Newgrange

4. září 2009 v 21:01 |  DIVY SVETA


4. storočie pre Kr., Irsko

Za zimného slnovratu vysiela vychádzajúce slnko lúč svetla do tmavého srdca tejto hrobky.


Jeden z mnohých neoficiálnych divov sveta nájdete v Írsku, v hrabstve Meath, necelých 50 kilometrov severne od Dublinu. Newgrange je považovaný za jednu z najkrajších stavieb v Európe. Je to miesto asi o 1000 rokov staršie ako Stonehenge. Staršie ako pyramídy v Gíze.
Dlhé stáročia nepripisovali miestni ľudia veľký význam pahorku, ktorý obklopovalo niekoľko obrovských balvanov...

Až v roku 1699 dal z neho miestny gróf ťažiť kamene na stavbu ciest a pritom netušil, že kopáči narušia pokoj mŕtvych, ktorí tu odpočívali vyše 4500 rokov! Robotníci objavili akúsi chodbu, ktorá smerovala do stredu kamenistého kopčeka, no domnievali sa, že ide o jaskyňu. Z oblasti sa naďalej čerpali kamene a až v prvej polovici 18. storočia sa o "jaskyňu" začali serióznejšie zaujímať bádatelia z Írska i Anglicka. Tí ihneď rozpoznali, že tu majú dočinenia s niečím, čo nevytvorila matka príroda, ale človek pred stovkami rokov.

Mohylu sprvu pripisovali Keltom, ktorí však v Írsku žili len od polovice prvého tisícročia p.n.l.. Vraj v nej pochovávali legendárnych írskych kráľov z mesta Tora, ktorí tu vládli pred príchodom prvých kresťanov. Profesor Thomas Molyneux z Trinity College v Dubline tvrdil, že mohylu navŕšili v rannom stredoveku dánski dobyvatelia. Ešte v 18. storočí túto teóriu viacerí historici odmietli. Iní odborníci ju dávali do súvislosti so šachtovými hrobmi v Mykénach, alebo predpokladali, že je dielom Egypťanov či Indov.

Všetky tieto dohady sa ukázali ako neopodstatnené, až keď sa na mieste rozbehol seriózny archeologický výskum. Experti zistili, že túto megalitickú hrobku postavili miestni obyvatelia niekedy vo štvrtom tisícročí p.n.l., teda v mladšej dobe kamennej. Už v tomto období muselo v Írsku fungovať pomerne vyspelé spoločenstvo ľudí, ktoré dokázalo vybudovať toto obrovské dielo. Newgrange je totiž staršie aj ako slávnejšie anglické Stonehenge a o "pár" rokov predstihlo i prvé egyptské pyramídy.

Postaviť takýto kolos nebola vonkoncom jednoduchá záležitosť. Dodnes sa presne nevie, ako dlho stavba trvala a koľko ľudí sa na nej zúčastnilo. Ostáva záhadou, ako sem dopravili obrovské balvany, ktoré čneli pred mohylou a neboli rozdelené na niekoľko kusov. Ani vytvoriť návršie, ktoré pozostáva z asi 200 000 ton voľne naložených kameňov poprekladaných vrstvami rašeliny nebola ľahká úloha.

Človek by si myslel, že takáto gigantická hrobka v sebe ukrýva niekoľko desiatok hrobov, no nie je to pravda. Archeológovia v nej zatiaľ objavili pozostatky iba piatich ľudí, spolu s rôznymi kostenými nástrojmi, ozdobami, náhrdelníkmi a šperkami, ktoré tvorili súčasť pohrebnej obety. Kto boli títo ľudia, že sa im dostalo takej pocty, aby mohli byť pochovaní v Newgrange, sa môžeme iba domnievať…

Írsky archeológ profesor Michael Kelly tvrdí, že Newgrange je nielen veľkolepá mohyla, ale zároveň prehistorické observatórium. Poukázal na skutočnosť, že stavba je orientovaná tak, aby svetlo vychádzajúceho slnka presne v deň zimného slnovratu 21. decembra dopadalo do chodby v Newgrange a osvetľovalo
vyzdobený kameň na vzdialenom konci hrobky. Tento úkaz, keď slnečný lúč prenikne cez úzku štrbinu dovnútra hrobky možno pozorovať len v období dvoch týždňov okolo zimného slnovratu. Zdá sa, že Newgrange slúžil aj ako starobylá náhrada kalendára, ktorý presne zaznamenával jeden z kľúčových dní roka, zimný slnovrat. Po ňom sa totiž začali dni predlžovať, noci skracovať, čo bolo predzvesťou pomaly prichádzajúcej jari. V okolí Newgrange sa nachádzajú aj ďalšie mohyly, no nie také obrovské a slávne ako tá, ktorú tu postavili pred 4500 rokmi…

Jedno z najväčších pohrebísk na európskom kontinente bolo vybudované v období neolitu. V roku 1699 bolo náhodou objavené robotníkmi, ktorí tu hľadali stavebný materiál. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o dielo Keltov, či dokonca že má táto stavba súvislosť so šachtovými hrobmi v Mykénach. V skutočnosti sú však tieto hrobky staršie ako tie v Mykénach, či pyramídy alebo Stonehenge.


Megalitické hrobky uchvátia každého návštevníka predovšetkým svojou architektúrou a umeleckou výzdobou. Newgrange je najznámejšou z týchto chodbových mohylových hrobiek, ktoré sa nachádzajú v oblasti údolia rieky Boyne. Menej známymi, i keď rovnako cennými, sú Knowth a Dowth. Hrobky sú výnimočné aj systémom osvetlenia chodieb.
Ide o osvetlenie v čase jarnej a jesennej rovnodennosti. Svetlo vtedy dopadá na presne určené miesto, kde bola položená miska s brúsenými krištáľmi.

Newgrange pozostáva z chodby (širokej 90 centimetrov a dlhej 16,7 metra), ktorá vedie k hlavnej hrobke. Pri vchode je vysoká 1,5 metra a smerom k hrobke sa jej výška zvyšuje (tu má už výšku 3 metre). Celá stavba je pokrytá kameňmi (odhaduje sa, že ich tu je až 200 000 ton!) a je veľmi dobre izolovaná proti priesakom vody. Jej okolie tvoria balvany postavené do kruhu.

A nebol by to div sveta, keby sa tu nevynáralo niekoľko nezodpovedaných otázok. Tak napríklad kde sa tu vzalo toľko obrovských kameňov. Do dnešných čias nie je tiež jasné ako dlho trvala stavba tejto hrobky a koľko robotníkov sa na nej podieľalo. Niektoré kamene sú ozdobené geometrickými vzormi. Záhadou zatiaľ rovnako zostáva, prečo sú tieto ornamenty aj na miestach, ktoré nie je za normálnych okolností vidieť. Podarí sa vedcom nájsť niekedy na tieto otázky odpovede?

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Súbor:Newgrange.JPG

File:Knowth01.jpg

File:Newgrange burial chamber.jpg

Fil:Small monuments at Newgrange.jpg

Fil:Newgrange01.JPG

File:Knowth Blick in den Gang.jpg

File:Newgrange, Ireland.jpg

File:Stone Engravings Dowth.JPG


 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama