Srpen 2009

Alhambra

31. srpna 2009 v 14:01 DIVY SVETA

1238 - 1358, Španielsko

Pokiaľ ide o dekoratívne bohatstvo a nádheru, nemožno Alhambru v južnom Španielsku prirovnať s nijakou inou stavbou.

Ak sa na ňu dívame zvonku, je to hrubé nahromadenie veží a cimburia bez zjavného pravidelného plánu a bez architektonického pôvabu. Neposkytuje vôbec predstavu o pôvabe a kráse, ktorá očakáva diváka vo vnútri."
Takto opísal Alhambru americký spisovateľ Washington Irving roku 1829. Aj dnes človek pociťuje zarážajúci kontrast medzi vnútrajškom a vonkajšom. Zvonku Červený hrad vyzerá ako pevnosť. Je to obranná bašta s 23 vežami, ktorú vystavili Mauri v dobe, keď bolo mocenské postavenie islamu v Španielsku ohrozené prenikaním kresťanov. Vnútri však lhambra predstavuje pokus vytvoriť raj na zemi.
Alhambra v Granade slúžila dynastii Nasrovcov ako vojenský stan, správne centrum a kráľovská rezidencia. Stavbu začal zakladateľ tejto dynastie Mohamed Ibn Yusuf Ibn Nars v polovici 13. storočia. Kráľovské komnaty však pochádzajú z obdobia vlády panovníkov Yusufa I. a Mohameda V. v druhej polovici 14. storočia.
Vnútorné dvory, koridory a vodné diela sú obdivuhodne skombinované. Keramické dlaždice, rezby do kameňa a dreva, štylizované listové a šľahúňové ornamenty a znaky arabského písma vytvárajú vzácnu dekoráciu. Mnohí v Alhambre videli elegantnú korunu islamského dekoratívneho umenia západnej Európy. Iní však tvrdia, že celé toto miesto vyžaruje niečo dekadentné, inštinkt kultúry chápanej ako kultúra na pokraji úpadku.
V bujných klenutiach pripomínajúcich kvapľové jaskyne, vo vzoroch podobajúcich sa včelím plástom zasadeným do drevených rámov, ktoré sú upravené na štíhlych stĺpoch, je niečo jedinečné krehké a nadprirodzené. Do kompozície celého diela architekti ako podstatné prvky zahrnuli svetlo a vodu.
Alhambra je komplex záhrad, vnútorných nádvorí a komnát otvorených na všetky strany. Názvy komplexov všetkých budov sú príznačné: Patio de los Arrayanes, Myrtoný dvor, ktorý krášlia kry myrty a v strede ktorého je pretiahnuté jazero: Sala de la las dos Harmanas, Sála dvoch sestier, kde sú do zeme zapustené dve obrovské dosky z bieleho mramoru, "dve sestry": Patio de los Leones, Leví dvor, nazvaný podľa fontány obklopenej dvanástimi kamennými levmi. Sala de los Embajadores, Sála vyslancov, bola koncipovaná pre oficiálne príležitosti - pre kráľovské audiencie a dvorné ceremoniály. I ona vzbudzovala dojem raja. Miestnosť má drevený strop vo výške 18,3 metra. Hovorí sa, že môže konkurovať pohľadu na nočné nebo plné hviezd.
Granada bola posledným veľkým maurským kráľovstvom v Španielsku 13. storočia. Dvadsaťpäť vládcov dynastie Nasrovcov panovalo 250 rokov. Podporovali umenie a vedy a na svoj vysoko kultivovaný dvor povolali veľkého moslimského historika Ibn Chaldúna.
Roku 1492 boli Nasrovci nakoniec z Granady vyhnaní. Cisár Karol V. vystavil v 16. storočí vnútri múrov Alhambry svoj vlastný palác. Neskôr však boli takmer všetky budovy zanedbané. Časť pevnosti Nasrovcov zničili Napoleonské vojská.
V 19. storočí toto romantické miesto pritiahlo takých návštevníkov, ako boli Victor Hugo, Théophil Gautier a Washington Irving, ktorého Alhambra vyšla roku 1829. Ich popisom čiastočne vďačíme za to, že sa opakovane konali pokusy zastaviť chátranie Alhambry a zachovať toto nesmierne zvláštne stavebné dielo.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/spainflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Soubor:Patio de los Arrayanes.jpg

Datei:Alhambra und Granada.jpg
Mesto Granada v pozadí Alhambra

Datei:El Partal.JPG
El Partal

Datei:Granada3.jpg

Datei:Patio Leones.JPG

Soubor:Alhambra2001.jpg
Terasa paláce Karla V.

Soubor:Alhambra Generalife fountains.jpg
Palacio de Generalife

Fichier:Jardin du Generalife.JPG

Archivo:Alhambra - Granada 1.jpg
El Partal

Archivo:Alhambradesdegeneralife.jpg

Soubor:Adolf Seel 001.jpg
Alhambra, Adolf Seel, 1886

File:Partal at Alhambra 01.jpg

File:80525560 0eb2c1d54a o.jpg
Leví dvor sa nachádza vo vnútri paláca pod voľnou oblohou.
Uprostred je fontána s kamennými levami. Je orámovaný arkádami z dreva a štukatúry.

Datei:Granada Alhambra Detail.jpg
Detail výzdoby v maurskom slohu so spletitými geometrickými vzormi a
kaligrafickými znakmi

Datei:Patio de los leones detail.JPG

Archivo:Alhambra-Granada-Sala de Comares.jpg

Archivo:Abencerrajes.jpg

File:Atauriques.jpg

Archivo:Ventanas con arabescos en la Alhambra.JPG




Svätyňa Icukušima

31. srpna 2009 v 12:43 DIVY SVETA

12. storočie, Japonsko

Vysoký portál stráži jednu z najuctievanejších svätýň v Japonsku.

Všade na svete sa nachádzajú stavby vo forme brán, ktoré majú osobitnú symboliku a psychologický význam. Sú križovatkami medzi dvoma rozdielnymi oblasťami alebo duchovnými postojmi: verejným a súkromným, zraniteľným a chráneným, známym a neznámym, svetským a svätým. Najznámejšou posvätnou bránou Japonska, jednou z najkrajších na svete, je červená drevená "torii" pred svätyňou Icukušima na ostrove Mijadžima. Je najväčšia v Japonsku a stojí v malej zátoke uprostred vody.Dva hlavné stĺpy vysoké 23,50 metra dlhú hornú hradu. Na okraji zátoky sa za bránou nachádzajú chrámové budovy s bielymi múrmi a červenými trámami. Stoja na koloch a pri prílive akoby magicky kĺzali po vode, v ktorej sa zrkadlí ich obraz. Brána bola postavená roku 1875 presne rovnobežne s osou svätyne. Svätyňa samotná je však oveľa staršia než brána a je jednou z najuctievanejších posvätností v Japonsku. Bola už niekoľkokrát zreštaurovaná. Cely ostrov je považovaný za posvätný a nebolo dovolené, aby sa tam ľudia rodili alebo umierali. Tehotné ženy alebo veľmi starých a chorých ľudí odvážali preto odtiaľ na pevninu. Dodnes sa na ostrov nesmú brať psy. Mohli by rušiť divé zvieratá, ktoré drankajú od návštevníkov potravu.
Niektoré zázraky boli v 19. storočí zrušené, no aj tak na ostrove Mijadžima dodnes nejestvuje cintorín. Mŕtvi sa pochovávajú na pevnine a príbuzní sa pred návratom na ostrov musia podrobiť očistenému rituálu.
Hlavná svätyňa je zasvätená trom šintoistickým bohyniam. Sú to dcéry boha búrky Susanoo, jedného z najvyšších japonských bohov. Svätyňa pozostáva z väčšieho počtu stavieb (nie všetky sú prístupné verejnosti), ku ktorým patria modlitebne, očistné haly a obetné siene. Na javisku, ktoré po stranách lemujú hudobné pavilóny, sa predvádzajú šintoistické tance. Svoju svätyňu má aj Okuninuši, syn boha Susanoo, a ďalšia svätyňa je zasvätená bohu menom Tenjin. Ten však skutočne žil. Bol cisárskym ministrom a zomrel roku 903. Po smrti ho začali uctievať ako boha učencov a písma.
Budovy v zátoke sú navzájom poprepájané zastrešenými chodbami a s ostrovom ich spája červený drevený most. Obzvlášť pekná je atmosféra v noci, keď sa začnú laterny. Tesne pred pobrežím je na ďalšej plošine najstaršie japonské divadlo Nó, ktoré bolo postavené roku 1568.
Vedľa zátoky stojí pagoda a moderná klenotnica zabezpečená proti zemetraseniu, ktorá uchováva vyše 4 000 objektov nevyčísliteľnej ceny: pomaľované písacie zvitky, masky, vejáre, zbrane a porcelán. Na nízkom kopci stojí päťposchodová pagoda a Hala tisíca rohoží. Hala bola údajne postavená z dreva jedného jediného stromu - gáfrovníka. Z vrchu Misen, najväčšieho bodu na ostrove (530 metrov), je prekrásny rozhľad.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Ficheiro:ItsukushimaTorii7381.jpg

ファイル:ItsukushimaTorii7398.jpg

Datei:Itsukushima torii distance.jpg

Fichier:Itsukushima-jinja torii at sunset.jpg

ファイル:Itsukushima-kangen-rainbow.JPG

Plik:ItsukushimaTorii7492.jpg

File:Inner Sign of Itsukushima Torii.jpg

File:Itsukushima Shinto Shrine 2008.JPG

ไฟล์:Torii low tide.jpg



Hala Veľkého Budhu

30. srpna 2009 v 20:14 DIVY SVETA
752, Nara, Japonsko

Gigantická socha Budhu, vážiaca stovky ton, žehná zdvihnutou mohutnou rukou pútnikov.

Daibucuden čiže Hala Veľkého Budhu v chráme Todaidži je najväčšia drevená budova na svete - hoci v súčasnosti jej rozmery tvoria iba dve tretiny pôvodnej veľkosti. Niekoľkokrát vyhorela a potom bola vždy vystavená nanovo. Dnes stojí na ploche 58 krát 51 metrov a je vysoká 49 metrov. Hala bola postavená v 8. storočí na príkaz cisára Šómua a uchovala sa v nej jedna z najväčších bronzových sôch na svete.
Veľký Budha je jednou z najslávnejších pozoruhodností Japonska a najväčšou sochou Budhu v krajine. Návrh pochádza od kórejského sochára, ktorý je v Japonsku známy pod menom Kimimaro. Budha bol uliaty zo 444 ton bronzu. Sediaca postava je vysoká 16 metrov. Tvár je dlhá 4,90 metra a široká 3 metre a uši majú dĺžku 2,40 metra. Budhova pravá ruka je zdvihnutá a ukazuje otvorenú dlaň. Je to gesto žehnania, ktoré prináša duševný pokoj. Gesto ľavej ruky symbolizuje dovolenie vyslovovať želanie.
Budha sedí na terasovitej základni s obvodom 21 metrov, ktorú tvorí 56 listov bronzových lotosových kvetov. Za hlavu má pozlátenú drevenú gloriolu, na ktorej sú obrazy 16 Budhových inkarnácií. Toto je doplnok zo 17. storočia rovnako ako dve sochy zobrazujúce bohyňu Kannon a božstvo šťastia. Vpravo za Budhom je drevený stĺp s malým otvorom, cez ktorý sa pútnici snažia preliezať. Podľa starej viery budú potom žiť v raji.
V hale sú ďalšie sochy nebeských strážcov a model pôvodnej haly. Budova bola vysvätená roku 752 nádherným obrazom v prítomnosti cisára a cisárovnej dvora, kňazov a delegácií z celého Japonska, Číny a Kórey. Niektoré róby, ktoré sa vredy použili, posvätné nádoby, klenoty a poklady sa od tej doby uchovávajú v chrámovej klenotnici, ktorá je pravdepodobne najstarším múzeom na svete. Príležitostne je prístupná verejnosti a má pozoruhodné klimatické zariadenie. Skonštruovali ju tak, že sa drevené trámy pri vlhkom počasí rozpínajú, a tým sa zabraňuje preniknutiu vlhkosti zvonku. Keď je sucho, trámy sa stiahnu a vytvoria štrbiny, ktorými prúdi dovnútra vzduch. Aj preto mohli látkové steny a cenné predmety z papiera a hodvábu pretrvať jedenásť storočí. Tódaidži je hlavný chrám budhistickej sekty kegonov, ktorá sa v Japonsku rozšírila v 8. storočí. V chrámovej oblastisú ďalšie pagody, dve haly z 8. storočia. Ubytovne pre kňazov, čajovne v japonských záhradách a malé múzeum čínskych a kórejských umeleckých remesiel. Do ohradeného chrámu sa vchádza veľkou dvojposchodovou bránou postavenou v roku 1199, ktorú nesie 18 drevených stĺpov vysokých 21 metrov. Pri bráne stoja dve osemmetrové sochy. Nazývane Králi Deva.
Ďalšie historické chrámy a svätyne, v ktorých sa prejavuje japonský duch a japonský cit, sú v susediacom parku.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Soubor:Todaiji18s3200.jpg
Chrám Tódaidži bol centrom sekty kegon, ktorá prišla do Japonska z Číny.

Soubor:Todaiji daibutsuden.jpg

Soubor:NaraTodaiji0289.jpg
Strecha Daibucuden - ústredná časť chrámu - vyčnievá zpoza stromov

File:TodaiJiBigBudda.JPG
Svätyna Kasuga
ファイル:Toudaiji daibutu migi.JPG

Файл:大仏 (Daibutsu) Il grande Buddha, 奈良 (Nara).jpg

Soubor:Todaiji16st3200.jpg
Nandaimon (Južná veľká brána) v Tódaidži


Skalný dóm

30. srpna 2009 v 18:39 DIVY SVETA

692, Izrael

Jedna z najposvätnejších islamských svätýň je vnútri najstaršej islamskej stavby.

Skalný dóm je najvýznamnejšou islamskou svätyňou. Stojí pravdaže na mieste, ktoré bolo nábožensky významné už dávno pred islamom. Keď kráľ Dávid na začiatku 1. tisícročia pred Kr. zabral Jeruzalem, pokúsil sa vykonať sčítanie Ľudu, a tým privolal hnev Boží. Jahve zoslal mor a aby si ho Dávid opäť udobril, vybudoval na tejto skale oltár. Ten bol uctievaný ako ono mesto, kde chcel Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Skalu, vrchol hory Moria, veľa ľudí považovalo za stred sveta. Tu postavil Dávidov syn Šalamún veľký chrám, v ktorom sa uchovala archa zmluvy. Ešte dnes si možno pozrieť malú časť plošiny, na ktorej stál. V 6. storočí pred Kr. po zničení mesta. Nabuchodonozorm bol chrám znovu vybudovaný. V 1. storočí pred Kr. potom kráľ Herodes plošinu a chrám zväčšil.
V 7. storočí po Kr. arabský dobyvateľ Jeruzalema Omar ibn-Chatib odkryl pôvodnú skalu a v jej blízkosti dal postaviť mešitu. Kalif Abd al-Malik neskôr toto miesto vyhlásil za pútnické miesto moslimov. Tu malo dôjsť k Mohamedovej nočnej jazde: Prebudil ho archanjel Gabriel a okrídlení kôň ho preniesol do Jeruzalema. Tam smel z vrcholu hory Moria vystúpiť na nebesia a Boh mu zveril prikázania islamskej viery. Skalný dóm vyznačuje miesto, z ktorého Mohamed vstúpil na nebesia. Pútnici tu môžu vidieť odtlačok jeho nohy a jeho tri fúzy.
Skalný dóm postavili v rokoch 688 až 692, možno aj ako zámerný pokus odvrátiť pútnikov od Mekky. Je to najstaršia dosiaľ zachovaná islamská budova na svete. Napriek tomu bola označená za "neislamskú", pretože jej tvar vykazuje vplyvy ranej kresťanskej architektúry.
Hovorí sa, že dóm bol pôvodne zo zlata. Je symbolom posvätnej skaly, ktorá je vo vnútri. Dóm má priemer 20 metrov, výšku 34 metrov a spočíva na plošine, ktorú podopierajú kamenné stĺpy. Je obklopený dvojitou ochodzou osemuholníkového pôdorysu. V centre budovy stojí skala a druhá arkádová chodba, ktorá vedie okolo nej dookola a pútnikom v procesiách umožňuje voľne sa pohybovať okolo uctievaného objektu. Vnútri sú prekrásne mozaikové vzory, jednoznačne ovplyvnené byzantským umením. Steny zdobia pruhy nápisov, ktoré boli už vtedy dôležitým islamským dekoračným prvkom. Vonkajšok bol pôvodne pokrytý sklenou mozaikou, ktorá však bola v 16. storočí nahradená islamskými dlaždicami.
Nápis pripomína zakladateľa Skalného dómu kalifa Abd al-Malika z dynastie Umajjovcov. Neskôr si stavbu dómu prisvojil kráľ z dynastie Abbásovcov. Zmenil síce na nápise meno, ale zabudol vymeniť dátum. To je malé znamenie jeho nevierohodnosti. Pravdepodobnejšie je, že dóm vybudoval Abd al-Malik. Chrámová hora, na ktorej Skalný dóm stojí, je teda miesto, ktoré má veľký význam pre tri náboženstvá.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Datei:Dome of the Rock.jpg

Dosya:Harhab mini.JPG

File:Panorámica de Jerusalén desde el Monte de los Olivos.jpg
Panoráma Jeruzalema

Fil:Jerusalem Dome of the rock BW 1.JPG
Skalný dóm na Chrámovej hore

Datei:Dome of the Rock Chain Dome.jpg

Soubor:Jerusalem Dome of the rock BW 13.JPG

Datei:Al-mawazin.JPG

Datei:Mawazin+.JPG

File:TempmtS.jpg

Datei:Felsendom mit Olivenbaum.JPG

Soubor:DomeOfTheRock.jpg

Soubor:Dome of the rock close.jpg
Vonkajší pohľad
Datei:Detail felsendom.jpg

Fichier:Arabischer Maler um 690 002.jpg

File:MosqueOfOmar1914.jpg

Fichier:Arabischer Maler um 690 001.jpg


http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8c/Via_Dolorosa.jpg
Via Dolorosa (Cesta bolesti) je ulica, po ktorej Ježiš Kristus niesol kríž na horu Kalváriu. Dnes je situovaná o niečo vyššie a vedie okolo severnej strany chrámovej hory. Vychádza z miesta, kde sa kedysi nachádzal hlavný stan a kde bol Kristus odsúdený na smrť. Veľa pútnikov vníma prechádzku po tejto ulici ako uchvacujúci zážitok.

Datei:Western wall jerusalem night.jpg

Múr nárekov

Roku 66 po Kr. vypuklo židovské povstanie proti Rímu a o štyri roky neskôr rímska armáda zničila Jeruzalem. Židia boli zabíjaní a zotročovaní. Tým, ktorí prežili, bolo zakázané vrátiť sa na miesto Šalamúnovho chrámu. Neskôr sa veriacim povolilo raz ročne navštíviť zničené miesto, aby tu nariekali. Táto tradícia sa udržiava dodnes a Múr nárekov je jedným z najotrasnejších symbolov židovstva. Múr, ktorý bol od roku 1948 až do šesťdennej vojny roku 1967 v jordánskom vlastníctve, je súčasťou plošiny židovského chrámu z Herodesových čias. Je postavený z obrovských, asi 1,2 metra vysokých kamenných kvádrov a poskytuje predstavu o rozmeroch tohto chrámu.


Skalné kostoly v Kappadokii

30. srpna 2009 v 13:23 DIVY SVETA

Od 412 po Kr., Turecko

Na stenách skalných kostolov si možno pozrieť obrovskú výstavu byzantského umenia.

Kappadokia je antický názov pre krajinu v Strednej Anatólii, ktorá má starobylý - ak nechceme povedať mimozemský - charakter. Vulkanická činnosť pred mnohými tisícmi rokov vytvorila nános popola, bahna a lávy. Zvetranie potom mäkký zemský povrch odstránilo a zostala odolnejšia hornina, ktorá bizarnými formami určuje ráz krajiny. Táto pustá, bledá, nehostinne pôsobiaca končina bola zavše prirovnávaná k mesačnej krajine. Kedysi však bola prekvapivo husto obývaná.
V Kappadokii spočiatku vládli Chetiti, potom Peržania a roku 17 po Kr. bola pripojená k rímskej ríši.
Známe sú sklony kresťanov uchyľovať sa do osamelosti a viesť asketický život, aby boli bližšie k Bohu. Údolie Göreme v Kappadokii bolo pre ľudí, ktorí hľadali takúto životnú cestu, zvlášť príťažlivé. Navyše sa ukázalo, že v bizarných horninových formáciách možno ľahko vydlabať príbytky a že v nich možno dokonca urobiť viac miestností a chodieb. Pustovníci si vytvárali cely a zoskupovali sa aj spoločenstvá, ale to, čo preslávilo túto končinu predovšetkým, sú kresťanské kostoly. Niektoré sú v skromných priestoroch, iné sa zasa vyskytujú ako komplexné stavby s klenbami a kupolami . V okolí Göreme je údajne 365 kostolov, v celej Kappadokii ešte omnoho viacej.
Existujú domnienky, že kedysi boli v tejto krajine celé spoločenstvá tisícov ľudí, ktorí tu v 7. storočí hľadali ochranu pred prenasledovaním Arabmi a v tejto podzemnej sieti jaskýň ju aj našli. Keď pominulo bezprostredné nebezpečenstvo, vystavili ďalšie a nákladnejšie kostoly v byzantskom slohu. Všetky boli vytesané do skál a vyzdobené freskami a kresbami. V niektorých sú len nefiguratívne dekorácie. Pochádzajú z 8. storočia, z doby, keď sa vo východnej cirkvi intenzívne diskutovalo o tom, či sa Boh a Kristus smie zobrazovať v podobe smrteľných bytostí. V iných kostoloch predmetové zobrazenia z tohto obdobia na príklon obcí, ktoré sa v nich zhromažďovali, k zobrazovaniu božských bytostí. Až na synode v Carihrade v roku 843 sa dospelo k záväznému rozhodnutiu v prospech obrazov. Ranšie, primitívnejšie geometrické dekorácie sú nekreslené priamo na holé skaly vo vnútorných priestoroch. Neskôr so zlepšenou výtvarnou technikou boli kamenné steny pred pomaľovaním pripravené pomocou sadry.
Karanlik Kilise (Temný kostol) v Göreme má niektoré veľmi cenné fresky, ktorých farby sa dobre uchovali, pretože neboli vystavené dennému svetlu. Pochádza z 11. storočia a je pristavený k refektáru (jedálni), ktorý bol zrejme súčasťou nejakého podzemného kláštora. Kostoly ležiace blízko refektára sa vyskytujú častejšie. Pravdepodobne ich vtedy využívali kláštorné spoločenstvá. Možno si prezrieť aj zvyšky kláštora, ktorý bol vybudovaný na šiestich plošinách. Uprostred bola kaplnka, nad ňou cely a pod ňou kuchyňa a refektár. V Jilanli Kilise (Hadí kostol) ukazujú fresky draka (alebo hada), ktorého zabíja svätý Juraj. V Elamali Kilise (Kostol jablka) sú steny a kupola vyzdobené maľbami. Zobrazujú scény z Ježišovho života. Kresťanské spoločenstvo tu žilo až do zániku byzantskej ríše. Niektoré kostoly sa používali až do začiatku 20. storočia.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Datei:Göreme 1 11 2004.jpg

File:View of Cappadocia edit.jpg

Datei:Göreme Felsenwohnungen.jpg

File:Cappadocia March 2006.jpg
Kappadokia

File:House in Cappadocia 22.jpg

Dosya:Göreme Valley in Cappadocia.jpg

Soubor:Cappadocia Turkey.jpg

Soubor:Göreme OpenAir Museum Dunkle Kirche 1 11 2004.jpg
Kláštor v Göreme

Archivo:Göreme OpenAir Museum Dunkle Kirche 3 11 2004.jpg

Datei:Göreme OpenAir Museum Dunkle Kirche 1 11 2004.jpg

Datei:Kappadokien001-01.jpg

Fichier:Göreme Love Valley.jpg

Dosya:1514 - Üçhisar - Peri bacaları.JPG

File:Goreme valley.jpg

File:Goreme valley fairy chimneys.jpg

Archivo:Zelve Cappadocia.JPG

Datei:IhlaraTal 1 11 2004.jpg

Datei:IhlaraTal 2 11 2004.jpg
Ihlara Tal
Datei:IhlaraTal 3 11 2004.jpg
Interier

Datei:Kappadokien003-01.jpg

Datei:Kappadokien002-01.jpg

File:Capadocia2006.jpg


Meteóra

30. srpna 2009 v 11:04 DIVY SVETA

Grécko
Obrovské skalné veže so sídlami, posadenými na vrcholoch.

Mesto Kalabáka leží na úpätí pohoria Veľký Pindos na okraji širokého údolia rieky Peneus medzi kopcami, ktoré scenériou dominujú. Svahy - niektoré pokryté stromami, iné len z holého kameňa - sa zdvíhajú spočiatku pomaly, potom sa stávajú strmšími, a nakoniec sa strácajú v žeravom mraku. Na severe však priťahujú zrak vežičky Meteóry. Vrcholky skál tu vystupujú až do výšky 305 metrov nad dnom údolia a najvyšší z nich dosahuje dokonca 549 metrov. Steny veží sú strmé až kolmé, hladké aj hrboľaté, ale nič z toho nemôže horolezcov odradiť. K určeniu pôvodu týchto zvláštnych, dramatických východov poskytujú vodítko úzke, okrúhle rímsy a zvislé ryhy.
Skaly sú z pieskovca a zo zlepenca, ktoré sa usadili v horizontálnych vrstvách a pôvodne pokrývali celú rozsiahlu plochu. Na poveternostné vplyvy a erózie reagovali rôzne vrstvy a v dôsledku toho vznikli rímsy a ryhy. Následné stlačenie a diagenéza (zmena mäkkých sedimentov na usadenú horninu, spôsobená vysokým tlakom a teplotou pri prekrývaní sedimentov následnými vrstvami usadenín) spôsobili vertikálne praskliny, ktoré predstavujú prirodzene zoslabnuté miesta. Je obvyklé, že voda nasýtená vápnikom alebo oxidom kremičitým, preniká v priebehu diagenézy horninou a zanecháva tu nános niektorých nerastov, ktoré sú v nej obsiahnuté. Tie potom pôsobia na zrnká piesku a drobné kamienky zlepenca ako spojivo, takže sa hornina stáva veľmi tvrdou. Dalo by sa očakávať, že určitá hornina bude mať v celej oblasti svojho výskytu rovnaké vlastnosti, ale to je v prírode vzácne - je to fakt, ktorý síce môže frustrovať geológa, ale na druhej strane, tak vzniká fascinujúca krajina.
V niektorých oblastiach boli praskliny v skalách veľmi rozsiahle a priamo sa ponúkali k erózii, čo inde bola hornina lepšie stmelená, a preto erózii lepšie odolávala. V priebehu tisícročí práve z týchto odolných častí vznikli veže Metéory, také aké ich dnes vidíme.

Zástava
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Archivo:Meteore.jpg
Skupina meteórskych skál hľadí do údolia, ako keby to boli skamenení obrí strážcovia.

File:Meteora Greece 2006.JPG

File:AgiaTriada.jpg
Kláštor Aghios Trias, postavený na skalnej veži
File:Meteora Agios Stefanos.jpg

File:Agios Nikolaos Anapafsa.jpg

File:Greece meteora monasteries.JPG

File:Megalo Meteoro panorama.jpg

File:Meteory 1 wisnia6522.jpg
Panoráma Meteóry

File:Meteora 1 evlahos.jpg

File:Meteora Rousano IMG 7766.jpg



Kaplnkový most

29. srpna 2009 v 14:49 DIVY SVETA

1333, Luzern,
Švajčiarsko

Je to najstarší drevený most v Európe, ktorý slúžil ako mestské opevnenie
a dnes je hlavnou pamätihodnosťou Luzernu.

Mesto Luzern v nemeckej jazykovej oblasti Švajčiarska leží v alpskej horskej oblasti na severozápadnom brehu Vierwaldstättského jazera. Zastrešený drevený most cez rieku Reuss, takzvaný Kaplnkový most (Kapellbrücke), sa stal symbolom mesta. Postavili ho roku 1333 a je najstarším dreveným mostom v Európe. Je dlhý 198 metrov a vedie uhlopriečne cez rieku.
Na južnom konci je osemhranná zastrešená vodná veža. Táto veža a most boli pôvodne súčasťou mestského opevnenia. Vtedy veža slúžila aj ako väzenie, v ktorom bola mučiareň. Vo veži bola aj mestská pokladnica. V mostnom zastrešení sa nachádza 112 trojhranných obrazov pochádzajúcich zo začiatku 17. storočia. Začiatkom 49. storočia boli zreštaurované a predstavujú históriu mesta Luzernu a hrdinské člny obyvateľov z jeho okolia v boji o nezávislosť. Okrem toho sú tu ilustrácie zo života dvoch mestských svätcov Leodegara a Mauritia, vybavené aj vysvetľujúcimi textami.
O niečo ďalej za západ sa nachádza druhý most cez rieku Reuss: most z roku 1407, vyzdobený v 17. storočí pochmúrnymi obrazmi tanca smrti.
Luzern je známe turistické centrum s atraktívnymi parkami na brehu jazera a mnohými ďalšími pozoruhodnosťami. Najstaršia časť mesta na severnom brehu rieky Reuss si zachovala stredoveké usporiadanie ulíc. Sú tu mestské hradby s ochrannými vežami zo 14. storočia, čarovný starý vinný trh mestská hala zo 17. storočia a dvojvežový kláštorný kostol pri dvore, vysvätený roku 1644.
Známi pomník leva ( Löwendenkmal) pripomína hrdinský boj Švajčiarskej gardy francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., ktorej príslušníci zahynuli roku 1792 pri útoku na Tuileries v Paríži, keď sa pokúšali brániť kráľa a jeho rodinu pred rozvášnenou revolučnou zberbou. Ranený umierajúci lev je vytesaný priamo vo výklenku skalnej steny. Pomník, ktorý je dielom známeho dánskeho sochára Bertela Thordwaldsena, bol dokončený roku 1821. V Luzerne je najväčšie dopravné múzeum v Európe, planetárium, ľadovcová záhrada a prírodopisné múzeum. Vyhliadkové cesty po romantickom jazere poskytujú možnosť obdivovať panorámu hôr a lesov.
Luzern bol pôvodne rybárskou dedinou. Otvorenie alpskej cesty z Porýnia cez Priesmyk sv. Gotharda do severného Talianska podporilo v 13. storočí jeho rozmach. Mesto sa rozvinulo v dôležité obchodné centrum. Pôvodne bolo pod nadvládou rakúskych Habsburgovcov, v 14. storočí sa však proti nim vzbúrilo a oslobodilo sa. Odjakživa bolo baštou rímskokatolíckeho náboženstva vo Švajčiarsku.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

File:7104 - Luzern - Kapellbrücke.JPG

Datei:Panorama-Luzern.jpg

File:Luzern.jpg

File:Kapellbruecke Luzern 2003.jpg

Archivo:Luzern-swans.jpg

Archivo:Luzern Kapellbruecke.jpg

Fichier:Luzern - Spreuerbrücke.JPG

Fichier:Kapellbruecke luzern picture.JPG

Fil:Luzern old part of town.JPG
Luzern staré mesto

Datei:Luzern Loewendenkmal um 1900.jpg
Známi pomník leva ( Löwendenkmal)



Glasgow

29. srpna 2009 v 13:10 MESTÁ - EURÓPA

Glasgow je najväčším mestom v Škótsku. Leží na západe strednej nížiny, na rieke Clyde. Je tretím najľudnatejším mestom vo Veľkej Británii. Je sídlom popredných obchodných firiem v krajine. Vo viktoriánskom období bolo známe aj ako "Druhé Mesto Britského impéria".

Glasgow založil kresťanský misionár (Sv. Mungo) v 6. storočí. Najprv to bola malá rybárska dedinka. V stredoveku sa Glasgow stal druhým najväčším biskupstvom, reorganizovaný kráľom Dávidom I. Škótskym a Johnom, glasgowským biskupom. V roku 1451 tu bola založená univerzita. Na začiatku 18. storočia bol v meste vybudovaný prístav. Ten sa stal hlavným obchodným prístavom pre Ameriku, najmä pri preprave tabaku, bavlny a cukru. Hospodárstvo mesta bolo silne ovplyvnené škótskym osvietenstvom a priemyselnou revolúciou. Lodiarstvo sa stalo na konci storočia hlavným priemyselným odvetvím. Po prvej svetovej vojne sa mestu priveľmi nedarilo. Naopak, po druhej svetovej vojne rástlo. Ďalšie obdobie ekonomického zostupu bolo v 60-tych rokoch. Do začiatku 90-tych rokov sa však znovu ekonomika spamätala a v roku 1990 sa Glasgow stal Európskym mestom kultúry.

Rozloha Glasgowu je 175,5 štvorcových kilometrov (67,76 štvorcových míľ). V meste žije okolo 580 000 obyvateľov s hustotou zaľudnenia 3 300 obyvateľov na kilometer štvorcový. Keď sa pripočítajú okolité oblasti, žije v Glasgowe 1 750 000 ľudí, v metropolitnej oblasti je to až 2,3 milióna.

Glasgow sa delí na niekoľko oblastí. Mestské centrum je ohraničené Hlavnou ulicou na východe, riekou Clyde na juhu a diaľnicou M8 na západe a severe. Je postavené v mriežkovom tvare. Srdcom je Jurajovo námestie, ktorému dominuje viktoriánska budova City Chambers (sídlo mestskej rady) a na ktorom sa nachádza množstvo sôch. Južne a západne sú nákupné štvrte. Hlavné nákupné centrá sú Buchanan Galleries a St. Enoch Centre. Centrum mesta je tiež sídlom viacerých kultúrnych stredísk, ako napríklad Kráľovské divadlo, Kráľovo divadlo, Glasgowská kráľovská koncertná hala, Glasgowské filmové divadlo či Galéria Moderných umení. Najvyššie kino na svete, Cineworld, stojí na ulici Renfrew Street. Tiež sa tu nachádzajú štyri z glasgowských vyšších vzdelávacích inštitúcií: Univerzita Strathclyde, Kráľovská škótska akadémia hudby a umenia, Glasgowská škola umenia a Glasgowská caledonská univerzita.

Východne od centra je oblasť Obchodnícke mesto (rezidencia bohatých obchodníkov v 18. a 19. storočí). V jej centre bol Glasgowský kríž, ktorého súčasťou bola aj hodinová veža Tolbooth (tá je jedinou ešte existujúcou časťou pôvodných City Chambers). V tejto časti stojí aj Glasgowská katedrála. Západný cíp centra mesta je finančníckou oblasťou, nazývanou Oblasť medzinárodných finančných služieb (International Financial Services District). Tlač ju zase prezýva "štvorcový kilometer" či "Wall Street na rieke Clyde".

Hoci Glasgow nie je pre turistov taký príťažlivý ako Edinburg, je to mesto umeleckých zbierok, budov postavených vo viktoriánskom štýle, druhé najlepšie mesto na nakupovanie vo Veľkej Británii po Londýne a taktiež mesto s najrušnejším nočným životom v Škótsku.


http://www.oldstratforduponavon.com/images/scotlandflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Súbor:View of Glasgow from Queens Park.jpg

File:University of Glasgow Gilbert Scott Building - Feb 2008-2.jpg

Soubor:Glasgow Univerzita.jpg
University of Glasgow

Archivo:Wfm glasgow cityhall.jpg
George Square a City Chambers

File:Glasgow-cathedral-may-2007.jpg
Glasgow Cathedral

File:Glasgowcathedral.jpg

File:Glasgow City Chambers, Glasgow.jpg
City Chambers

File:Side View of the Kelvingrove Art Museum.JPG
Kelvingrove Art Museum

Archivo:Glasgow museo.JPG

Datei:Glasgow old buidling.JPG


Soubor:Glasgow Clyde.jpg
Rieka Clyde

File:Modernclyde.JPG
Glasgow Science Centre

Datei:PA080245.JPG

File:ClydeArc.jpg

File:Hampden Stadium.jpg
Hampden Park - škótsky národní štadión s kapacitou 52 000 divákov. UEFA ohodnotila Hampden Park piatimi hviezdičkami, čo je najvyššie možné ohodnotenie. Na tomto mieste sa v roku 2002 hralo finále Ligy majstrov a v roku 2007 sa tu hralo finále Pohára UEFA.

File:Hampden Park Panorama.jpg

File:Ibrox Inside.jpg
Ibrox Stadium - Štadión jedného z najslávnejších škótskych klubov - Rangers F.C. Nachádza sa na južnom brehu rieky Clyde v glasgowskej štvrti Ibrox. V súčasnosti má kapacitu 51 082 divákov.


File:Celtic park 2.jpg
Celtic Park - futbalový štadión v oblasti Parkhead s kapacitou 60 832 divákov , svoje domáce zápasy tu hraje jeden z najslávnejších škótskych klubov Celtic Glasgow.





Liverpool

28. srpna 2009 v 19:44 MESTÁ - EURÓPA
File:Liverpool City Council coat of arms.png
Liverpool leží v severozápadnom Anglicku v oblasti Merseyside. Je to mesto a zároveň aj metropolitná oblasť. V roku 2008 bude držiteľom titulu Európske hlavné mesto kultúry (spolu s nórskym Stavanger).

Rozloha metropolitnej oblasti spolu s mestom je 111,84 štvorcových kilometrov (42,3 štvorcových míľ). Mesto bolo vybudované pozdĺž hrebeňa kopcov zdvíhajúcich sa do výšky 70-tich metrov (230-tich stôp) nad úroveň mora v oblasti Everton Hill.

Liverpool je piatym najľudnatejším mestom Anglicka. Žije tu okolo 447 500 obyvateľov. Hustota zaľudnenia je 4 001 obyvateľov na štvorcový kilometer (10 362,5 obyvateľov na štvorcovú míľu). V Liverpoolskych prímestských oblastiach (spolu s mestom samotným) žije 816 000 obyvateľov. Obyvatelia Liverpoolu nie sú označovaný len ako Liverpoolčania, ale často sa im hovorí aj "Scouses". Scouse je druh miestneho jedla, druh duseného mäsa. Slovo scouse sa tiež používa na označenie miestneho prízvuku a dialektu.

Mesto Liverpool bolo založené v roku 1207 patentom kráľa Johna. Mierne začalo rásť počas 17. storočia. V roku 1699 sa Liverpool stal farnosťou na základe parlamentného vyhlásenia a v tom istom roku vyplávala prvá otrokárska loď, Liverpool Merchant, do Afriky. V roku 1715 bol v Liverpoole postavený prvý mokrý dok v Británii. Liverpool rástol najmä vďaka ziskom z obchodu s otrokmi, na konci 18. storočia kontroloval viac ako 41 % európskeho a 80 % britského otrokárskeho obchodu. Na začiatku 19. storočia 40 % celkového svetového obchodu prešlo cez Liverpool a ten začal rapídne rásť. V roku 1830 bolo vybudované železničné spojenie medzi Manchestrom a Liverpoolom. Bolo to prvé medzimestské železničné spojenie. V 1840-tych rokoch začali do Liverpoolu prichádzať Íri; v dôsledku veľkého hladu, ktorý postihol krajinu. V roku 1880 získalo mesto status veľkomesta. Na začiatku 20. storočia pokračoval rast početu obyvateľov a v roku 1931 dosiahol svoj vrchol, 855 688 obyvateľov. Od polovice 70-tych rokov 20. storočia začali doky a tradičný výrobný priemysel prudko upadať. V 80-tych rokoch bola nezamestnanosť v Liverpoole najvyššia v rámci Veľkej Británie. Proces regenerácie začal na konci 20. storočia a pokračuje dodnes.

V 1960-tych rokoch sa Liverpool stal centrom mládežníckej kultúry, najmä vďaka skupine Beatles. Mesto je medzinárodne známe ako kultúrne centrum s bohatou históriou populárnej hudby, divadelníctva a vizuálneho umenia.

Flag Great-Britain animated gif 120x90
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Plik:Albert dock at night.jpg

Súbor:Royal Liver Building above Dale Street - Liverpool - 2005-06-27.jpg
Royal Liver Building

Súbor:Liverpool Anglican Cathedral North elevation.jpg
Anglikánská Liverpoolská katedrála

Datei:Liverpool Pier Head.jpg
Pier Head

File:Liverpool Pier Head by night.jpg

Datei:World Museum Liverpool.JPG
World Museum Liverpool

File:Albert Dock Liverpool 7.jpg
Albertov dok

Dosiero:St John's Beacon - Liverpool - 2005-06-27.jpg
St John's Beacon

Dosiero:Liverpool Waterfront by Night.jpg
Panoráma Liverpoolu


Londýn

28. srpna 2009 v 19:05 HLAVNÉ MESTÁ - EURÓPA

Súbor:Arms of the Greater London Council.svg
Londýn je hlavným mestom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a zároveň aj hlavným mestom Anglicka. Patrí k štyrom globálnym mestám na svete a je jedným z vedúcich miest na svete v oblastiach obchodu, financií a kultúry. Veľký vplyv má aj v politike, vzdelanosti, zábave, médiách, móde a umení. Londýn je sídlom monarchu, parlamentu, vlády a najvyššieho súdu. Oblasťou Greenwich prechádza nultý poludník.

Londýn sa rozprestiera na ploche 1 557 štvorcových kilometrov (609 štvorcových míľ). Mesto Londýn, časť všeobecne známa ako "The City" (Mesto), má iba 2,6 štvorcových kilometrov (1 štvorcová míľa), ale má štatút mesta; vytvára tak mesto v meste. Podobne je na tom aj časť Westminster. Pri veľmi zjednodušenom delení má Londýn ešte dve časti - Východný a Západný Londýn. Administratívne sa Londýn delí na "The City" a 32 častí.

V Londýne žije 7,6 milióna ľudí. Je to najľudnatejšie mesto v Európskej Únii. Hustota zaľudnenia je 3 172 obyvateľov na kilometer štvorcový. Londýn je typickým multikultúrnym mestom so širokou paletou ľudí, kultúr a náboženstiev. V centre mesta je takmer nemožné stretnúť rodeného Londýnčana. Mesto je obľúbenou turistickou destináciou.

Londýn je medzinárodným dopravným centrom s piatimi letiskami (Heathrow je najväčším) a veľkým prístavom (leží na rieke Temži). Pokiaľ ide o dopravu v meste samotnom, Londýn je známy svojimi červenými poschodovými autobusmi.

K hlavným londýnskym atrakciám patrí parlament s vežou Big Ben, most Tower, hrad Tower of London, Westminsterské opátstvo, Buckinghamský palác, Katedrála sv. Paula. Londýn je aj mestom múzeí. K tým najznámejším patria Britské múzeum, Národná galéria či Múzeum voskových figurín Madam Tussauds. K modernejším atrakciám mesta sa radí Londýnske oko. Z najväčších a najslávnejších Londýnskych parkov treba spomenúť aspoň Hyde park, Regentský park, Kensingtonské záhrady či Greenwichky park. Londýn je aj skvelým miestom na nakupovanie. Asi najznámejšou je ulica Oxford a ulice okolo námestia Piccadilly Circus. Známy je tiež obchodný dom Harrods, o ktorom sa hovorí, že tu kúpite úplne všetko, od ihly až po slona.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Fitxategi:Palace of Westminster, London - Feb 2007.jpg

Fitxategi:Houses.of.parliament.overall.arp.jpg

Súbor:Swissre.and.tower42.london.arp.jpg
Panoráma londýnskeho City

Súbor:London Skyline.jpg

Súbor:PalaceOfWestminsterAtNight.jpg
Westminsterský palác v noci.

Súbor:Westminster abbey night.jpg

Súbor:Tower bridge 01.jpg
Tower Bridge - viac

Súbor:Buckingham Palace, London, England, 24Jan04.jpg
Buckinghamský palác - viac

Súbor:Canary.wharf.from.thames.arp.jpg
Canary Wharf- najvyššia budova, 1 Canada Square, je najvyšším britským mrakodrapom
od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu Tower Bridge

Soubor:Big Ben.jpg
Big Ben - viac

Soubor:Canary Wharf from Royal Greenwich Observatory.jpg
Pohľad na Canary Wharf z Greenwichskej observatórie

Súbor:Mill.bridge.from.tate.modern.arp.jpg
London Millennium Bridge

Súbor:Alberthall.jpg
Royal Albert Hall

Súbor:RoyalAlbertHall.jpg

Fichier:Alberthallrooftop.jpg

Soubor:London eye 501588 fh000038.jpg
Londýnské oko - nedávno vybudovaná dominanta Londýna

Fichier:London Eye Twilight April 2006.jpg

Fitxategi:Thames river lambeth bridge.jpg
Pohľad z Londýnskeho oka - viac

Fitxategi:London from above MLD 051002 003.jpg
Letecký pohľad na Londýn

Fitxategi:London.bankofengland.arp.jpg
The Bank of England

Fichier:Westminster Abbey - West Door.jpg
Westminsterský palác - viac

Soubor:SwissReHQ.jpg
30 St Mary Axe alebo Gherkin (uhorka) a tiež i Swiss Re Tower

Fitxategi:30-St-Mary-Axe.jpg

Súbor:Shard London Bridge May 2012.JPG
Shard London Bridge

Soubor:Hampton Court RJL.JPG
Hampton Court Palace

Súbor:St martin in the fields exterior.jpg
Kostol St Martin-in-the-Fields

Soubor:St. Pauls cathedral.jpg
Katedrála sv. Pavla - viac

Soubor:Marble.arch.london.arp.jpg
Mramorový oblúk

Soubor:Battersea Powerstation - Across Thames - London - 020504.jpg
Elektrárna Battersea, pohľad zo severného brehu rieky Temže

File:London panorama top monument.jpg

File:Greenwich Park Vista.jpg