), ktorý sa nachádza 240 až 300 km od stavby. Kvádre z neho majú veľkosť asi 2 m a hmotnosť 1,5 tony a dopravené boli na drevených saniach k rieke Avon a po nej prepravené asi 3 km od Stonehenge.

Odtiaľ boli znova dopravované na spomínaných saniach. Väčšie megality boli však veľké 9 m a ich hmotnosť bola až takmer 50 ton. Pochádzali z Marborough Downs (merbou davns), ktoré sa nachádza 30 km severne od Stonehenge. Až v roku 1994 bola vykonaná rekonštrukcia dopravy týchto blokov. Zistilo sa, na valcoch bol pohyb kameňov relatívne jednoduchý. Ďalší problém bolo zdvíhanie monolitov. Keď sa pred ležiaci monolit vykopala jama, dal sa pákami postupne zdvihnúť i do zvislej polohy. Vodorovný preklad vážiaci asi 10 ton sa na miesto usádzal pomocou dreveného lešenia a zdvíhaný pomocou pák.
Na prvý pohľad sa zdá, že kamene v Stonehenge sú veľmi nahrubo upravené, ale nie je to pravda. Nemajú síce pravidelný tvar, ale ich povrch je opracovaný údermi kamenných palíc veľmi pečlivo.

Taktiež ich okraje nie sú rovnobežné, ale na konci sa zužujú. Pri prekladoch si môžeme všimnúť techniku "pero - drážka", aby z monolitov nespadli. Tvorcovia tohto chrámu museli celé roky dennodenne skúmať a pozorovať slnko, aby sa im podarilo v stavbe Stonehenge dokonale určiť deň letného slnovratu. Okolo Stonehenge ale stále kolujú dohady, či nefungovalo aj ako observatórium, ktoré by umožňovalo predpovedať zatmenie Slnka a robiť mnohé kalendárne výpočty. Napriek mnohým objasneniam ja Stonehenge ešte stále veľkou záhadou.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Soubor:Stonehenge Total.jpg

File:Stonehenge back wide.jpg

Fitxategi:Stonehenge Inside Facing NE April 2005.jpg

File:S7300095.JPG

File:Summer Solstice Sunrise over Stonehenge 2005.jpg

Datei:Trilith Stonehenge.jpg

File:Stonehenge - Wiltonia sive Comitatus Wiltoniensis; Anglice Wilshire (Atlas van Loon).jpg
17 storočie


Chrysler Building

24. listopadu 2008 v 12:15 ARCHITEKTÚRA

Chrysler Building je jeden z najznámejších mrakodrapov v New Yorku na Manhattane. Patrí medzi architektonické ikony a symboly svojej doby a celého mesta. Vďaka svojej charakteristickej špičke, špeciálne vyrobenej z ocele Nirosta je považovaný za jeden z najkrajších mrakodrapov vôbec. Od roku 1976 je veža Chrysler, zapísaná ako National Historic Landmark. Budova bola postavená v štýle Art Deco a obsahuje množstvo detailov, odkazov na automobilový priemysel a značku Chrysler.

So stavbou sa začalo 27. mája 1928 a pokračovala veľmi rýchlo. Každý týždeň stavba rástla o štyri poschodia, naviac nedošlo k žiadnej smrteľnej nehode. Po slávnostnom otvorení v roku 1930 Chrysler Building získal titul najvyššej budovy na svete.


V čase dostavby sa do výšky nad tisíc stôp ťahalo na Manhattane viacero budov (40 Wall Street). Aby si práve Chrysler Building vydobyla pozíciu najvyššej stavby sveta, tesne pred jej dokončením sa tajne vovnútri budovy zostavila 58,4 m vysoká oceľová špička. Tá sa následne vysunula a Chrysler Building se tak stal nielen najvyššou budovou sveta, ale aj najvyššou stavbou.


Titul najvyššej budovy sveta si držala len rok. V roku 1931 (po 11 mesiacoch) jej ho prebrala Empire State Building, no Chrysler Building stále ostáva najvyššou tehlovou budovou.

- Chrysler Building má výšku 319 metrov a je to druhá, resp. tretia najvyššia budova v New Yorku, spolu s budovou New York Times Tower.
- Ako prvý mrakodrap na svete prekročil hranicu 1000 stôp (305 m). Navrhoval ho architekt William Van Alen.
- 90 percent akcií spoločnosti, ktorá vlastní Chrysler Building patrí Abu Dhabi Investment Council.
- Budova má 3 862 okien, výťahy značky OTIS, a je pravidelne sa umiestňuje v rebríčkoch najobľúbenejších mrakodrapov v New Yorku.



http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/


File:Chrysler Building Midtown Manhattan New York City 1932.jpg
Chrysler Building krátko po svojom dokončení roku 1932.

File:Chrysler Building by David Shankbone Retouched.jpg

File:Chrysler Building 2005 3.jpg

File:ChryslerBuildingMidtownManhattanNewYorkCity.jpg

File:Chrysler Building detail.jpg

File:Chrysler Building at night.JPG

File:Chrysler building- top.jpg

Soubor:Nyc-travails-5283.jpg

Soubor:Chrysler Building 2.jpg

File:ChryslerBuilding.JPG

Soubor:Chrysler Building Office North Facing Window.jpg


Datei:Chryslerbuilding entranceha.jpg



Central Park

23. listopadu 2008 v 19:42 ARCHITEKTÚRA


Central park je veľký verejný mestský park, ktorý sa rozprestiera na rozlohe 843 akrov alebo 3,41 km². V centre Manhattanu zaberá plochu obdĺžnikového tvaru s rozmermi 4 km × 800 m), čím definuje samotný profil mesta.
Bol otvorený v roku 1859. Aj keby sa možno zdalo, že Central Park je najväčším v New Yorku, nie je to tak.
Väčší park je napríklad Flushing Meadows-Corona Park v Queense.

Park bol vytvorený ako spolupráca slávneho krajinárskeho dizajnéra svojej doby - Fredericka Lawa Olmsteda a architekta Calverta Vauxa. Ich návrh parku pod názvom Greensward bol postavený tak, aby čo najviac pripomínal prírodnú scenériu anglického vidieka.

Dnes je to vďaka 25 miliónom návštevníkov ročne najnavštevovanejší mestský park v USA a vďaka filmom a televíznym seriálom sú zákutia parku svetoznáme.

Pritom pôvodne nebol v zakreslený ako súčasť Commissioners' Plan of 1811 - plánu, podľa ktorého sa postupovalo pri výstavbe New Yorku. No medzi rokmi 1821 a 1855 sa populácia mesta vzrástla štvornásobne a preto vznikla potreba vystavať veľký mestský park na spôsob Buloňského lesíka v Paríži, či Hyde parku v Londýne.


Preto mesto v roku 1853 odkúpilo pozemky od 59. po 106. ulicu za účelom výstavby parku - neskôr sa konala súťaž v ktorej vyhrali už spomínaní páni. Central park v ich návrhu sa mal najviac podobať idylickej krajine anglického vidieka. Plán obsahoval oddelený systém dopravy pre chodcov, jazdcov na koňoch, či iné vozdilá - takisto doprava cez mesto (crosstown) bola riešená prostredníctvom do zeme zapustených ciest (anglicky zvané transverse).

Plán Greensward obsahoval 36 mostov, z ktorých žiaden nie je podobný tomu druhému.

Central park bol oficiálne otvorený v roku 1873 - po rokoch príprav, zemných prác, premiestňovania zeminy, sadenia tisícov stromov či kríkov.


http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/





Súbor:Central Park New York City.png
Mapa Central Parku

File:Southwest corner of Central Park, looking east, NYC.jpg

File:26 - New York - Octobre 2008.jpg

File:Centralpark fg01.jpg

Soubor:Central Park New York City New York 23 cropped.jpg

Soubor:Receiving Central Park.jpg

Fichier:Centralpark.png

Datei:Centralpark 20040520 121402 1.1504.jpg

Datei:Central park newyork.jpeg

Archivo:Belvedere Castle, Central Park.jpg

Fil:CentralPark01.jpg

File:Bethesda Fountain in 2007.jpg