Prosinec 2008

Čínsky múr

30. prosince 2008 v 15:10 DIVY SVETA

Koniec 3. storočia pred Kr., Čína

Najväčší komplex, aký vôbec vybudovala ľudská ruka, stál tisíce ľudských životov.

Čínsky múr je jedným z najväčších bravúrnych stavebno - technických diel všetkých čias. Staval sa od roku 220 pred Kr. za vlády cisára
Čchin Š´-chuang-tiho približne desať rokov. Tento panovník sa považuje za jedného z najväčších despotov v dejinách. Niektoré úseky obranného múru postavili už aj predtým rôzne malé, navzájom si konkurujúce kráľovstvá na severe. Čchin Š´-chuang-ti na obnovu poškodených miest a spojenie jednotlivých častí nahnal armádu zloženú z roľníkov, vojakov, kriminálnikov a politických zajatcov. Tak vznikol uzavretý ochranný val pozdĺž hraníc jeho ríše. Múr bol plánovaný ako bašta proti bojovným mongolským nomádom na severe a pravdepodobne tiež aj ako demonštrácia cisárovej moci a nádhery.
Čchin Š´-chuang-ti poveril týmto projektom svojho najúspešnejšieho generála Meng Tiana. Múr sa plazil po horách, do údolí, cez púšte a močiare. Staval sa na kamenných základoch z tehál a zeme. Z jeho strážnych veží sa s dosiaľ nebývalou rýchlosťou pomocou dymových signálov - šírili informácie po celej krajine.
Múr vraj v potu tváre postavilo 300 000 ľudí. Už iba organizácia a zásobovanie takéhoto množstva pracovných síl prestavovala výnimočný výkon. Jedna legenda hovory, že Čchin Š´-chuang-timu istý mág predpovedal, že múr sa bude môcť dokončiť iba vtedy, keď v ňom bude pochovaný Wan alebo 10 000 ľudí. Cisár nakoniec našiel muža s menom Wan, dal ho usmrtiť a pochovať v múre. Mnohé tisíce ľudí, ktorí zomreli počas stavebných prác, boli pravdepodobne tiež doň zamurované. Múr sa preto nazýva aj Najdlhší cintorín sveta alebo Múr sĺz. Vojenský význam múru vzrástol, keď bol obsadený mužstvom tak, ako to zodpovedalo jeho dĺžke. V priebehu stáročí bol múr zanedbávaný a rozpadal sa. Až roku 607 po Kr. za dynastie Suej sa dielo zrekonštruovalo. V tomto období stavby sa údajne na prácach zúčastnilo milión robotník a polovica z nich tam zahynula. Za dynastie Ming (v rokoch 1368-1644) v 15. storočí dostal múr konečne svoju podobu. V nedávnej minulosti boli jeho časti zrekonštruované pre účely cudzineckého ruchu.
Múr sa začína v blízkosti jazera Bo-Hai, na severovýchod od Pekingu vedie cez severnú Čínu do púšte Gobi. Údajne o celkovej dĺžke nie sú jednoznačné. Múr sa vinie a krúti na niektorých miestach s nim paralelne bežia ďalšie ochranné valy, ktoré možno prirátať k celkovej dĺžke. Údaje o dĺžke sú preto veľmi rozdielne. Vzdušná čiara medzi obidvoma koncovými bodmi meria 2 450 kilometrov, múr so všetkými odbočkami a ohybmi by mohol byť dlhý asi 6 000 až 6 700 kilometrov. Múr nebol iba ochranným valom, ale aj cestným spojením. Jeho šírka je 5,5 metra. To umožňovalo pochodovať vedľa seba desiatim pešiakom alebo jazdu piatich jazdcov vedľa seba. Múr je ešte aj dnes v priemere deväť metrov vysoký, pozorovacie veže majú výšku dvanásť metrov. Čínsky múr je výnimočne pôsobivé dielo, ktoré po stáročia odolávalo vplyvom vetra a počasia.
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
/ZOOM/

Datei:Greatwall large.jpg
1907

Datei:Panorama-Chinesische-Mauer-Mutianyu Martin.jpg

File:20090529 Great Wall 8185.jpg

File:20090529 Great Wall 8125.jpg

Fichier:The Great wall - by Bernard Goldbach.jpg

Súbor:GreatWall3.jpg
Veľký čínsky múr blízko Pekingu

Datei:Great Wall of China (1010067).jpg

Soubor:GreatWall 2004 Summer 4.jpg

Datei:Great Wall unrestored Guard Tower.jpg
Strážná veža

Datei:Greatwall badaling4.jpg

Datei:Greatwall badaling.jpg

Datei:Badaling Great Wall.jpg

File:Noel 2005 Pékin 031 muraille de chine Mutianyu.jpg

Súbor:Great Wall unrestored-1.jpg
Rozpadávajúci sa úsek múra

ملف:GreatWall 2004 Summer 2.jpg

Datei:Greatwall simatai.JPG

File:Great Wall at Simatai overlooking gorge.jpg

Datei:Greatwall badaling2.jpg



Angkor Vat

30. prosince 2008 v 14:20 DIVY SVETA


Okolo 1150,Kambodža

Najväčší a najslávnejší chrám sa nachádza v najmohutnejšom
chrámovom komplexe na svete..

Najfantastickejší príklad hinduistickej architektúra sa nenachádza v kolíske hinduizmu v Indii, ale v Kambodži. Tam božský kráľ Súrjavarman II. v 12. storočí vybudoval obrovský chrámový súbor Angkor Vat. Je zasvätený hinduistickému bohu Višnovi a slúži súčasne ako svätyňa i ako pohrebisko samotného Súrjavarmana.
Kmérski panovníci, ktorí vládli v Kambodži od 9. do 15. storočia po Kr., sa považovali za pozemské prevtelenie Višnu. Angkor Vat bol akýsi nebeský palác, kde sa mohol zdržiavať duch kráľov.
Chrám je obklopený pevnostnou priekopou. Jeho geometrický pôdorys má obrovské rozmery. Vonkajší múr ohradzuje areál s rozlohou 1,95 štvorcového kilometra. Návštevník vstupuje do chrámového komplexu hlavným portálom obvodového múru a objaví sa pred nim celý Angkor Vat, ktorý sa vypína v rade po sebe nasledujúcich plošín. Srdce svätyne sa nachádza pod vežou vysokou vyše 61 metrov a možno tam prísť cez ďalšie brány, schodiská a otvorené nádvoria. Obklopujú ho štyri nižšie veže, ktoré predstavujú štyri ďalšie svätyne.
Angkor Vat má bohatú výzdobu kontrastujúcu s prísne geometrickým komplexom. Do kameňa sú tu vytesané živé scény z indickej mytológie. Bujní bohovia a bohyne sú navzájom poprepletaní v erotických pozíciách. Na reliéfoch, ktoré zaberajú stovky metrov, sú zobrazené historické postavy z kmérských dejín. Jedna z najznámejších a najčastejšie zobrazovaných skulptúr je Apsaras, tancujúca bohyňa Kmérov.
Angkor Vat je neobyčajné stavebné dielo. Stavebné materiáli a priestor boli prekvapujúco ,,skomponované" do tohto geometrického komplexu. Pritom boli stavebné techniky obmedzené , lebo technológia stavby oblúkov a kupol sa vtedy ešte nepoznala. Scény vytesané do kameňa pôsobia ako drevorezby. Pri celkovom pohľade na chrám sa návštevníkovi tají dych.
Višnu, hinduistický boh stálosti a záchrany demonštroval v Angkor Vate svoju všemocnosť. Keď roku 1973 eskalovala v Kambodži vojna, bol na francúzskych archeológov, ktorí dozerali na Angkor Vat, vyvíjaný nátlak, aby komplex opustili. Celý chrámový súbor sa stal úkrytom Červených Kmérov (Angkor Vat je iba centrom obrovského komplexu s plochou okolo 260 štvorcových kilometrov s viac ako 200 chrámami). Dnes sú v chrámoch diery po guľkách. Politickým cieľom Červených Kmérov bolo oslobodiť krajinu od náboženskej závislosti, a to preto z početných skulptúr bohov nechali odstrániť hlavy. Po vyše dvadsiatich rokoch sa znovu pristupuje k reštaurovaniu. Vznikajú však pochybnosti, či budú tieto práce vykonané odborne a či sa pri tom nenapáchajú ďalšie škody. Vojna a politické vrenie zanechali svoje stopy. Ďalším problémom, na ktorý narážajú tí, čo sa snažia o uchovanie jedinečného dedičstva kambodžského náboženstva a dejín, je stály nedostatok finančných prostriedkov.

GALÉRIA OBRÁZKOV

/ZOOM/

ឯកសារ:Angkor Wat W-Seite.jpg

ឯកសារ:Templo de Angkor Wat en Camboya.JPG

ឯកសារ:Angkor Wat from north pond.JPG

ឯកសារ:ប្រាសាទអង្គរវត្តមើលពីចំហៀងខាងក្រោយ.jpg

ឯកសារ:Libraryangkorwat.JPG
Jedna z tzv. knihovien, ktoré sú súčásťou komplexu Angkor Vat

ឯកសារ:Angkor Wat Library SW.jpg

ឯកសារ:Image-Angkor Wat from north pond 2.JPG

ឯកសារ:North west gallery Angkor Wat.jpg
Jedna z galérií nachádzajúca sa v severozápadníej části Angkor Vatu

ឯកសារ:Awatdevatasupperlevel01.JPG

ឯកសារ:Tow carved figures-angkor.jpg

File:Awatoceanofmilk01.JPG

ឯកសារ:Angkor Wat aerial view.jpg
Letecký pohľad na Angkor Vat

File:Awatcornertower01.JPG
Severozápadná veža pri západu slnka



Teotihuacán

26. prosince 2008 v 17:00 DIVY SVETA

Od 5. storočia, Mexiko

Staré a záhadné mesto, ktorého vznik dosiaľ nebol objasnený.

Teotihuacán označuje v jazyku nahua Miesto bohov. Pôvod tohto pôsobivého miesta sa viaže k civilizácii, ktorá je omnoho staršia ako civilizácia Aztékov. K prvému osídleniu tu zrejme došlo asi v 1. storočí pred Kr. V roku 500 po Kr. bol Teotihuacán najväčším mestom v Strednej Amerike. Na ploche 21 štvorcových kilometrov žilo asi 50 000 až 100 000 obyvateľov, niektoré odhady hovoria dokonca o 200 000.
Mesto malo široké ulice, obrovské kultové budovy, remeselnícku štvrť a početné súkromné domy. Archeológom sa však podarilo zrekonštruovať len útržky z každodenného života a zvykov obyvateľov. Tamojší stavitelia v každom prípade vytvorili veľmi význačné mesto, ktoré ovládalo veľkú ríšu a silno ovplyvnilo vývoj susednej mayskej kultúry. Aby mohli zriadiť mestský komplex presne podľa rastra, odvrátili tok do kanála, aby neprerušoval sieť súbežných ulíc. Na hlavnej osi prebiehajúcej severojužným smerom leží asi 40 metrov široká a 2,3 kilometra dlhá hlavná ulica. Má názov Ulica mŕtvych, lemujú ju chrámy a svätyne, dominujú jej dve pyramídy. Na severnom konci sa nachádza Mesačná pyramída - pozostáva z niekoľkých do seba zapadajúcich pyramíd s celkovou výškou 46 metrov - a ďalej na juh stojí Slnečná pyramída. (Slnko a Mesiac sa podľa jednej legendy zrodili v Teotihuacáne).
V centre mesta je obrovské verejné zhromaždisko - obrovská štvorcová plošina s dĺžkou strany takmer 400 metrov a veľkým schodiskom. Na tejto plošine stojí pyramídový chrám zasvätený operenému hadovi (Quetzalcoatl, jedno z hlavných božstiev). Je konštruovaný terasovito, pôvodne dosahoval výšku cez 21 metrov a dodnes je bohato dekorovaný skulptúrami. Všade hrozivo dvíhajú hlavy hady a ešte stále pôsobia na návštevníkov znepokojujúcim dojmom. O čosi silnejšie museli pôsobiť kedysi, keď mali svietivé obsidiánové oči a celá budova bola omietnutá a pomaľovaná! Na severe, západe a juhu lemujú zhromaždisko štyri stavby, pyramídového tvaru, na východe tri.
V Teotihuacáne mnohé dodnes zostáva nepreskúmané. Kadečo utrpelo prácami prvých archeológov, zvlášť Slnečná pyramída. Na počiatku 20 storočia bola neodborne vykopaná a nepresne zrekonštruovaná. Dnes sa predpokladá, že na výšku merala 65 metrov a bola postavená asi zo 765 000 kubických metrov stavebného materiálu, ktorý tvorili kamene nad jadrom z hliny a sutín. Mala zrejme plochý vrchol, na ktorom bol chrám.
Ľudia tejto kultúry vzývali boha dažďov menom Thaloc a uctievali jaguára. Živili sa prevažne obrábaním pôdy. Hospodársky dôležitý bol lokálny výskyt obsidiánu a keramika oranžovej farby - oboje sa vyvážalo. Drahocenné nástenné maľby svedčia o vysokej umeleckej zručnosti. Menej príťažlivou stránkou tejto kultúry bol zvyk obetovať ľudí, praktikovaný najmä v období jej úpadku. Nevie sa presne, ako Teotihuacán zanikol. Isté však je, že to bol násilný koniec a že mesto bolo v 8. storočí spustošené a vypálené, možno Toltékmi.

GALÉRIA OBRÁZKOV
/ZOOM/

File:View from Pyramide de la luna.jpg
Pohľad z Mesačnej pyramidy na Ulicu mrtvých a Slnečnu pyramidu

File:Piramide de la Luna 072006.jpg
Mesačná pyramída

File:MW-Teotihuacan8.jpg

Datei:Teotihuacan-Temple of the Feathered Serpent-3035.jpg

File:Great Goddess of Teotihuacan (T Aleto).jpg


Tula

25. prosince 2008 v 17:53 DIVY SVETA

10. storočie, Mexiko

Domov bojovných Toltékov a ich boha, opereného hada.

Toltékovia boli nomádi. Možno že práve oni v 8. storočí rozborili Teotihuacán. Ich hlavné mesto Tula bolo takisto poničené nepriateľmi. Dlho sa nevedelo, kde toto mesto leží. Toltékovia vládli Mexiku len asi 200 rokov - od polovice 10. storočia do polovice 12. storočia, výsledky ich legendárnej zručnosti a vynaliezavosti však prežili. No len veľmi ťažko sa dajú oddeliť od faktov.
Quetzalcoatl, operený hadí boh, bol zrejme v Tule veľmi významný. Jeho obraz sa opakovane objavuje a v umení a architektúre mesta, vinie sa nahor po stĺpoch a hľadí nadol zo stien pyramíd. Zvlášť zaujímavý pohľad v Tule poskytuje 40 metrov dlhý hadí múr. Hady, ktoré sú na ňom zobrazené, požierajú kostry.
V centre mesta, kde už bolo mnoho objektov zreštaurovaných (ostáva však ešte veľa práce pri vykopávkach), stojí pyramída podopierajúca chrám boha Quetzalcoatla, ktorého stotožňovali so Zorničkou.
Na vrchole pyramídy pri vstupe do chrámu stoja mohutné stĺpy - Atlanty. (Názov pochádza z klasického umenia a vo všeobecnosti označuje sochu človeka podopierajúcu časť budovy). 4,6 metra vysoké Atlanty v Tule predstavujú Quetzalcoatla v podobe Zorničky. Majú operené čelenky a kopije. Pôvodne podopierali časti chrámovej strechy, ktorá sa nezachovala. Mnoho chrámových skulptúr zmizlo, ale niektoré hlavné motívy, ako je jaguár, sa stále dajú vidieť. Pred chrámom kedysi bolo veľké zastrešené zhromaždisko. Niektoré stĺpy, ktoré niesli strechu, stoja dodnes. stĺpové haly sú pre toltécku kultúru veľmi charakteristické a patria k toltéckym znakom, ktoré sa opakujú v Chichén Itzá v mexickom štáte Yucatán.
Ďalším znakom toltéckej kultúry sú ihriská na loptové hry. Boli pravouhlé a obohrané vysokými múrmi. Toltécka hra s gumenou loptou mala pravdepodobne nejaký náboženský význam. V Tule sa zachovali zvyšky dvoch takýchto ihrísk. Jedno sa nápadne podobá na loptovňu v Chichén Itzá.
Pozostatky toltéckej kultúry svedčia o bojovnosti jej príslušníkov. Verili, že bohov si môžu udobriť ľudskými obeťami. Koncom 10. storočia sa kňaz a vládca Topiltzin-Quetzalcoatl snažil presadiť pokojnejšími prvkami, ale výsledkom toho boli boje o moc v jeho ríše, ktorým podľahol, a napokon musel Tulu opustiť. Od tých čias určoval počínania Toltékov princíp násilia.
Tula bola nakoniec pravdepodobne náhle zničená (nevedno, či v dôsledku občianskej vojny, alebo útoku z vonku). Hadí múr bol pritom zrútený a veľká budova v centre vyhorela. Kadečo dodnes leží pochované pod sutinami a čaká na svoje objavenie. mohlo by to priniesť ďalšie informácie o meste, ľuďoch a ich osude.

GALÉRIA OBRÁZKOV
/ZOOM/

Fichier:Telamones Tula.jpg
Detailnejší pohľad na atlanty - pochmúrne figúry bojovníkov ozdobených perím
symbolizujúce boha Quetzalcoatla

Archivo:PiramideCandTulaCity-Xicocotitlan-Hidalgo Mexico.JPG
Zvyšky pyramídy hadieho boha Quetzalcoatla, ktorý tu bol uctievaný ako Zornička

Archivo:Catedral de tula.jpg
Katedrála de San José

Fil:Panorámica de la zona arqueologica de Tula.JPG



Chichén Itzá

25. prosince 2008 v 16:18 DIVY SVETA

10. storočie, Mexiko

Jedno z veľmi neblahých miest Nového sveta, kde sa stretlo kultúry Mayov a Toltékov.

Chichén Itzá bolo až do 10. storočia po Kr. dôležitým centrom Mayov. Neskôr, keď mayská kultúra upadala, získali vládu nad mestom pravdepodobne toltécki bojovníci a premenili Chichén Itzá na väčšiu a lepšiu verziu svojho hlavného mesta Tuly. Bohaté vykopávky, ktoré dnes v Chichén Itzá možno vidieť, sa nedajú pripísať výlučne ani mayskej ani toltéckej kultúre. skôr ide o zaujímavú zmes ideí a motívov oboch kultúr.
Chichén Itzá možno bolo nové hlavné mesto panovníka Topiltzina-Quetzalcoatla, ktorý bol vyhnaný z Tuly a u Mayov bol známy pod menom Kukulkán. Miestu dominuje pyramídový chrám El Castillo (zámok), ktorý je mu zasvätený. Deväťstupňová pyramída má na každej zo štyroch strán 91 schodov a bola postavená na zvyškoch inej, staršej pyramídy. Rozmery a tvar El Castilla sú úchvatné. Počet schodov a terás symbolizuje dni a mesiace roka. Schodiská sú orientované presne na štyri svetové strany. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti vzniká výnimočný efekt: tiene dopadajúcich slnečných lúčov budia dojem, že hadí boh, ktorého hlava a chvost sú vytesané na hornom a dolnom konci pyramídy, ožíva a kľukato sa plazí z chrámu.
Chichén Itzá má vari najpôsobivejšiu loptovňu v celej Strednej Amerike. Je veľmi rozľahlá, ohradená dvoma paralelnými 83 metrov dlhými a 8,2 metra vysokými múrmi, ktoré sú od seba vzdialené 27 metrov. Na každom konci ihriska stojí chrám. Náboženský význam loptovej hry dodnes zostáva záhadou. Reliéfne s uťatými hlavami, preto sa predpokladá, že sa bojovalo o život. Jedna interpretácia herných pravidiel z neskoršieho aztéckeho obdobia uvádza, že hráči museli prehodiť loptu cez jeden z kamenných kruhov na hornom konci múru.
Do chrámu bojovníkov v Chichén Itzá sa vstupuje stĺpovou halou. Nespočetné stĺpy predstavujú toltéckych bojovníkov a kedysi niesli strechu. Takéto stĺpové haly možno nájsť aj v Tule:, zdá sa, že boli vynálezom toltékov. Chrám je vyzdobený skulptúrami a freskami. Opäť sa tu objavujú známe motívy toltéckeho umenia, jaguár a orol. V Chichén Itzá sa nachádza i jaguárov chrám, strážený kamenným jaguárom.
Územie známe ako Starý Chichén je zarastené vegetáciou a sotva vzbudzuje pozornosť. Skrýva však mnohé zaujímavé budovy, na ktorých badať len malý toltécky vplyv. Je tu observatórium - veža na dvojitej plošine - a pyramída, v ktorej na našlo mnoho hrobov.
Takzvaný Kláštor mníšok tvorí veľký komplex miestností, kde sa nachádza niekoľko dobre zachovaných skulptúr. Objekt zvaný Kostol, ktorý nemá s kresťanstvom nič spoločné, má fasádu pokrytú maskami Mayov a rôznymi mytologickými bytosťami.
Obdobie rozkvetu a dominantného postavenia Chichén Itzá bolo krátke, okolo roku 1200 ostalo mesto opustené. Stalo sa tak pravdepodobne po zničujúcom útoku vládcom Mayapanu, iného mocného mesta na polostrove Yucatán.

GALÉRIA OBRÁZKOV
/ZOOM/

Súbor:Chichen-Itza-Castillo-Seen-From-East.JPG
Pyramída Kukulcán

http://photos.seelab.com/images/2006-ruta-maya/chichen-itza-mexico.jpg
Veľká chrámová stavba symbolizuje rok

Fichier:El Castillo Stitch 2008 Edit 1.jpg

Archivo:Chichen Itza CB.jpg

Archivo:Juego de pelota chichen itza.jpg
Juego de Pelota

Plik:Caracol in chichén itzá.jpg

Fichier:La Iglesia 1.jpg
L'Iglesia

Fájl:Cenote brunnen Chichen itza.jpg
Cenote



Tikal

25. prosince 2008 v 15:48 DIVY SVETA

TIKAL

Od 4. storočia, Guatemala

Majestátne mayské rozvaliny v džungli.

Mayovia, predchodcovia dnešných mayských Indiánov, patrili k civilizácii, ktorá sa rozprestierala cez šíre oblasti stredoamerických hôr a nížin. Ich kultúru určovalo náboženstvo a v krajine vládli kňazi. Dôkladne vypracovaný mayský kalendár obsahoval cykly s rôznou dĺžkou od 260 dní až po 52 rokov. Pokusy spojiť ho so systémom európskeho kalendára priniesli rozporné výsledky. Bádatelia predpokladajú, že mayská kultúra vrcholila v období medzi 4. a 10. storočím po Kr.
Najväčším strediskom klasickej mayskej kultúry v severnej nížinatej časti mayského územia bol Tikal. V centre Tikalu bolo veľké námestie, ktoré na západnej a východnej strane ohraničovali chrámy pyramídového tvaru a na severe akropola. Okolo tohto miesta stálo na ploche 16 štvorcových kilometrov asi 3000 budov. Počet obyvateľov sa odhaduje na 10 000 až 45 000. Akropola zrejme bola obývaná nepretržite jedenásť storočí. Dnes sa dá poprezerať ešte 16 chrámov. Stoja na zvyškoch početných starších budov, pod ktorými sa nachádzajú aj zvyšky podivuhodne pomaľovaných hrobov.
Obradné centrum zaberalo plochu s rozlohou 2,5 štvorcových metrov. Námestie a budovy boli pospájané cestami pre peších. Takzvané paláce - jednoposchodové domy s omietnutými a vyzdobenými miestnosťami - boli ako skoro všetky mayské budovy postavené na plošine. Centrálne náboženské budovy stáli na vyvýšenom mieste. To umocňovalo posvätnú úctu a plnilo i praktický účel - obrady, ktoré sa tam konali, mohol sledovať veľký počet ľudí. Ale dokonca aj relatívne jednoduché domy mimo centra boli postavené na hlinených plošinách, možno v záujme ochrany pred povodňami v období dažďov.
Kamenné skulptúry a drevené rezby zobrazujú mayských panovníkov a náboženské obrady. Drevorezby vidieť v niektorých palácoch na ozdobných trámoch a nad vchodmi do pyramídových chrámov. V Tikale je šesť stupňových pyramíd. Na ich vrcholoch, zakončených strešnými hrebeňmi, sa nachádzali komnaty, ku ktorým viedli schody. Najväčšia pyramída, označená číslicou IV, čnie do výšky 70 metrov. Pyramídy boli vlastne hrobky bohatých a vážených ľudí, ktorých tam pochovávali s početnými predmetmi. Medzi nimi boli aj potraviny, ktoré mali zomrelí požiť cestou na iný svet. Pred chrámami a palácmi stoja kamenné stély (vzpriamene postavené kamenné dosky, na ktorých sú často vyobrazení panovníci alebo bojovníci, ako kladú nohu na porazeného nepriateľa.
Termín ,,mesto" možno použiť vo vzťahu k Tikalu iba obmedzene. Tikal bol skôr dôležitým náboženským centrom, na ktorého periférii sa usídlil veľký počet ľudí. Väčšina Mayov síce nežila v nadbytku, no napriek tomu bohato zdobili svoje hrobky a chrámy. Z úcty k bohom, svojim urodzeným a mŕtvym vytvorili monumenty, ktoré sú aj dnes úchvatné a vzbudzujú posvätnú úctu.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://nodancelimit.com/templates/English/images/article_separator.png
/ZOOM/

Archivo:Tikal Giaguaro.jpg

Soubor:Tikal Temple1 2006 08 11.JPG
Pyramída I.

Fichier:Tikal.jpg
Pyramída II.

File:Tikatemple V.jpg
Pyramída V.

File:Tikalpano.jpg

Fichier:Tikal-Plaza-Mayor-Panorama.jpg

Datei:Tikal temple jaguar.jpg
Veľké námestie



Údolie sôch - San Agustín

23. prosince 2008 v 17:57 DIVY SVETA

6. Storočie pred Kr., Kolumbia

Náhrobné sochy strážia zaniknutú civilizáciu.

V severných Andách vo výške 1800 metrov sa nachádza jeden z najcennejších archeologických nálezov na juhoamerickom kontinente - Údolie sôch. Doteraz bolo objavených 500 obrovských kamenných figúr ľudí, zvierat a bohov, rozptýlených na viac ako dvadsiatich miestach na husto zalesnených svahoch údolia, ktoré vyhĺbila rieka Magdaléna. Uprostred bujnej sýtozelenej vegetácie, výdatných vodopádov a záľahy orchideí pôsobia nahrubo otesané sochy s tvrdým výzorom neprívetivo a odmietavo. Sú tajomnými pozostatkami zaniknutej kultúry, o ktorej nie je známe takmer nič.
Od roku 1794, keď sochy objavil španielsky mních Fray Juan de Santa Gertrudus sa, archeológovia dohadujú o čase ich vzniku. Niektorí predpokladajú, že pochádzajú zo 6. storočia pred Kr., iní si však myslia, že boli vytvorené neskôr, možno kultúrou ktorú zničili Inkovia tesne pred dobytím Španielmi. Existuje určitá súvislosť medzi týmito sochami a kamennými figúrami na Veľkonočnom ostrove v Pacifiku, ale väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že prináležia k predkolumbovskej stredoamerickej a andskej civilizácii. mnohé sochy sa nachádzajú blízko podzemných hrobiek, preto je pravdepodobné, že údolie bolo obradným miestom, kde so zložitými pohrebnými rituálmi pochovávali mŕtvych. Niektoré sochy zobrazujú posvätné zvieratá, ktoré majú symbolický charakter: orol ako symbol moci, žaba ako symbol zmierenia, opica ako boh plodnosti. Iné figúry majú ľudské črty, realistické alebo štylizované, a majú rôznu výšku - najvyššia meria sedem metov.
Sochy stoja v archeologickom parku, ktorý je vzdialený 2,5 kilometra od mesta San Augustín. 130 sôch stojí na svojom pôvodnom mieste, niektoré boli premiestnené na koniec parku a ohradené plotom, ďalších 35 je rozostavených v lese (Bosque de las Estatuas) a pospájaných štrkovými cestičkami. Najdôležitejším obradným miestom v tomto parku je Fuente de Lavapatas. Pri tomto prameni pravdepodobne prebiehalo rituálne umývanie a uctievanie vodných bohov. Skalné brehy potoka sú popretkávané kanálmi a jazierkami. Aj tu sa nájdu figúry hadov, jašteríc a ľudských postáv. V parku je aj múzeum, kde je vystavená keramika a umelecké predmety nájdené v tejto oblasti.
O niečo ďalej, severne od rieky Magdaléna a 10 kilometrov od San Augustína, je kopec El Alto de los Idolos (Návršie bôžikov). Tu stoja takzvaní strážcovia,: každý z nich bdie nad hrobom. Niektoré hroby boli odkryté a obsahujú veľké kamenné sarkofágy, niektoré zakryté mramorovými doskami s vytesanými podobizňami mŕtvych.
V neďalekom Alto de Lavapatas sa nachádzajú ďalšie kamenné rakvy s kamennými doskami, na ktorých sú viditeľné červené, čierne a žlté maľby. Na tamto mieste okrem toho stojí slávna socha El Doble Yo (Dvojité Ja). Znázorňuje dve nad sebou sediace postavy, ktoré sú vytesané z jedného kusa kameňa. V La Palota je jediná zachovaná pomaľovaná socha,: lokalita La Cháquira je zasa známa postavami bohov vytesanými do skalnej steny.



File:Parque Arqueológico de San Agustín - Tumb with deity.jpg

File:Colombia-Ecuador'06 306.jpg

Vaizdas:Parque Arqueológico de San Agustín - Deity 2.jpg

Datei:San Agustin parque.jpg

Bestand:Tumba en San Agustín.jpg

Bestand:Lapatas.jpg
Najdôležitejším obradným miestom v tomto parku je Fuente de Lavapatas


New York

22. prosince 2008 v 18:43 MESTÁ - SVET


Súbor:Seal of New York City.png

Mesto je finančným centrom Spojených štátov a centrom svetového obchodu. Samé má ročný hrubý domáci produkt okolo 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty.

Sídlo mnohých medzinárodných organizácií, vrátane OSN, je tiež známe ako mesto mrakodrapov, aj keď v súčasnosti sa ich tu nenachádza toľko ako napríklad v Ázii.

Rozkladá sa na rozlohe 1214 km² a žije v ňom 8 108 040 obyvateľov (2005), v celej metropolitnej oblasti 18,7 miliónov. Vlastné mesto pozostáva z piatich častí: najstarší Manhattan, ďalej Bronx, Brooklyn, Queens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch.

New York vždy charakterizovali klasické žlté taxíky, rýchly životný štýl, kiná a divadlá na ulici Broadway a v ostatnom čase aj tzv. taviaci kotol, čo znamená, že mesto je plné rôznych kultúr, ktoré sa navzájom asimilujú a vytvárajú tak novú, americkú generáciu.

Metropola bola vždy kozmopolitným mestom, v ktorej sa hovorí viac ako 80-timi jazykmi. Žije v nej mnoho Číňanov a Portoričanov, ktorí sa sem sťahujú za prácou. Známa je aj štvrť Bronx ako charakteristika typického černošského bloku.

V meste sa nachádza viac ako 20 000 reštaurácií, 150 múzeí svetovej triedy a viac než 10 000 obchodov pýšiacich sa tovarom najprestížnejších značiek. Ak si návštevník želá vyhnúť sa mestskému ruchu, vhodná je oáza pokoja v Centrálnom parku a v parku pri rieke Hudson. Taktiež odporúčame navštíviť plážovú časť v Long Islande.

Epicentrum zábavy bolo vždy na ostrove Manhattan, ktorý je obklopený štyrmi mestskými celkami - tzv. boroughs (Bronx, Brooklyn, Queens a Staten Island), pričom každá časť je osobitá s vlastnými atrakciami. Ďalej sa prezentuje svetoznámymi reštauráciami, architektonickými majstrovskými dielami, umeleckými inštitúciami, čím sa radí medzi najväčšie svetové kultúrne strediská.

Poloha metropoly na sútoku rieky Hudson, Long Island a Atlantického oceánu umocňuje jej význam ako prístavu pre emigrantov z celého sveta. Prvé európske osídlenie Manhattanu v dvadsiatych rokoch 17. storočia bolo Holanďanmi, ktorí pomenovali mesto New Amsterdam. V r.1664 Angličania zabrali danú oblasť a premenovali osadu na New York. Usadlosť začala čoskoro prekvitať, rozrastať sa z juhu smerom na sever pozdĺž ostrova.

Masová imigrácia v 19-nástom stor. a začiatkom 20. stor. zapríčinila vznik jednotlivých etnických štvrtí, čím sa ostrov Manhattan, rozkladajúci sa na ploche 58km2, rýchlo rozvinul do jedinečného kultúrneho kotla. Jeho kultúrna diverzifikácia prispela k multikultúrnosti New Yorku.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Soubor:LOC Lower Manhattan New York City World Trade Center August 2001.jpg
Pohľad na dolní Manhattan pred útokmi z 11. septembra.

Fichier:Manhattan from helicopter.jpg

Soubor:Castelloplan.jpg
Dolní Manhattan v roku 1660. Sever nie je hore, ale vpravo.
Súbor:GezichtOpNieuwAmsterdam.jpg
Nový Amsterdam v roku 1664, v tomto roku ho dobyli Angličania a premenovali ho na "New York"

Soubor:Mulberry Street NYC c1900 LOC 3g04637u edit.jpg
Mulberry Street, cca. 1900

Soubor:New York City Midtown from Rockefeller Center NIH.jpgStredný Manhattan 1932

File:Chrysler Building Midtown Manhattan New York City 1932.jpg

Soubor:Aster newyorkcity lrg.jpg
Satelitný snímok

Soubor:Rockefeller Center (2006).JPG
Rockefeller Center je sídlom NBC

Soubor:Municipal Building - New York City.jpg
Manhattan Municipal Building je 35 poschodová budova postavená
po vzniku moderného New Yorku v roku 1898.

Soubor:New York City Hall.jpg
Radnica

Fichier:Flatiron building by day september 20004.jpg

File:Empire State Building by David Shankbone.jpg

File:Chrysler Building 2005 3.jpg

Soubor:Woolworth Building.jpg
Woolworth Building bola medzi rokmy 1913 až 1930 najvätšia budova na svete.

File:Statue of Liberty, NY.jpg

Súbor:Brooklyn Bridge Postdlf.jpg

Fichier:Lower Manhattan from Staten Island Ferry Jan 2006.jpg
Panorama

Times Square, ktoré je známe aj ako Križovatka sveta, sa nachádza v americkom New Yorku - je to hlavná dopravná tepna medzi slávnou Broadway a Siedmou Avenue, a rozprestiera sa od západnej 42. po 47. ulicu na Manhattane. Je to jeden z hlavných symbolov New Yorku a podľa časopisu Travel + Leisure aj najnavštevovanejšia turistická atrakcia sveta - ročne ho navštívi vyše 39 miliónov návštevníkov.

Do roku 1904 bolo námestie známe pod názvom Longacre Square, ale po presídlení novín The New York Times do novopostavenej Times Building (dnes nazývanej One Times Square) bolo premenované na Times Square.
Ruka v ruke s tým, ako rástlo mesto New York, sa Times Square menilo na spoločenské centrum zaplnené divadlami, koncertnými halami, luxusnými hotelmi, centrálami nadnárodných spoločností a samozrejme, množstvom obchodov najrôznejšieho druhu.

Na Times Square tiež nájdete množstvo turistických atrakcií, jednou z tých novších je napríklad Múzeum voskových figurín Madame Tussauds. Zaujímavé je, že od februára minulého roka platí na celom Times Square zákaz fajčenia - ak vás prichytia, že ste si napriek zákazu zapálili cigaretu, neminie vás pokuta 50 dolárov.

Times Squre je tiež známe vysvietenými megaboardami a neónovými reklamami (väčšina z nich dnes už funguje na úsporných LED technológiách), medzi tie najviditeľnejšie patria značky ako Coca-Cola, The Hard Rock Café New York, Planet Hollywood či Budweiser.
Na Times Square sa každý rok 31. decembra konajú tradičné oslavy príchodu Nového roka, sv. Valentína i Halloweenu. Je to miesto, ktoré by ste si na svojich cestách svetom rozhodne nemali nechať ujsť.

File:New york times square-terabass.jpg

File:Times Square 1-2.JPG

File:Times Square Panorama.jpg






Opera v Sydney

22. prosince 2008 v 15:35 DIVY SVETA

1973, Austrália

Tento útvar z ocele a betónu pôsobí ako surrealistická labuť, ktorá sa chystá vzlietnuť.

Obria plachetnica kotviaca v prístave, veľký exotický vták, milujúce sa korytnačky alebo mušľa. To všetko pripomína pozoruhodná budova opery s kaskádou mušľovitých útvarov, ktorá tróni v prístave v austrálskom Sydney.
Veľkej súťaže, ktorá bola v roku 1954 vypísaná na výstavbu novej opery v Sydney, sa zúčastnilo 233 architektov z 32 krajín. Víťazom sa stal takmer neznámy štyridsaťročný dánsky architekt Jörn Utzon. Podobne ako mnoho iných architektov, ani on nikdy nevidel mesto, na ktorom mala budova stáť - poznal ho len z fotografií. Jeho návrh čiastočne inšpirovali plachty vo veľkom jachtovom prístave v Sydney a čiastočne chrámové stavby Mayov a Aztékov, ktoré videl v Mexiku. Utzonov koncept síce bol technicky veľmi ťažko realizovateľný, bol však najzaujímavejší a najpodnetnejší. Návrh i náklady rozprúdili vzrušujúce debaty a rozpútali vášne obyvateľov Sydney. Stavba mala stáť sedem miliónov dolárov a mala byť dokončená v roku 1963. V skutočnosti výstavba trvala o desať rokov dlhšie a výdavky dosiahli výšku sto miliónov dolárov. Najväčšia časť týchto peňazí pochádza z lotérií.
Projekt bol v určitom zmysle popoháňaný proti prúdu vášnivého rozhorčenia a musel sa nepretržite brániť útokom. Utzon, tiesnený technickými, politickými a finančnými problémami, sa v roku 1966 stiahol do ústrania. Veľké plachty - v žargóne architektov eliptické paraboloidy - sa nedali skonštruovať tak, ako sa pôvodne plánovalo, a návrh musel byť pozmenený. Zvládnutie technických problémov vyžadovalo nesmierne veľa hodín počítačových výpočtov. konečná verzia budovy je nielen triumfom Utzonovho návrhu, ale aj triumfom technických výkonov štyroch austrálskych architektov, ktorí túto konštrukciu zrealizovali.
Operu oficiálne otvorila kráľovná Alžbeta II. dňa 20. októbra 1973. Mnohí tvrdia, že je to najkrajšia budova, aká bola postavená po druhej svetovej vojne, dokonca aká kedy bola vôbec skonštruovaná. Pôsobí ako obrovská labuť, ktorá sa práve chystá vzlietnuť. V noci vo svetle reflektorov naplno vynikne jej krása.
Budova opery je 183 metrov dlhá a 118 metrov široká a pokrýva plochu 2,2 hektára. Strešné plachty vážia 161 000 ton a čnejú sa do výšky 67 metrov nad hladinou mora. Plachty sú pokryté švédskymi dlaždicami, ktoré sa na slnku lesknú.
V interiéri zariadenom v štýle, ktorý by sa dal označiť ako gotika kozmického veku, dominuje oceľové rebrovie a 6225 štvorcových metrov dymového skla. Opera má najväčšie divadelné opony na svete. Sú vyrobené z vlny a utkali ich vo Francúzku podľa návrhu Austrálčana Augusta Coburna. Coburne nazval svoj návrh, Opona slnka a Mesiaca", pretože na ňom pracoval so slnečnými a mesačnými motívmi. Každá časť opony má plochu 93 štvorcových metrov. Orgán v koncertnej hale je najväčší mechanický organ na svete, má 10 500 píšťal. Je tu päť programových sál, kino a dve reštaurácie. Opera pojme 1550 divákov, koncertná hala 2700. Budova, ktorú ktosi nazval bielou labuťou v krajine čiernych labutí, je pôsobiskom symfonického orchestra, filharmonického zboru a divadla.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
/ZOOM/

File:Sydney opera house side view.jpg

Fichier:Sydney opera house and skyline.jpg

Súbor:SydneyOperaHouse9 gobeirne.jpg

Fichier:SydneyOperaHouse.jpg

Fichier:Sydney Opera house.JPG

Súbor:Sydney opera house sunset.jpg
Sydney Opera House pri západe Slnka.

File:Sydney Opera House - Dec 2008.jpg
A v noci

Fichier:SydneyOperaHouse4 gobeirne.jpg

File:1 The Opera House in Sydney.jpg

File:Sydney Opera House - Inside 2.jpg

File:Sydney Opera House Concert Theatre.JPG

Fichier:Sala principal de conciertos ópera de Sydney.jpg
Zaplnená koncertná hala


Modrá mešita

21. prosince 2008 v 19:30 DIVY SVETA

1609-1616, Istanbul - Turecko
V meste nespočetných mešít je tou najkrajšou.


Oficiálne je Modrá mešita Mešitou sultána Ahmeda.Za svoje ľudové pomenovanie vďačí vyše 20 000 modrým kachličkám, ktoré krášlia jej vnútrajšok.
Stavebné práce sa začali roku 1609 na podnet vtedy devätnásťročného sultána. Údajne si chcel udobriť Alaha kvôli niektorým mladíckym hriechom. Podpísal tiež zmluvu s jedným habsburským panovníkom, v ktorej ho uznal za seberovného. Možno, že toto rozhodlo, lebo cítil povinnosť demonštrovať svoju vieru a svoje osobitné spojenie s islamom.
Architektom mešity bol Muhammad Aga. Svoje majstrovské architektonické dielo dokončil za sedem rokov. Vykazuje všetky typické charakteristické znaky stavby mešít. Na Modrej mešite je nezvyčajné iba to, že má šesť minaretov, štyri - ako zvyčajne - po stranách a dva o niečo nižšie na vonkajšom rohu vnútorného nádvoria. V jednom zaujímavom príbehu sa vraví, že sultán si tým pohneval najvyšších predstaviteľov pútnického mesta Mekky (náboženského centra islamu).
Návštevník vchádza do vnútorného nádvoria mešity tromi bránami vedúcimi k vonkajšej stĺpovej hale zo žuly, na streche ktorej je 30 malých kupol. Uprostred vnútorného nádvoria je šesťhranná fontána. Takéto fontány sú pri mešitách čisté a majú veľmi praktický účel. Tu sa veriaci pred vstupom do mešity umyjú. Vo východnej časti dvora stojí medrese (škola koránu).
Kupolovitá štruktúra mešity je veľmi zaujímavá. Veľkú ústrednú kupolu obklopujú štyri pol kopuly a pod nimi sú štyri ďalšie malé kopuly. Toto usporiadanie kupol sa plne úplatný iba vnútri. Celý komplex kupol podopierajú štyri veľké stĺpy stojace na sloních nohách. Keby vnútorný priestor nebol taký veľký a dovnútra neprúdilo cez 260 okien svetlo, mohol by takmer oslňujúci efekt mnohých turistov dlaždičiek pôsobiť depresívne.
Mihrab (modlitebný výklenok smerujúci k Mekke) a mimber (kazateľnica) sú vytesané z bieleho mramoru. Dlážka je pokrytá hrubými kobercami prevažne červených odtieňov, dominujúci dojem však zanecháva modrá farba dlaždičiek. Je tu veľa odtieňov modrej, avšak pri bližšej obhliadke človek rozozná, že sa medzi nimi vyskytujú aj početné iné farebné tóny, Táto elegantná keramická práca bola urobená v hrnčiarstvach v Izniku. Tie boli v 16. storočí mimoriadne úspešné a svoj tovar vyvážali do celého sveta. sultán Ahmed trval na tom, aby sa do mešity dostali iba najkrajšie dlaždice. Preto keramikom zakázal zhotovovať dlaždice pre iné budovy. Táto požiadavka i enormné sultánove nároky spôsobili problémy, z ktorých sa keramické výrobne v Izniku už nikdy poriadne nespamätali. Sultán, pre ktorého pracovali, tiež smutne skončil. Ahmed zomrel na týfus ako dvadsaťsedemročný, krátko nato, čo bola jeho nová mešita dokončená.


GALÉRIA OBRÁZKOV
/ZOOM/

Dosya:DSC04728 Istanbul - La Moschea Blu - Foto G. Dall'Orto 29-5-2006.jpg
Ráčte vstúpiť

Dosya:Sultan Ahmed Mosque, Istambul.jpg

Súbor:Bluemosquefront.jpg

File:Blaue moschee 6minarette.jpg

Dosya:SultanAhmetMosqueCourtyard.jpg

Dosya:SultanAhmetMosqueInterior.jpg

Dosya:Istanbul-Sultan-Ahmet-Camii.jpg

Datei:Sultan Ahmed Mosque2.jpg

Dosya:Blue mosque2.jpg

Dosya:Blekitny Meczet RB1.jpg