Květen 2009

Tim Flach

31. května 2009 v 20:41

Prekrásne fotografie zvierat od Tima Flacha




Tim Flach je profesionálny fotograf, ktorý sa venuje najmä fotografovaniu zvierat zahŕňajúc kone, netopiere, opice atď. Fotograf je preslávnený svojími vysoko štylyzovanými portrétmi zvierat, dizajnom a prevládajúcim detailom v jeho vizuálnom štýle.

Práce Tima Flacha boli uvedené vo viacerých publikáciach ako Creative Review a Stern magazine a vyhrali mnohé medzinárodné fotografické ocenenia.

Všetky uvedené obrázky sú chránené autorskými právami Tima Flacha
















































Posledná večera

31. května 2009 v 11:19 ANYTHING


Mnohí považujú tých 40 štvorcových metrov za najzásadnejší umelecký počin talianskej renesancie. Leonardo da Vinci namaľoval svoju predstavu Kristovej poslednej večere na suché múry milánskeho konventu, do ktorých sa už po pár rokoch od dokončenia zahryzol zub času aj ľudská bezohľadnosť. To, čo maľbe vzalo päť storočí vlhkosti, špiny a vandalizmu, dokázali vrátiť renomovaní reštaurátori za 21 rokov. Pred desiatimi rokmi, 28. mája 1999, sprístupnili zreštaurované veľdielo
Leonarda da Vinciho v refektári Santa Maria delle Grazie v Miláne.

Posledná večera


Veľkosť obrazu: 4,6 m x 8,8 m
Miesto: refektár Santa Maria delle Grazie v Miláne
Technika: mastná tempera (ľanový olej a vajce)
Namaľovaný: 1494 až 1498
Objednávateľ: milánske knieža Ludovico Sforza
Počet reštaurovaní: 7 v období rokov 1726 až 1954
Najväčšie reštauračné práce: od roku 1978 do roku 1999 pod vedením Pininy Brambilly Barcilonovej

Zahmlievalo sa jej pred očami a v krku a pleciach sa hlásila permanentná ostrá bolesť. Celé dni trávila na nohách, zohnutá nad obrovským zväčšovacím sklom. V tých lepších dňoch sa jej podarilo vyčistiť plochu veľkú asi ako jednoeurovka a objaviť nejaký pôvodný originálny detail. Inokedy nenašla nič.

"Toto je tá najkomplikovanejšia práca svojho druhu v celom Taliansku, ak nie vo svete,"
povedala v roku 1995 denníku New York Times milánska reštaurátorka
Pinin Brambilla Barcilonová.
Od roku 1978 viedla reaštauračné práce na najznámejšej renesančnej freske
v Taliansku. A aj najzničenejšej. Mohol za to fakt, že Posledná večera od
Leonarda da Vinciho vlastne nebola v skutočnosti freskou.

Poškodenia a reštaurácie

Keď da Vinci dostal v roku 1494 od milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu
objednávku na obrovskú maľbu v refektári Santa Maria delle Grazie,
uznávaný maliar, ktorý rád svoju prácu naťahoval, sa rozhodol pre experiment.
Namiesto tradičnej techniky, pri ktorej sa na mokré steny muselo rýchlo maľovať
presnými farbami, maľoval na suchú stenu temperou a olejom, čím dosiahol
žiarivejšie farby a dielo mohol pokojne dokončiť o štyri roky neskôr.
Už po dvadsiatich rokoch od dokončenia však začala maľba podliehať skaze.
V roku 1556 opísal Giorgio Vassari dielo ako "zruinované" a také porušené,
že bolo ťažko rozoznať jednotlivé postavy. To najhoršie však maľbu ešte len čakalo.

V roku 1652 prerazili stenu s maľbou, aby do nej vsadili dvere. Kristus v strede
tak nenávratne prišiel o nohy pod stolom, ktoré boli údajné skrížené,
ako predzvesť ukrižovania. Dvere neskôr zamurovali.

V roku 1768 namontovali pred maľbu záves, aby ju chránili pred poškodením.
Jeho časté odťahovanie však malo skôr opačný efekt.
Na maľbe nechali odkaz aj napoleonskí vojaci, ktorí z miestnosti urobili zbrojnicu a
do obrazu hádzali kamene či vyškrabovali apoštolom oči.
Prvý pokus o presun maľby v roku 1821 sa skončil katastrofou. Stefano Barezzi,
expert na premiestňovanie fresiek, vážne poškodil centrálnu časť skôr, ako zistil,
že Posledná večera nie je vlastne freskou.


V porovnaní s týmto bolo reštaurovanie Sixtínkej kaplnky obyčajným umývaním okien.

Pinin Brambilla Barcilonová, milánska reštaurátorka

Keď sa v roku 1978 k dielu dostala Barcilonová, vedela, že ju čaká nadľudská úloha. Dielo bolo stokrát viac zničené ako zakonzervovaná Sixtínska kaplnka, ktorú tiež reštaurovali.
Spoločnosť Olivetti sa však rozhodla projekt financovať, nech to stojí, čo chce.
Trvalo 21 rokov, kým sa dielo objavilo opäť v pôvodnom vzhľade.

Da Vinci na webe

Konšpiračné teórie okolo tejto maľby, ktoré preslávil Dan Brown vo svojej knihe Da Vinciho kód, lákajú do Milána ročne asi 320­tisíc návštevníkov. Umelcov fascinuje revolučné stvárnenie okamihu, v ktorom Kristus apoštolom oznamuje, že jeden z nich ho zradí.
"Obraz je postavený ako praktický diagram šírenia zvuku. Môžete doslova sledovať cestu Kristovho hlasu, smerujúceho k obom koncom stola,"
citoval New York Times historika umenia Pietra Maraniho.
V roku 2007 preniesli tento obraz vo vysokom rozlíšení aj na internet. "Na webovej stránke haltadefinizione.com môžete pri 16 miliardách pixelov vidieť aj stopy po kresbách pred maľovaním," povedal pre AP kurátor Alberto Artioli.


Šokující pravda o lidské stravě

31. května 2009 v 11:07 ANYTHING


Neustále nás musí udivovat důmysl a dokonalost Přírody a na druhé straně pošetilost, hloupost a arogance lidského rozumu. Následující článek chce toho být malým dokladem. Většina lidí ví nebo tuší, že člověk ničí své přirozené životní prostředí a svým (pohodlným) způsobem života si zapříčinil mnoho civilizačních chorob. Toho jsme svědky zejména posledních cca sto nebo dvě stě let uvědomíme-li si, že vše vlastně začalo průmyslovou revolucí). Málokdo však tuší, že si člověk pod sebou začal řezat pomyslnou větev již mnohem dříve, a to tehdy, když objevil oheň a začal si potravu tepelně upravovat, ať už se jednalo o pečení masa nebo nejrůznějších výrobků z obilovin.

O co jde? Živočišnou říši můžeme podle druhu potravy, kterou přijímá, rozdělit na čtyři skupiny: masožravce (např. kočka nebo lev), všežravce (pes, vepř, medvěd), býložravce (slon, žirafa, antilopa) a plodožravce (primáti). Každá z těchto skupin se liší mimo jiné i svým zažívacím ústrojím, které je optimálně uzpůsobeno potravě, kterou přijímá. Například kráva (tur domácí) má čtyři žaludky, aby byla schopná strávit rostlinnou potravu - trávu. Naproti tomu masožravci, jako např. kočka domácí, mají velmi vyvinutá játra, aby mohli dobře trávit maso, a krátké střevo, aby se do těla nestačily vyloučit toxické látky, vytvořené hnitím masa.

Naproti tomu plodožravci (frugivorové), mezi něž patří primáti včetně člověka, mají trávicí ústrojí uzpůsobeno pro přijímání potravy ve formě nejrůznějších plodů, ovoce, ořechů, apod. Pro člověka je tedy požívání masa stejně nepřirozené jako kdybychom ho nutili pást se na louce jako kráva nebo ovce. Aby maso bylo pro člověka jakž takž stravitelné, začal je tepelně upravovat. Když se z lovce stal zemědělec, naučil se také mlít a tepelně upravovat obiloviny, které začal pěstovat. Stal se tak jediným tvorem na této planetě, který si potravu před jídlem vaří, smaží nebo peče.

Jestliže je z výše uvedeného zřejmé, že lidská strava je nepřirozená, měli bychom dodat, že lidskému tělu vyloženě škodí a způsobuje téměř všechny choroby, jimiž lidstvo trpí, počínaje obyčejnou chřipkou a konče rakovinou. Abychom pochopili, co je podstatou, musíme si říci, že potraviny rozdělujeme do dvou základních skupin, kyselinotvorné a zásadotvorné, podle toho jaký je pH faktor zbytku po strávené potravě. (Víme, že se jedná o číselnou stupnici do čtrnácti, kde číslu 7 odpovídá pH neutrální a vše, co má pH menší než 7 je kyselé a co má pH věší než 7, je zásadité.)

V lidském těle jsou všechny tekutiny (např. krev, sliny, lymfa) zásadité s výjimkou žaludečních šťáv, které jsou tvořeny převážně kyselinou chlorovodíkovou. Dále je třeba uvést, že syrové ovoce a syrová zelenina jsou zásadotvorné. Mezi zásadotvorné potraviny dále řadíme např. podmáslí, syrový jogurt, jablečný ocet, zelený čaj, biologické víno a olivový olej (lisovaný zastudena). Mezi kyselinotvorné potraviny patří například chléb, pečivo, čokoláda, sýry, káva, černý čaj, ořechy a alkoholické nápoje. Když to zobecníme, dá se říci, že syrové rostlinné potraviny jsou, až na výjimky, zásadotvorné, kdežto tepelně upravované potraviny (jak rostlinného, tak živočišného původu) jsou téměř bez výjimky kyselinotvorné. Jestliže je naše tělo převážně zásadité, měli bychom tedy konzumovat převážně zásadotvorné potraviny: uvádí se 80 procent zásadotvorných potravin a zbytek kyselinotvorných. V naší civilizaci tomu je bohužel zhruba naopak, proto lidstvo trpí tolika chorobami.

Doktor Robert S. Morse, americký lékař, biochemik a přírodní léčitel, přičítá většinu nemocí na vrub naší nevhodné stravě a příčiny chorob rozděluje do tří skupin: vrozená (genetická) oslabení, toxicita (výskyt jedů v organizmu) a acidóza (překyselení).

"Buňky sílí nebo slábnou podle toho, co jim dala do vínku genetika," píše ve své knize [1] dr. Morse a pokračuje: "a v závislosti na vašem životním stylu - na tom, co jíte, pijete a dýcháte, co vstřebáváte kůží, a na tom, jak myslíte a cítíte." Vlivem zhoršeného životního prostředí a dalšími civilizačními vlivy je v současné době genetická zátěž tak vysoká, že je ohroženo přežití většiny populace, protože se rapidně snižuje její reprodukční schopnost a pokud naše civilizace půjde dál stejným směrem, tento trend bude pokračovat za únosnou mez. "Nezbývá nám než začít opravovat naše slabá místa a regenerovat naše buňky, aby budoucí generace mohly vůbec žít. Mějme na paměti že příroda nikdy nerozmnožuje slabé. Slabí jsou vždy zničeni - takto příroda udržuje všechny druhy zdravé," vysvětluje doktor Morse.

"Toxicita je široký pojem, který zahrnuje mnoho věcí, od hromadění hlenu z mléčných výrobků, dráždivých látek a složených cukrů (tj. např. rafinovaný cukr, který kupujeme v supermarketu) po chemikálie, toxické kovy a minerální usazeniny. Tato toxicita, která je většinou kyselé povahy a hromadí se v těle, pochází z potravy, vzduchu, domácích produktů, stavebních materiálů… tento seznam nebere konce," píše ve své knize o této příčině nemocí dr. Morse.

"Prvky, které tvoří hmotu, jsou buď kyselé, nebo zásadité. Ke kyselým patří dusík, fosfor a síra. Kyslík, vápník, hořčík, sodík a draslík jsou naopak zásadité."

"Abyste si udrželi zdraví a vitalitu, měly by všechny vaše tělesné tekutiny být zásadité, s výjimkou žaludečních šťáv, kyseliny chlorovodíkové a pepsinu, které svou kyselou reakcí zahajují rozklad bílkovin."

"Dnes lidé konzumují převážně kyselinotvorné potraviny, například maso, obiloviny, pasterizované mléčné výrobky, vejce a tepelně upravená rajčata (např. oblíbený kečup). Jelikož je acidóza horká, způsobují tyto kyseliny a jejich sloučeniny ve tkáních záněty, které oslabují buňky a znemožňují jim transportovat živiny skrze celulární (buněčnou) membránu, což nakonec vede k buněčné smrti."

To bylo několik citací z knihy "Zázračná detoxikace" [1] na téma acidóza jako příčina velké skupiny nemocí, jimž lékaři dávají nejrůznější jména, s koncovkou "-itida", jako například gastritida, kolitida, cystitida, nefritida, burzitida či artritida. To nejsou nemoci, ale zánětlivé reakce na acidózu.

Jestliže víme, že příčinou valné většiny nemocí je nevhodná strava, potom je prevence většiny nemocí v zásadě snadná: jíst potraviny určené našemu živočišnému druhu, tj. ovoce, zeleninu, ořechy a podobně, jíst je čerstvé, zralé, syrové a neupravované, jako to činí všichni ostatní pozemští tvorové.

To se však snadno řekne, ale hůř udělá. Především tomu brání lidská nevědomost, předsudky a chamtivost. Dovedete si představit, kolik lidí "jede" v byznysu jménem "zdraví"? Co by dělali lékaři, zdravotnický personál, farmaceutické koncerny, kdyby celá populace naráz procitla a tuto jednoduchou pravdu si uvědomila? Připočítáme-li k tomu potravinářský průmysl, jatka, chov dobytka a celé zemědělství, vidíme, že začarovaný kruh se uzavřel, a že nebude snadné jej rozetnout. Přispívají k tomu také média a politici, buď z nevědomosti, nebo úmyslně, neboť víme, jak je v naší společnosti rozbujelá korupce.

Tento neblahý stav si začínají někteří jedinci a malé skupiny uvědomovat. Lidé, kteří konzumují výhradně syrovou rostlinou stravu, se nazývají "vitariáni". V Čechách dokonce mají svůj web[2], z něhož je následující zajímavý citát: "Tepelně upravená strava je návyková, protože i malý výpadek v přísunu tepelně upravené stravy má za následek ředění krve. Hustota krve se sníží, tak dojde k opačnému procesu intoxikace, k detoxikaci. Tak se tělo přirozeně zbavuje látek již využitých, ale i látek škodlivých a toxických. Ty se dostanou do krve, což má za následek nepříjemné stavy, jak tělesné tak duševní. Proto je většina lidí nevědomě a nedobrovolně závislá na stravě, která zastavuje detoxikaci."

Z výše uvedeného citátu vyplývá, že tepelně upravená strava není nic jiného než tvrdá návyková droga, jíž propadla drtivá většina lidské populace, se všemi jejími abstinenčními příznaky a negativními následky pro zdraví. Z výše uvedeného odstavce rovněž vyplývá, což tvrdí i dr. Morse a mnozí další, že k detoxikaci a regeneraci organismu, který byl poškozen a intoxikován (otráven) tepelně upravovanou stravou, stačí dostatečně dlouhou dobu konzumovat výhradně čerstvé ovoce a zeleninu. Syrová rostlinná strava je tedy nejen prevence nemocí, ale i lék a protijed na nemoci a toxické zátěže vyvolané tepelně upravovanou stravou, kterých je drtivá většina. Ještě si uvedeme jeden neméně zajímavý citát z tohoto webu: "Tepelně upravená strava způsobuje po požití leukocytózu. Leukocytóza je zvýšení výskytu bílých krvinek v krvi. Bíle krvinky, jak je známo, mají funkci obrannou a objevují se v krvi vždy po vpádu cizích částic do těla. To je jasný důkaz, že jakákoliv tepelně upravená strava je pro tělo látka neznámá a ještě k tomu rozpoznávána jako nebezpečná."

Za zakladatele zdravého životního stylu, založeného na konzumaci syrové stravy rostlinného původu, je považován americký lékař Norman W. Walker, který žil v letech (1866 - 1984). Není to překlep, tento muž se skutečně dožil úctyhodného věku 118 let! I v tomto věku se věnoval domácím pracím a zahrádkařil. Jezdil na kole, přestože měl již více než 100 roků. Přežil své kritiky a posměváčky. Dnes jej řadíme mezi průkopníky přirozené životosprávy. Teprve dnes objevují někteří pokrokoví lékaři a odborníci ve výživě pravdy, které dr. Walker během svého života poznal a objasnil.

Dr. Walker byl sám živým dokladem toho, že se dá dosáhnout zdravého, dlouhého života správnou výživou, duševní vyrovnaností a hygienou. Programy dr. Walkera, týkající se výživy a zdraví, jsou jednoduché a lehce proveditelné. Nezakládají se na "zázračných dietách" nebo "revolučních" objevech! Dr. Walker vedl své výzkumy a věnoval se své spisovatelské činnosti až téměř do své smrti ve 118 letech. Svou poslední knihu "Jednoduchá kontrola váhy" napsal ve věku 113 let. Informace o tomto velkém lékaři a vědci na poli zdraví uzavřeme krátkou,ale výmluvnou citací z jeho knihy "Omládněte" [3]: "Zjistil jsem, že škrobová molekula, která není rozpustná ve vodě, putuje jako stabilní molekula krevním a lymfatickým oběhem, aniž by ji mohly buňky, tkáně nebo žlázy využít. Tělo se pokusí ji vyloučit. Jestliže jsou vylučovací orgány zatíženy nahromaděnými molekulami - ve formě povlaků na stěnách, nemohou je odstranit a tělo hledá jinou cestu, která vede přes póry kůže. A tím dostaneme uhry.

Také tady nám pomůže opět příroda. Na ničem jiném se nedaří bakteriím lépe, než na škrobu. V tom případě nám vlastně pomáhají odbourávat nahromaděné škrobové molekuly ve formě hnisu, který může být kůží lépe vyloučen. Tím vznikne uher. S tímto obrázkem před očima můžete možná snadněji akceptovat moje tvrzení, že žádná léčba nemůže být trvalého charakteru, pokud nejsou vylučovací orgány prosty nahromaděného odpadu a pokud nejsou z výživy odstraněny škrobové potraviny a obilí. Pro toho, kdo přemýšlí v zajetých kolejích, to zní bezesporu drasticky a radikálně vzhledem ke skutečnosti, že se lidstvo po tisíciletí živilo převážně obilím a škrobovinami. Jako odpověď na tuto argumentaci poukazuji na jinou skutečnost, že totiž nemocní lidé, kteří přestanou jíst obiloviny a škroboviny a konzumují jen živou, život podporující potravu, zlepší nejen svůj tělesný a duševní stav, ale obyčejně se zbaví svých nemocí."

Již jsme řekli téměř vše důležité, abychom mohli rozhodnout, která strava je pro lidské tělo vhodnější, zda živočišná a tepelně upravovaná, nebo rostlinná a syrová. Nezmínili jsme se však o jednom důležitém hledisku, a to energetickém. Všechny živé organizmy vyzařují elektromagnetickou energii. Tato energie se udává v angstroemech. Například zdravé lidské tělo vyzařuje 6500 A.

Konzumujete-li čerstvé plody natrhané v přírodě, aniž byste je tepelně upravovali, přesune se jejich vysoká elektromagnetická energie do vašeho těla a jeho buněk. Čerstvé ovoce má energii 8000-10000 A, čerstvá zelenina má energii 8000-9000 A, zatímco vařené maso má 0 A. (Zájemci najdou více informací v [1] na straně 108, včetně přehledné tabulky.) Když už se bavíme o energii, měli bychom ještě dodat, že pro trávení bílkovin (maso, vejce) a složených cukrů (rafinovaný cukr) se spotřebuje značné množství energie. Je to podobné jako když pro stavbu nového domu musíte rozbourat nejdříve dům starý a použít z něho stavební materiál, místo abyste jej nakoupili ve stavebninách. Naproti tomu syrová rostlinná strava obsahuje enzymy, které část práce trávícího ústrojí vykonají za ně a navíc dodá tělu elektromagnetickou energii.

Tímto konstatováním bychom mohli náš článek uzavřít. Pro ty, kteří hodlají podstoupit detoxikaci pomocí syrové rostlinné stravy, mám však malé varování. Nezapomeňte, že běžné tepelně upravované jídlo se chová úplně stejně jako kterákoli jiná návyková droga, např. tabák nebo alkohol. Je však o to nebezpečnější, že to o něm nikdo neví. Pokud přejdete na syrovou rostlinnou stravu, počítejte s nepříjemnými abstinenčními příznaky. To se týká úplně všech, i zcela zdravých lidí. Oslabení jedinci však při příliš radikální očistě těla mohou navíc prodělávat léčebné krize s příznaky jako např. bolesti uzlin, bolesti v krku, zvýšená teplota, které zakoušejí nemocní chřipkou. Buďte odhodlaní, trpěliví a vytrvalí! Nezapomeňte, že v přírodě přežívá vše silné a slabé umírá! To platí jak na úrovni jednotlivých buněk, tak na všech ostatních úrovních živých organizmů, včetně člověka.




Salemská hystéria

30. května 2009 v 19:41

Anglickí puritáni z rodísk utekali do Nového sveta pred náboženským prenasledovaním len preto, aby sa tam stali rovnako netolerantní. Ich postoje vyústili až do neslávne známych súdov s čarodejnicami zo Salemu.

Bosorky zo Salemu pritom tvoria len zlomok obetí kresťanskej inkvizície, ktorá sa začala dávno pred objavením Ameriky. Začiatkom 13. storočia cirkev v Európe odštartovala doslova poľovačku na kacírov, ku ktorým neskôr priradila aj čarodejnice ako vyznávačky diabla. Pápež Inocent IV. povolil inkvizítorom, aby si priznania obvinených vynucovali aj mučením. Podľa niektorých zdrojov poslali na smrť desiatky tisíc ľudí. Praktiky inkvizície si osvojili aj obyvatelia amerických kolónií. Tam prvú bosorku popravili 26. mája 1647. V záznamoch sa zachovalo len jej meno - Alse Young. O dôvodoch jej súdu chýba v dokumentoch akákoľvek zmienka. Zrejme sa jej však stala osudnou skutočnosť, že bola vdova a nemala syna. Mala tak zdediť majetok a pozemky svojho manžela, čo bolo pre puritánov nemysliteľné, pretože ženy sa mali bezmedzne podriaďovať mužom.


MÚZEUM: V dejisku salemských procesov si môžete prezrieť i stovky strán súdnych spisov.

Obvinili 150 ľudí

Skutočný čarodejnícky ošiaľ však v Amerike vypukol v roku 1692 v meste Salem v štáte Massachusetts. Všetko sa začalo nevysvetliteľným správaním miestnych dievčat Betty a Abigail. Dcéra kazateľa Samuela Parrisa a jeho neter často trpeli záchvatmi, ktoré sa vraj vymykali bežným prejavom epileptických záchvatov či iných známych chorôb. Kričali, vydávali čudné zvuky, plazili sa pod nábytkom, krútili sa v neľudských polohách alebo v nich stuhli. Keď chvíľami precitli, sťažovali sa, že majú pocit, akoby ich niekto pichal špendlíkmi. Po obci sa rýchlo roznieslo, že sú posadnuté diablom.


VÝSLUCH: Obvinená bosorka prítomných presviedča o prízrakoch, ktoré jej ubližujú.

Pribudlo k nim ďalších sedem dievčat. Ľudia okamžite pripísali zodpovednosť Parrisovej otrokyni Titube pôvodom z Afriky, ktorá dievčatám často krátila chvíle rozprávaním o čiernej mágii. Spolu s ňou obvinili ďalšie dve ženy - žobráčku a miestnu vdovu. Aby si zachránili kožu, aj ony predstierali, že sú pod vplyvom diabla a vinu hodili na ďalších obyvateľov. Súdu vyrozprávali, ako im prízraky obvinených ubližovali. Prvou odsúdenou sa 2. júna 1692 stala Bridget Bishop. O týždeň neskôr odvisla na šibenici na Gallows Hill. Postupne z bosoráctva obviňovali ďalších ľudí vrátane mužov. Ich počet napokon presiahol 150. Koncom roka sa ľudia začali pýtať, ako je možné, že sa mohlo zapredať diablovi toľko ľudí, zatracovaných aj vážených. Procesy ukončili a odsúdeným udelili milosť. Dovtedy však stihli popraviť devätnásť ľudí a väzenie či mučenie neprežili ďalší šiesti.

Posadnuté drogami?

Historici naznačujú, že obete zomreli pre rozmary reverendovej dcéry a netere. Zrejme posadnutosť začali predstierať z dlhej chvíle alebo si to po lekciách voodoo od Tituby vsugerovali. So zaujímavým vysvetlením prišla profesorka Linnda Caporael z massachusettskej univerzity. Podľa nej je možné, že čudné správanie dievčat mohol spôsobiť halucinogénny alkaloid ergotamín, ktorý obsahuje droga LSD. Tá totiž vyvoláva rovnaké príznaky, akými trpeli dievčatá. Otráviť sa vraj mohli po konzumácii múky zo žita, ktoré bolo obrastené parazitickou hubou, kyjaničkou purpurovou.




Zážitky blízkosti smrti (NDE) 2. - Video

27. května 2009 v 12:45

Prožitek blízkosti smrti je možné nejprve definovat jako vědomý prožitek v průběhu střetnutí s blízkosti smrti. Může se též definovat jako událost, při níž nějaká osoba...

Pokud vás hodně zajímá NDE fenomén, tak čtěte dále... přichystal jsem pro
vás další zajímavé informace a dvě nová videa ohledně zážitků blízkosti smrti
- odborně nazývána klinická smrt.




Dvojité videnie: ako oklamať mozog?

25. května 2009 v 14:34

Dvojité videnie: ako oklamať mozog?

Iste ich poznáte tiež. Ak sa na tieto obrázky zadívate z určitej vzdialenosti či uhlu, uvidíte namiesto pôvodného obrázku niečo úplne iné. Starena sa premení na sexi mladicu, alebo Albert Einstein na Marilyn Monroe. Ako je to však možné? Ako oklamať vlastný zrak i mozog?


Ako je možné takto oklamať naše oči? Tak túto otázku si položili aj na profesori kognitívneho vnímania na slávnom MIT. Ako vlastne náš mozog spracováva to, čo oči vidia? Naše oči vnímajú naraz ostré i rozmazané línie, v závislosti od priestoru a času však prevláda vždy jeden obraz.

Pri výskumoch sa ukázalo, že hrubé obrysy dokáže náš mozog zachytiť už v prvých tridsiatich milisekundách a detailom sa venuje okolo sto milisekúnd. Najprv sa tiež zameriava pri sledovaní na ostré línie a až následne na jemné, či rozostrené tvary.

Náš mozog to robí automaticky, nemusíme nad tým rozmýšľať, preto všetci vidíme na tzv. dvojitých obrazoch spočiatku to isté, až s odstupom "zbadáme" druhý, akoby skrytý obrázok. Záhadou však stále je ako dokáže mozog spracovávať obrazy tak rýchlo. Ak vedci nájdu odpoveď, budú schopní vyvinúť nielen metódy ako bojovať s kognitívnymi poruchami, ale napríklad aj napomôcť pri vývoji lepších rozlišovacích schopností u robotov.

Krásavica pri vodopáde alebo škaredá starena?

Mladá žena alebo dva kone?

Starec či muž na koni?



Dunajská delta

24. května 2009 v 10:25 DIVY PRÍRODY


Delta znamená ústie rieky rozvetvujúcej sa do mnohých ramien. Dunajská delta sa na území Rumunska rozkladá na ploche 4140 km2 a je prírodnou rezerváciou. Zvyšných 765 km2 sa nachádza na Ukrajine. Toto územie patrí k najmladším častiam európskeho povrchu. Za biosférickú rezerváciu ju vyhlásili roku 1990 a o rok neskôr ju zapísali na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Delta Dunaja sa stále vyvíja. Každoročne sa v nej usádza neuveriteľné množstvo sedimentov - až 55 mil. ton. Rieka v delte sa rozvetvuje na 4 hlavné ramená: Chilia, Tulcea, Sulina, Sfantu Gheorghe a okrem toho je na území delty aj veľké množstvo sladkovodných jazier. V južnej časti sa nachádzajú rozsiahle poloslané mokrade, ktoré od Čierneho mora oddeľujú prírodné pieskové násypy. Nad úrovňou vody sa stabilne nachádza len 10 % delty. Tieto mokrade sú najväčšie v Európe. Sú domovom rozsiahlych porastov trstín, ktoré vytvárajú početné ostrovčeky nazývané palury. Na mokradiach sú časté žlté a biele lekná. Pri ústí krajina nadobúda tropický vzhľad. Mokré lúky, jazerá, duny a ďalšie vyššie položené plochy v delte Dunaja vytvárajú najväčšiu ornitologickú rezerváciu v Európe z hľadiska počtu aj pestrosti druhov.

Prilieta tam 300 druhov vtákov z rôznych miest Stredomoria, kontinentálnej Európy, či dokonca Afriky a Ázie a 176 z nich tam aj hniezdi. Patrí medzi ne aj malý kormorán Phalacrocorax pygmaeus, ktorého tamojšia populácia, 2500 párov, predstavuje 60 % celosvetovej populácie. Žije tam aj najväčšia európska populácia dvoch druhov pelikánov. Početné sú tu ibisy, volavky, bociany a labute. Žije tu aj pomerne veľa druhov malých cicavcov ako vydry, nutrie, zajace, mačky divé a ondatry.

Hustota zaľudnenia je 3 obyvatelia na meter štvorcový. Ľudia žijú v roztrúsených dedinách a často pochádzajú z Ukrajiny. Osídlenie delty postupne klesá, lebo rumunská vláda zaviedla prísne ochranárske opatrenia. V delte je len niekoľko miest a všetky sú pomerne malé, schované medzi meandrami kanálov a ostrovov zarastených rákosím.
Hlavné lokality delty sú Tulcea, Sulina a Sfántu Gheorghe. Tulce ležiace 279 km od Bukurešti je miestom, kde se Dunaj delí na 3 riečne ramená. Život mesta je tesne spojený so všetkým, čo znamená rieka: existuje tu viac lodí než áut a jedlá sa varia výlučne z rýb. Sulina je známa svojim 200 rokov starým majákom a slobodným prístavom, zatiaľ čo Sfántu Gheorghe (Svatý Jiří) ležiaci v mieste, kde sa Dunaj vlieva do more, je vyľadávaným miestom turistov, ktorí si chcú vyskúšať agroturistiku.


/ZOOM/
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif


Fişier:Delta Dunarii.PNG

Fişier:Pelicani din Delta Dunarii.PNG

File:Denube Delta Bank.JPG

Fişier:Delta oct 2006 120.jpg

File:Danube Delta Reeds.JPG




Neobjasnené záhady....

20. května 2009 v 14:12

Neobjasnené záhady, ktoré ani po rokoch nedajú spať


Svet je plný záhad - aké klišé, však? A predsa je to tak. Bermudský trojuholník,
turínske plátno, dokonalosť pyramíd v Gíze, nevyriešené úmrtia, mestá duchov,
strašidelné domy...A každý rok nové pribúdajú. Pozrite sa s nami na 3 záhady,
ktoré dodnes vyvolávajú zimomriavky strachu na tele.


Loď duchov Mary Celeste
Lode duchov z času na čas, či skôr zo storočia na storočie, brázdia moria. A hoci skeptici tvrdia, že ide o výmysly a babské povedačky, mystické lode majú tisícky fanúšikov, ktorí sa pokúšajú rozlúštiť ich záhadu. Či už ide o Blúdiaceho Holanďana, Zebrinu alebo slávnu Mary Celeste.

O záhade Mary Celeste kolujú rozličné legendy. Pôvodným názvom Amazon, sa brigantína Mary Celeste, vďaka záhadnému zmiznutiu posádky zaradila medzi top záhady 19. storočia. Keď na jej palubu nastupoval 7. novembra 1872 skúsený, tridsaťsedemročný kapitán Benjamin Briggs so ženou Sarah, dvojročnou dcérou Sophiou a sedemčlennou posádkou, nikomu nenapadlo, že sa celá posádka Mary Celeste už nikdy nevráti späť. Loď smerovala s nákladom alkoholu do Janova. O necelý mesiac, 5. decembra 1872, asi 800 kilometrov od Gibraltáru, zbadal kapitán lode Dei Gratia Mary Celeste. Keď nereagovala na jeho signály ani po dvoch hodinách, vybral sa na loď a našiel ju celkom prázdnu.

Na palube nebolo ani živej duše, cennosti i osobné veci zostali na svojom mieste, hoci chýbal záchranný čln, chronometer a papiere od lode. V kapitánovej kajute bolo prestreté na raňajky, zásoby na lodi by vydržali posádke ešte šesť mesiacov. Lenže po kapitánovi, jeho rodine a posádke sa zľahla zem. Okamžite sa objavili riešenia záhady - hovorilo sa o útoku morských príšer na loď, únose rodiny mimozemšťanmi a otrave jedlom. Pravdaže, ani jedna teória sa neuchytila, a tak Mary Celeste zostáva aj po sto tridsiatich rokoch záhadou.


Najznámejší dom duchov v Amityville
O šesťnásobnej vražde v mestečku Amityville sa popísalo nepreberné množstvo článkov, kníh, brožúr, úspešných i menej úspešných scenárov, nakrútili sa filmy aj televízne dokumenty, a stále ešte nikto nemá jasno, čo všetko z hrôzostrašných historiek o démonickom dome je pravda. Faktom je jedno - vraždy, ktoré spáchal dvadsaťtriročný Ronald DeFeo, sa naozaj stali.

V polovici novembra 1974 sa mladík zobudil okolo tretej ráno a postrieľal celú svoju rodinu. Začal rodičmi, potom si vzal na mušku deväť a dvanásťročného brata a na smrť neváhal poslať aj dve sestry - trinásťročnú Allison a čerstvú osemnástku Dawn. Ako tvrdil, zabíjať mu prikázali cudzie hlasy, ozývajúce sa z domu.

O trinásť mesiacov neskôr sa do veľkého domu presťahovala rodina Lutzovcov, ktorí po necelom mesiaci utiekli, pretože ich vraj ustavične čosi v dome prenasledovalo. Netrvalo dlho a prípadu sa chytili médiá, "odborníci" na paranormálne javy i bežní ľudia dychtiaci po senzáciách. Ako však tvrdili, v dome sa diali naozaj strašidelné nevysvetliteľné veci a nikdy by sa do neho späť nevrátili.

Dnes má dom v Amityville na neslávne známej Ocean Avenue 112 celkom inú podobu, než tú pôvodnú zo sedemdesiatych rokov. Dôvodom je fakt, že za uplynulé desaťročia sa stal doslova turistickou atrakciou, čo sa nepáčilo predstaviteľom mestečka, a tak nariadili rekonštrukciu i zmenu adresy, aby boli susedia i dom aspoň čiastočne ochránení pred zvedavcami. Napriek tomu, že účinkovanie démonických síl mnohí spochybňujú, do domu "High Hopes", ako sa kedysi sídlo volalo, by ochotne šiel prenocovať len málokto.


Neobjasnená vražda - Čierna Dhalia
Možno ste už o nej počuli, ba dokonca aj videli jej osud prenesený na filmové plátno. Príbeh krásnej mladej ženy, ktorú niekto brutálne zavraždil, spadá do kategórie neobjasnených vrážd. Dvadsaťdvaročná čašníčka Elizabeth Short, ktorú pre jej záľubu v tmavých šatoch prezývali aj Čierna Dhalia, prišla do Los Angeles splniť si svoj americký sen- stať sa slávnou herečkou. V januári 1947 ju však našli zavraždenú, a to takým brutálnym spôsobom, že noviny mali zakázané zverejniť fotografie z miesta činu.

Elizabeth ešte pred smrťou niekoľko hodín mučili, neskôr bolo jej telo rozpolené, s prerezanými ústami doslova od ucha k uchu. Hoci sa zistilo, že Elizabeth nebola žiadny lumen, klebety o tom, že popri práci čašníčky robila aj call girl, sa nikdy nepotvrdili. Kto brutálnu vraždu spáchal, sa dodes nevie.

Curiosities and bonus pictures



Bojnický zámok

19. května 2009 v 18:03

Zámok Bojnice

Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na území Hornej Nitry.

Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia nasledujúce šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu strednej obytnej časti hradu postavenej okolo malého nádvoria so studňou.

Bojnický hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : "Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus". Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes. K vstupnej bráne s padacím mostom, sa pripájali vnútorné hradné múry prerušované v pravidelných odstupoch štyrmi vežami. Zároveň bolo budované aj vonkajšie parkanové opevnenie.

V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Túto podobu hradu máme zachovanú na kresbách mestečka a hradu od J. Ledentua.

Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1643 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. V tejto stavebnej etape so starým jadrom hradu príliš nepočítali. Obytné a reprezentačné priestory sa presunuli do predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia.
A jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.

Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Najlepšie o tom podáva vysvetlenie sám vo svojom závete: "Motívom a cieľom mojich ciest po cudzine a dlhších zahraničných pobytov za môjho dlhého života nebolo iba to, aby som urobil zadosť svojim umeleckým chúťkam, ale aby som z pokladnice cudziny, tak bohatej na výtvarnoumelecké pamiatky, získal toľko, koľko za daných okolností a pri mojich finančných možnostiach bolo len možné. Aby som priviezol do vlasti výtvarnoumelecké diela, a tým aby som prispel k zušľachteniu umeleckého vkusu doma a súčasne vzbudil záujem o umenie." Že sa mu tento cieľ, ktorý opisuje v testamente podarilo naplniť, o tom svedčí skutočnosť, že po jeho smrti, v roku 1910 odborníci odhadli jeho majetok na 90 miliónov korún. Okrem viedenského a budapeštianskeho paláca mal na Slovensku šesť sídiel: palác v Bratislave, kaštieľ v Kráľovej, kaštieľ v Pezinku, zámok v Bojniciach, kaštieľ v Suchej nad Parnou a kaštieľ v Trstenej na Ostrove.

Východiskovým bodom pri zariaďovaní jednotlivých objektov kaštieľov i palácov bola snaha grófa Pálffyho vytvoriť jednotný slohový celok exteriéru i interiéru. Z toho pohľadu patrí prvenstvo zámku v Bojniciach, ktorý dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Hlavným architektom prestavby bol bratislavský architekt Jozef Hubert. Realizáciou interiérových prác v duchu tirolskej gotiky poveril gróf Pálffy innsbruckú firmu Gebrüder Colli. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. Gróf Pálffy sa jej úplného dokončenia nedožil, pretože zomrel vo Viedni 2. júna 1908.

Už vo svojom testamente gróf Pálffy vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Gróf však netušil, že toto jeho želanie sa naplní až o niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 1950, kedy v bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum.
Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea.
V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

GALÉRIA OBRÁZKOV
|| www.lovehouse.blog.cz" alt="http://nd03.jxs.cz/255/855/3ef08718b0_64062396_o2.png"]
/ZOOM/

Súbor:Slovakia Bojnice Castle 2004 hires.jpg

Súbor:Bojnice Castle 2005.jpg

Súbor:Bojnice Castle 2007.jpg

Súbor:Castle Bojnice SK.jpg

File:Bojnicky zamok 4.jpg

Súbor:Castle Bojnice well.JPG
Zámocká studňa

Súbor:Bojnice Castle 2.jpg
Jedna z viež

File:Bojnicky zamok - jazierko.jpg



Projekt Phoenix III

19. května 2009 v 12:27

Americký projekt Phoenix III - cestovanie v čase


Vo februári 1981 bol zahájený projekt Phoenix III a pokračoval do roku 1983, ako vedľajšia vetva projektu Montauk. Cieľom bol výskum technológie časom zvláštnym špirálovým energetickým tunelom. Temporalnauti popisujú medzidimenzionálny tunel pokračujúci za otvorenou bránou, ako do diaľky odchádzajúca tuba o priemere asi 5-8 m, je steny rotovali pozdĺž osi a správali sa ako keby boli zhotovené z pevnej aj keď vlniacej sa pružnej hmoty. Napríklad televízny seriál hviezdna brána bol vytvorený na základe informácií z projektu Montauk. Tieto dva projekty boli založené na sírianskej technológii prevzatej od Leverónov a Antaresanov, ktorú sprostredkovali traja zajatí nemeckí vedci, ktorí s touto technológiou experimentovali už počas II. svetovej vojny. Jednou z prvých ciest temporalnautov viedla do roku 6.030 do neznámeho opusteného pozemského mesta ležiaceho v troskách so sochou zlatého koňa na námestí. Najďalej sa potom cestovalo do obdobia asi 10.000 rokov do budúcnosti, ale v obidvoch prípadoch existovalo niečo, čo popísali termínom "snová realita". Javí sa to tak, že približne okolo roku 2012 sa nachádza neprekonateľná časopriestorová stena za ktorou existuje iba virtuálna (snová) realita. Keď človek prejde asi dve tretiny dráhy tunela dochádza k efektu, keď vystupuje vyššie vedomie z hmotného tela, známe ako out of body - vonku z tela prevádzané javom ezoterikov známe ako otvorenie tretieho oka.

Dodnes, ale neexistuje aspoň základný prehľad o výsledkoch všetkých uskutočnených vesmírnych misií a misií do minulosti Zeme. Sú k dispozícii iba úlomky informácií od D. Camerona, ktorý sa sám zúčastnil prieskumných misií na Mars už v roku 1983 a tiež niekoľkých misií do blízkej a vzdialenej minulosti. Jedna z misií viedla do obdobia ukrižovania Ježiša na Golgote. S.A. Swordlov, ktorý sa jej osobne zúčastnil, sa vo svojej knihe Emmanuel-The Story of Jesus zmieňuje o tom, že mal za úlohu odobrať vzorku Ježišovej krvi pre analýzu DNA a taktiež mal sledovať udalosti, ktoré nasledovali po jeho ukrižovaní. Potvrdil, že Ježiš bol pred ukrižovaním omámený nejakou drogou, po ukrižovaní bol zvesený z kríža a v doprovode svojej matky Márie bol cez Damask dopravený do Šrínagaru v Kašmíre, kde boli jeho rany vyliečené. Oženil sa s Máriou Magdalénou a mal s ňou tri deti. Mnoho rokov pôsobil v Kašmíre ako uctievaný guru a vykonal veľa zázrakov. Zomrel vo veku 117 rokov. O výsledkoch analýzy Ježišovej krvi nenašiel žiadne informácie. Niekoľko misií smerovalo tiež do Egypta, do obdobia medzi roky 1920 - 1930, kedy sa uskutočnilo skúmanie podzemie Veľkej pyramídy.

Údajne v hĺbke asi 150m pod Veľkou pyramídou bol nájdený vchod do ďalších priestorov uzatvorených kovovými dverami, zaistené zložitým zámkom na zvukový kód. Keď rozlúštili tento kód a dvere otvorili, našli rozsiahlu miestnosť dobre utesnenú proti vniknutiu vody, v ktorej boli uložené desaťtisíce záznamových diskov podobných dnešným CD, spolu s predmetom na kopírovanie mimozemského pôvodu. Egyptská vláda nedovolila nič z tejto miestnosti odviesť, získali modernou technikou 2.700 kópií a tie uložili v trezore na základni Kirkland v Novom Mexiku. Dodnes Američania nedovolili žiadnemu historikovi prístup k tomuto pokladu historických záznamov. Navonok preniklo iba málo informácií o tom, že časť diskov obsahuje informácie o histórii kolonizácie Zeme za posledných asi 100 000 rokov rôznymi mimozemskými rasami (D. Cameron, A. Bielek). Ďalšia malá spomienka rozpráva o histórii stavby tohto podzemného trezoru, ktorá mali vybudovať bližšie neurčení mimozemšťania a potom nad utesneným a zapečateným trezorom postavili dodatočne Veľkú pyramídu, približne pred 18.000 - 20.000 rokmi.

Pravidelné výlety v rámci projektu Phoenix III, prevádzajúce výskumy na Marse, boli údajne zahájené asi v roku 1983 dvomi bratmi D. Cameronom a A. Bielekom. D. Cameron v niekoľkých rozhovoroch s redaktorom časopisu Sovereign Scribe hovoril o tom, že väčšina výskumov na Marse bola vykonávaná v podzemí, kde doteraz existuje niekoľko miest z doby pred poslednou treťou katastrofou, ktorá postihla Mars. Trosky mestskej aglomerácie sa nachádzajú v prírodnom jaskynnom systéme v hĺbke 100-120 m pod povrchom. Našli sa tu artefakty pochádzajúce od niekoľkých civilizácií, ktorých vek bol odhadnutý pracovníkmi NASA na 250.000 -300.000 rokov. Mnohé zo zariadení a prístrojov bolo funkčných a podarilo sa ich uviesť do činnosti. Väčšina technických zariadení boli objavené podľa doteraz generovaného magnetického poľa. Bolo tu veľa nájdených kostier a mumifikovaných pozostatkov bytostí veľmi podobných ľuďom, ktorých vek odborníci z NASA odhadovali na 10.000 - 20.000 rokov, skupiny sôch vysokých 6 - 8 stôp (jedná o dĺžku otlačku ľudskej nohy - historická jednotka) zdobených drahokamami, bohaté archívy, veľké počty laboratórií, dielne a niekoľko doteraz funkčných generátorov hexagonálneho tvaru (šesťuholník), ktorých účelom bola výroba kyslíku z vody.

Inšpirovaný scenár filmu Total Recall. Našli sa tam tiež sklady so 17.000 tonami zvláštneho kovu veľmi podobnému zlatu, ktorého špecifická hmotnosť bola päťnásobne väčšia. Tento "poklad" bol prevezený na Zem a bol uložený v podzemnom laboratóriu Montauku. Chodby boli osvetlené neznámou, zrejme fluorescenčnou technológiou a generátory týchto zariadení sa im podarilo skoro uviesť do chodu. Informácie uložené v archívoch hovorili o ničivej vojne po ktorej, ktorí prežili odišli do podzemia a bol vyhubený nejakou kozmickou katastrofou, ktorú zrejme nikto z nich neprežil. Prieskum uskutočňovaný na povrchu potvrdil existenciu tenkej vrstvy atmosféry s dostatkom kyslíka, existenciu jazier s vodou v hlbokých preliačinách, mohutné ľadovcové vrsty na póloch a priemernú teplotu v oblasti rovníku okolo 27,8°C. Ďalej bolo objavených niekoľko gigantických kamenných tvárí, trosky stavieb neznámeho určenia, trosky kruhových miest a vrak zrúteného lietadla tvaru zaobleného trojuholníka veľmi pripomínajúci americké supermoderné kozmické lietadlo Astra Locust TR3-B.


Prvé zábery, ktoré sonda začala vysielať krátko po zosadnutí neďaleko severného pólu