Leden 2010

Palermo

29. ledna 2010 v 11:55 MESTÁ - EURÓPA

File:Palermo-Stemma uff.png

Palermo je hlavné mesto ostrova Sicília v Taliansku a hlavné mesto provincie Palermo. Má rozlohu 158 km² a okolo 700-tisíc obyvateľov. Mesto založili Féničania a Gréci ho nazývali Panormos. Bolo hlavným oporným bodom Kartága na Sicílii, až kým ho v roku 254 pred n.l. nedobyli Rimania. V roku 353 východo-rímsky vojvodca Belisar oslobodil Palermo spod nadvlády Ostrogótov a mesto potom zostalo v Byzantskej ríši až do roku 830, kedy sa ho zmocnili Saracéni. Po nich nasledovali od roku 1072 Normani, od roku 1194 Hohenštaufovci, po nich prišiel v roku 1266 francúzsky rod Anjuovcov, ktorých vládu v roku 1282 ukončilo ľudové povstanie tzv. Sicílske nešpory. Potom Palermo prešlo pod aragónsko-španielsku správu, v 18. storočí pripadlo Bourbonovcom a nakoniec 27. mája 1860 ho oslobodil G. Garibaldi. Palermo taktiež sídlom univerzity a arcibiskupského úradu.


http://www.oldstratforduponavon.com/images/italyflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Archivo:Palermo-Panorama-bjs-1.jpg

Súbor:Palermo panorama.JPG

Datei:Palermo-Panorama-bjs-3.jpg

Soubor:Palermo02 flickr.jpg

Datei:Palermo-Cathedral-bjs-1.jpg
Katedrála

Plik:Palermo1(js).jpg

Datei:Palermo-Castle-bjs-1.jpg

Datei:Palermo-San-Giuseppe-dei-Teatini-bjs2007-01.jpg

Datei:Palermo-Teatro-Massimo-bjs2007-03.jpg
Divadlo

Plik:Palermo-Piazza-Pretoria-bjs2007-02.jpg

Datei:Palermo piazza pretoria.jpg
Fontana Pretoria

Plik:Palermo-Martorana-bjs.jpg

Plik:Palermo-San-Domenico-bjs2007-02.jpg

Datei:Palermo-Museo-Archeologico-bjs-01.jpg



Guggenheimovo múzeum

22. ledna 2010 v 16:42 ARCHITEKTÚRA

Guggenheimovo múzeum (ang. The Solomon R. Guggenheim Museum) v New Yorku je jedna z najznámejších galérií moderného umenia a významná architektonická pamiatka. Stojí na rohu Piatej Avenue a 89. Street, medzi Central Parkom a East River v hornom Manhattane. Inštitúcia múzea bola založená v roku 1937, budova bola otvorená 21. októbra 1959.

Neskôr vznikli aj ďalšie múzeá Guggenheimovej nadácie v Benátkach, Bilbae, Berlíne, Las Vegas a Guadalajara v Mexiku.

Sedem poschodovú kužeľovú budovu navrhol svetoznámy americký architekt Frank Lloyd Wright. Architektúra Guggenheimovho múzea je radikálne odlišná od stavieb podobného zamerania: nápadná a provokatívna špirálovitá budova je v ostrom kontraste k pravouhlému Mnahattanu a spočiatku vyvolávala kritiku. Galéria je aj vo vnútri usporiadané do špirály bez okien. V roku 1992 ku galérii pribudla vyššia a pravidelná veža podľa návrhu Gwathmey Siegela. Tento celok dnes patrí k "ikonám" mesta New Yorku, veľmi často vystupuje napríklad vo filmoch (Muži v čiernom).

Návštevníci sa odvezú výťahom na najvyššie poschodie a pomaly, kontinuálne zostupujú po špirálovitej rampe na prízemie, čím si prezrú simultánne všetky exhibície. Otvorená rotunda umožňuje vidieť všetky úrovne súčasne. Guggenheimove múzeum je zamerané na umelecké diela 19. a 20. storočia, väčšina z nich pochádza zo súkromných zbierok Solomonovej netere a z múzea Peggy Guggenheim.

Múzeum zriadila a od roku 1937 spravuje nadácia Solomona R. Guggenheima a Guggenheimove zbierky tvoria jeho základ. Z podnetu neskoršie riaditeľky múzea H. von Rebai začal Guggenheim začiatkom 30. rokov zbierať moderné umenie. Nakúpil diela Vasilija Kandinského a mnohých ďalších, roku 1937 založil Guggenheim nadáciu (Solomon R. Guggenheim Foundation) na podporu moderného umenia a roku 1939 otvoril v New Yorku Museum of Non-Objective Art, kde sprístupnil svoje zbierky. Roku 1943 poveril architekta F. L. Wrighta, aby navrhol novú budovu múzea. Dnešné Guggenheimovo múzeum bolo postavené až po jeho smrti v rokoch 1956-1959.

Nápadná a provokatívna špirálovitá budova je v ostrom kontraste k pravoúhlym krabiciam vo svojom okolí a spočiatku vyvolala kritiku. Galéria je aj vo vnútri usporiadané do špirály bez okien ai keď má dosť svetla z centrálnej kopuly, obrazy sa musia osvetľovať umelo. V roku 1992 k nej pribudla vyššia a pravidelná veža podľa návrhu Gwathmey Siegela. Tento celok dnes patrí k "ikonám" mesta New Yorku, veľmi často sa filmuje a podobne.

Jadrom zbierok múzea je pôvodna Guggenheimova zbierka, orientovaná hlavne na "abstraktné" umenie. Z obrazov V. Kandinského sú tu napríklad obrazy V čiernom štvorci a Kompozícia 8 z roku 1923. Ďalej je tu Kontrast foriem od Fernanda Légera alebo Robert Delaunay Simultánne okno. Neskôr ale kupoval Guggenheim aj diela Marca Chagalla, napríklad Paríž videnie oknom a Zelený húslista. Z pozostalosti obchodníka Karla Nierendorfa získalo múzeum v roku 1948 730 predmetov, okrem iného 110 diel Paula Kleeho, 24 od L. Feiningera, 18 Kandinských, šesť Chagall a dva obrazy Joana Miró. Oskar Kokoschka tu zastupuje expresionizmus a M. Beckmann surrealizmus. Zo sôch sa v múzeu nachádza Adam a Eva od C. Brancusiho a mnoho ďalších. Cézannov Muž so založenýma rukami z roku 1899 prekračuje hranicu 20. storočia.

Nákupom Thannhauser Collection sa roku 1963 sa zbierky rozšírili o diela impresionistov: Kopce pri Saint-Rémy od Vincenta van Gogha, Haere Mai od Paula Gauguina, Pred zrkadlom od Édouarda Maneta a Pissarrova Príroda pri Pontoise z roku 1867, zatiaľ najstarší obraz zbierky. Od Pabla Picassa je tu Le Moulin de la Galette, Žena sa žltými vlasy a Harmonikár, takže Guggenheim má jednu z najväčších verejných zbierok tohto maliara. Od začiatku 90. rokov sa zbierka rozšírila o diela minimalistického a konceptuálneho umenie a fotografie.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Súbor:Guggenheim museum exterior.jpg
Guggenheimovo múzeum z Piatej Avenue

Datei:Guggenheim NY's entrance.jpg

Datoteka:Guggenheim-New York-interior-20060717.jpg
Interiér galérie.

Vaizdas:NYC Guggenheim-1.jpg

Súbor:Guggenheim-Interior.jpg

Súbor:Paul Cézanne 043.jpg
Paul Cézanne: Muž so založenými rukami

Súbor:Vincent Willem van Gogh 051.jpg
Vincent van Gogh: Kopce pri Saint-Rémy

Súbor:Edouard Manet 074.jpg
Édouard Manet: Pred zrkadlom

Súbor:Pissarro L'Hermitage à Pontoise,1867.jpg
Camille Pissarro: Krajina pri Pontoise


Orange

21. ledna 2010 v 19:16 MESTÁ - EURÓPA

Orange je mesto v departemente Vaucluse v južnom Francúzsku. Nachádza sa 21 km severne od Avignonu a má cez 30 000 (2008) obyvateľov. Začiatky mesta siahajú až do prelomu letopočtu pod menom Arausio. Pre svoju historickú hodnotu bolo v roku 1981 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Od roku 350 do roku 1801 bolo Orange sídlom biskupstva. V roku 529 sa uskutočnil v meste koncil. V roku 1713 pripadlo Orange podľa podmienok Utrechtského mieru Francúzsku.

Rímske divadlo z 1. storočia stojace v centre mesta je považované za najlepšie zachované na svete. Z ekonomických a statických dôvodov bolo divadlo postavené do svahu kopca. Z tohto dôvodu museli byť niektoré chodby vyrazené priamo do skaly. Po páde Rímskej ríše bola budova, ako väčšina antických budov, využívaná ako kameňolom. Počas francúzskej revolúcie slúžili časti divadla ako väzenie, kde boli uväznení nepriatelia revolúcie. Až v roku 1824 začali reštaurátorské práce. Od roku 1869 je divadlo využívané pre koncerty a divadelné predstavenia. V súčasnosti je kapacita divadla 7 000 divákov, v rímskej dobe bola 10 000 divákov. Z pôvodného divadla sa zachovali len prvé tri rady sedadiel. Boli zreštaurované trosky 3,55 m vysokej sochy Augusta, kópia originálu zdobí stenu scény, ktorá je dlhá 103 m a vysoká 38 m.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/franceflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Súbor:ORANGE-centreville aerienne.jpg

Soubor:FR-84-Orange06.JPG

File:OrangeFranciaPanorama.jpg

Fichier:Sortie-autoroute-ORANGE-centre.jpg

Fichier:Theatre Antique Orange Ouest.jpg

File:TrBogen Orange.jpg
Víťazní oblúk
File:OrangeFranciaArcoRomano.JPG

Súbor:Orange Roemisches Theater.jpg
Divadlo

File:Theatreantique.JPG

Dosiero:Theater Orange.jpg

File:TeatroRomanoOrange.JPG

Fichier:Statue-RambaudII-ORANGE.jpg



Tajné projekty - Riese

19. ledna 2010 v 15:58 ANYTHING

Nacistické Nemecko vo svojej dobe prekonávalo hranice chápania aj súčasných historikov. Za tých pár rokov, počas ktorých si dokázalo vojnou rozhnevať celý svet, Nemci začali stovky pokusov a inovácií. Vo veľkom boli založené výskumy v oblasti chémie, medicíny a najmä v technológiách. Vývoj lietadiel, striel a zbraní bol však prvoradý. Prebiehal pritom na utajovaných, prísne strážených pracoviskách a najmä v podzemí, kde často krát nikto na povrchu ani len netušil, že sa pod ním nachádza komplex obrovských laboratórií, chodieb a skladov.


Hovorí sa, a mnohí bádatelia tomu veria, že Nemci boli tesne pred dokončením svojej atómovej bomby, ktorá by mohla zvrátiť celý priebeh vojny a zamiešať s poradím v rebríčku najsilnejších. Nacisti vynaložili veľké úsilie na to, aby boli ich miesta na výskum supertajných projektov uchované pred útokom a zničiteľné v prípade obsadenia nepriateľom. Miestom, ktoré sa malo stať rodiskom prvej atómovky na svete, mohlo byť Riese.

Najväčšia stavba nacistického Nemecka
Ak by ste chceli spoznať najväčšiu, ale zároveň aj nevyčísliteľne najdrahšiu stavbu nacistického Nemecka, na povrchu by ste ju hľadali márne. Tým najväčším banským, a zároveň stavebným projektom, bolo Riese v Sovích horách pod zámkom Ksiasz v Poľsku, neďaleko českých hraníc.

S jeho stavbou sa začalo v roku 1943 aj vďaka stupňujúcemu sa bombardovaniu spojencov, a hoci sa počas trvania vojny neustále na stavbe a hĺbení ďalších priestorov pokračovalo, začalo sa Riese naplno využívať hneď po dostavaní dôležitých miest.

Celú stavbu zverila vláda firme Industriegemeinschaft Schlesien AG, ktorá pre stavbu využívala tisíce vojnových zajatcov a väzňov z neďalekých koncentračných táborov. Nemecké záznamy dokonca hovoria o takmer 30 000 pracovníkoch zapojených do prác na Riese. Mnohí z nich boli násilne zabití ako svedkovia stavby tohto supertajného projektu a skončili v masových hroboch v okolí. Celý prvý rok však nastávali problémy s organizáciou práce, preto sa úloha vybudovania komplexu presunula na firmu Todt.

Plán pozostával z vybudovania a rozšírenia starých chodieb na obrovský komplex hál, prechodov, výrobných priestorov, ubytovacích zariadení, ale projekt sa vzťahoval aj na blízke okolie Sovích hôr. Vybudovanie úzkorozchodnej železnice vhodnej transportovať potrebné vojenské vybavenie, bolo z externých plánov prvoradé. Zabezpečenie miesta bolo tak silné, že miestni z okolia ani nemali tušenie, čo sa v oblasti odohráva.

Pozostatky projektu Riese v súčasnosti

Tony ocele, tony betónu
Podľa skladových záznamov stavba pohltila najmenej 260 tisíc m³ betónu a ocele. Využívala sa najmodernejšia technika a vstup, ktorý viedol do podzemia, bol široký pre niekoľko nákladných áut. Preto nebol problém s manipuláciou a používaním ťažkej techniky. Na povrchu sú dodnes pozorovateľné viaceré miesta vetracích šácht a podporných budov. Mohutné kovové konštrukcie použité ako opora stropu a stien svoju funkciu plnia dodnes, avšak mnoho chodieb je neprístupných a zasypaných.

Ničenie dôkazov
Červená armáda sa do oblasti dostala oveľa skôr, ako Nemci čakali. Zabezpečenie nebolo celkom pripravené na odolávanie náporu prítomného nepriateľa a čo bolo horšie, technológie, záznamy a všetky tajomstvá v Riese sa mohli ľahko stať korisťou Sovietov.

Rozhodnutie velenia nemeckej armády preto prišlo rýchlo a jasne. Vyhodiť do povetria všetky prístupové miesta, bočné vstupy s menším zabezpečením, ale najmä zrušenie prístupu k tým najväčším tajomstvám, ktoré sú dodnes pochované v zasypaných halách. Pochovali tak to, na čom tvrdo pracovali niekoľko rokov.

Celý projekt, pri ktorom zahynulo násilnou smrťou, či pod náporom neľudských podmienok, niekoľko tisíc ľudí, čoskoro upadol do zabudnutia. Ešte chvíľu sa v novinách po celej oslobodenej Európe objavovali články o záhadnom podzemnom meste, spájanom s fantastickými domnienkami a legendami. To, či bolo aj miestom vzniku nových technológií, však zrejme nebudeme už mať ako zistiť.

Dnešné Riese
Dnes je z Riese historická pamiatka, ktorá je čiastočne prístupná verejnosti. Mnohé z chodieb sú uzavreté a ešte viac ich je zasypaných. V priebehu posledných rokov sa pracovalo na prečistení a sprístupnení väčšieho množstva chodieb. Za ten čas sa v ňom nakrútilo niekoľko dokumentárnych, ale aj klasických filmov.

Riese je miestom, ktoré vyhľadávajú najmä nadšenci II. svetovej vojny a hľadači pokladov. Mohutná podzemná konštrukcia miestami vydrží stáročia, iné časti sú však nepredvídateľné. Aj preto je riziko sa v dnes pohybovať v kedysi slávnom Riese, ktoré sa malo stať veliacim táborom a s prekrásnym zámkom Ksiasz aj Hitlerovým sídlom.


Tajné projekty IV.: Manhattan

14. ledna 2010 v 12:54

TAJNÉ PROJEKTY IV.: Manhattan

Druhá svetová vojna bola najstrašnejšia zo všetkých. V jej závere sa totiž pod ňu "podpísali" aj dve atómové bomby Little Boy a Fat Man, ktoré zničili japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Na príprave mamutieho projektu, ktorého výsledkom bola najničivejšia zbraň tej doby, sa podieľali desaťtisíce ľudí. Tajný projekt dostal názov Manhattan.


Preteky v jadrovom zbrojení
Manhattan Engineering District, čiže MED, bol názov pre tajný vojenský projekt USA, ktorého cieľom bolo vytvorenie atómovej bomby. Všetko sa to začalo v roku 1942, a v tajnom projekte Manhattan našlo prácu až 130 tisíc vedcov, technikov a inžinierov. Väčšina z nich však neboli Američania, ale špičkoví európski vedci, ktorí emigrovali zo svojich domovov pred nacistami. Kto bol vlastne iniciátorom tohto projektu?

Výskumu jadrových zbraní nacistami sa bál aj najvýznamnejší vedec 20. storočia Albert Einstein, ktorý napísal americkému prezidentovi Rooseveltovi list. V ňom sa na Roosevelta obracal s výzvou, aby sa jadrovému zbrojeniu venovali aj USA, pretože ak by Hitler vyrobil prvý atómovú bombu, malo by to vážne následky pre celú našu planétu.

A tak námorníctvo udelilo Columbia Univerzity 6 tisíc amerických dolárov na prvý grant pre atómovú energiu. Všetko čo sa vedci na základe tohto experimentu dozvedeli o jadrovom reaktore, neskôr poslúžilo na zostrojenie atómovej bomby. Celý projekt tak nakoniec zhltol v prepočte na súčasnú hodnotu až 23 miliárd dolárov.

Ja som špión, kto je viac?
Projekt Manhattan bol pre USA najväčším štátnym tajomstvom, o ktorom sa žiadny iný štát nemal nikdy dozvedieť, a tak ani väčšina zamestnaných ľudí nevedela, že pracuje na zostrojení atómovej bomby. Najslabším článkom mamutieho projektu však boli samozrejme vedci, pretože bez nich by atómová bomba zostala len na papieri.

Začala sa teda vojna medzi špionážnymi službami. Na príkaz Stalina tak v USA pôsobilo až dvesto sovietskych špiónov, a niektorým sa podarilo dostať až do výskumného strediska v Los Alamos, kde sa atómová bomba pomaly, ale isto rodila.

Britský fyzik Klaus Fuchs, ktorý v Los Alamos pracoval sa ešte v roku 1945 stretol so sovietskym agentom Raymondom, a odovzdal mu materiály o projekte Manhattan. Za špionáž neskôr dostal štrnásť rokov väzenia, odsedel si však len deväť. Najviac si to "odskákali" americkí manželia Rosenbergovci. Súd ich uznal vinnými za to, že informácie o tajomstve atómovej bomby sa dozvedel Sovietsky zväz. Podľa súdu bol ich čin horší ako vražda a manželov nakoniec odsúdili na trest smrti v elektrickom kresle. Sudca Irving Kaufmann im povedal, že "svojou zradou ste fakticky narušili chod dejín na úkor našej krajiny", načo mu manželia Rosenbergovci odpovedali, že "sú prvou obeťou severoamerického fašizmu."

Za ich milosť vtedy prosili známe osobnosti vedy a umenia ako Albert Einstein, Pablo Picasso, ale aj pápež Pius XII. Nedočkali sa, a poprava Rosenbergovcov v čase mieru vrhla na USA tieň smrti, ktorého sa už nezbavili.

Moskva až v roku 1993 priznala, že Sovietsky zväz by nikdy nevyrobil atómovú bombu, keby im podklady neposkytol práve britský fyzik Klaus Fuchs. Sovieti preto vyskúšali svoju prvú atómovú bombu už 28. augusta 1948, a tak zrušili monopol USA na jadrové zbrane.

Komu dáme ochutnať náš MED?
Manhattan Engineering District, čiže MED sa "slávnostne" ukončil 16. júla 1945 v nevadskej púšti, kedy sa uskutočnil prvý pokusný jadrový výbuch. Vtedy ani Američania nevedeli akú silu skrýva atómová bomba, pretože niektorí vojaci stáli iba tristo metrov od epicentra explózie!

Naostro sa potom dve atómové bomby vyskúšali na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945. Čo sa stalo potom je už každému známe.

Koľko atómových bômb bolo zhodených?
Aj pre školákov asi banálna otázka. Predsa dve! Je to však naozaj tak? Podľa rôznych indícií boli vraj na Japonsko zhodené až tri atómové bomby, z ktorých však jedna nevybuchla. Nevybuchnutú bombu si podľa všetkého privlastnili Sovieti. Sú na to relevantné dôkazy?

Podľa viacerých zdrojov (napr. magazín Der Spiegel z roku 1992) však boli naozaj na Japonsko zhodené až tri atómové bomby. Sovietskemu vojenskému tlmočníkovi Pjotrovi Ivanovičovi Titarenkovi, ktorý bol pri rusko-japonských kapitulačných rozhovoroch, sa už prestalo v roku 1979 páčiť, ako sa Japonsko zbližuje s Amerikou. Preto napísal ústrednému výboru Komunistickej strany list, v ktorom žiada, aby sa svetu odhalila pravda, že na Nagasaki boli zhodené dve bomby, z ktorých jedna nevybuchla.

List však v Moskve nebrali vážne. Až o dvadsať rokov sa podarilo ruskému novinárovi Igorovi Morozovovi natrafiť na rádiotelegram z 27. augusta 1945, ktorý bol zasielaný šéfovi generálneho štábu v Tokiu. Prepis správy bol takýto: "Neexplodovanú atómovú bombu, ktorá bola prevezená z Nagasaki do Tokia, prosím obratom odovzdať do úschovy sovietskemu veľvyslanectvu." Môže to byť vôbec pravda?

Či boli na Japonsko zhodené dve alebo tri atómové bomby nie je isté, pretože USA aj Rusko naďalej mlčia. Isté je však to, že projekt Manhattan tu bol, ukončil 2. svetovú vojnu, no zanechal po sebe neuveriteľnú škodu v podobe desiatok tisícov zmarených životov. Veľa informácií o projekte Manhattan je stále uzamknutých vo vojenských archívoch či už USA alebo Ruska. Otvoria ich niekedy aj verejnosti?




Tajné projekty III.: Ovládanie ľudskej mysle

12. ledna 2010 v 10:40

TAJNÉ PROJEKTY III.: Ovládanie ľudskej mysle


Projekt MK-ULTRA je medzi obyvateľmi USA veľmi dobre známy aj vďaka ľuďom, ktorí prežili brutálne experimenty CIA a s celou americkou vládou sa začali v roku 1988 súdiť. Víťaz bol už vopred známy a rukojemníkmi tajného projektu CIA sa stali (možno stále sú) nielen Američania, ale aj ľudia z iných krajín. Vládne tajomstvo USA sa čiastočne prevalilo, no celá pravda o MK-ULTRA zostáva aj dnes stále záhadou.


Ľudia pokusnými králikmi
MK-ULTRA je projekt ovládania ľudskej mysle a bol prevzatý od nacistických vedcov, ktorí práve z týchto pokusov na vojnových zajatcoch, ale aj svojich obyvateľoch boli obvinení. Vláda USA preto nechcela nechať nič na náhodu, a veľa nemeckých vedcov dostalo ponuku. Buď budú pracovať pre USA, alebo ich budú stíhať za vojnové zločiny. Čo si asi vybrali?

Skúmanie ľudskej mysle a jej ovládanie tak dostalo zelenú na najvyšších miestach v USA. Začalo sa experimentovanie na nič netušiacich ľuďoch. Zverstvá CIA sa dajú porovnať s tými v koncentračných táboroch, ktoré páchali nacisti na židoch.

Všetko sa to začalo v roku 1953, ale projekty v experimentovaní na ľuďoch sa začali už o desať rokov skôr, no pod inými názvami. Pokusy sa robili najprv na väzňoch, neskôr na pacientoch psychiatrií, bezdomovcoch, a potom aj na civilistoch. Cieľom projektu bolo ovládanie ľudí vplyvom psychoaktívnych drog ako sú LSD, či amfetamíny, no výnimkou neboli ani šokové terapie.

Niektoré konšpiračné teórie hovoria aj o tom, že CIA chcela vytvoriť dokonalých agentov, ktorí nebudú mať vlastnú vôľu, ale zmenia sa na ovládané bábky pre toho, kto bude "ťahať za motúziky". Po niekoľkoročných experimentoch na väzňoch, mentálne postihnutých a bezdomovcoch sa začala CIA orientovať na vojakov, agentov a civilistov. Tí však samozrejme o tom nemali ani najmenšie tušenie. Po ukončení výskumov (niektorí veria, že ešte pokračujú) boli pokusné osoby rukojemníkmi CIA, v tom lepšom prípade sa dostali na psychiatriu alebo ich len tak pohodili na ulicu.

Bol som dlho preč
Takto výstižne sa volá kniha Kena Keseyho - knihu sfilmoval Miloš Forman vo vynikajúcom filme Prelet nad kukučím hniezdom, ktorý sa ako dobrovoľník zúčastnil na projekte MK-ULTRA. Kesey potom napísal veľa článkov o svojich skúsenostiach s týmito pokusmi na ľuďoch. Stretával sa aj s vojnovými veteránmi, ktorých mnohí považovali za šialených, ale on veril, že to je úplne inak.

Projekt MK-ULTRA sa dostal až tak ďaleko, že v roku 1974 vraj Ministerstvo obrany USA dalo príkaz na uskutočnenie masových pokusov na civilistoch. Samozrejme CIA a vláda USA všetko zamietla pod koberec aj napriek tomu, že sa osoby postihnuté vymývaním mozgu začali s nimi súdiť. Nakoniec súdy po niekoľkoročnom vypočúvaní svedkov celý projekt MK-ULTRA označili za vládne tajomstvo a o projekte sa prestalo hovoriť. Prečo sa súd náhle skončil? Kde sa skrývala pravda? Robia sa ešte naďalej pokusy na nič netušiacich ľuďoch?

Sú tu len nejaké konšpiračné teórie, výpovede postihnutých svedkov, ale nič viac. Môže to byť pravda? Prečo chcel americký prezident John Fitzgerald Kennedy rozpustiť celú CIA? Mohla byť príčinou jeho atentátu, ktorý neprežil, aj to, že vedel až príliš veľa? Na tieto a ďalšie otázky nie sú známe oficiálne odpovede, poznajú ich len tí, ktorí ťahajú za motúziky nás všetkých.




Tajné projekty II.: Projekt Babylon

12. ledna 2010 v 10:38

PROJEKT BABYLON: Supertajná Saddámova zbraň


O Saddámovi Husajnovi sa toho popísalo veľa. Najväčšie klamstvá proti nemu a Iraku vzniesol bývalý americký prezident George W. Bush, ktorý svojou protiirackou kampaňou spustil už dávnejšie plánovanú vojenskú inváziu. Všetci dobre viete ako to dopadlo… nebola to pravda. Saddámova "superzbraň" však skutočne existovala, nebola to však zbraň hromadného ničenia ako by si mnohí mysleli.


Delo, ktoré nemalo obdobu
Delo, o ktorom bude reč, zo začiatku nebolo vôbec určené na vojenské účely. Projekt superdela, ktorý najprv podporovala NASA, navrhol kanadský expert na delostrelectvo Gerald Bull, ktorý už od 60 rokov minulého storočia takto plánoval vystreľovať na obežnú dráhu satelity. Potom však toto delo a celý Bullov výskum nebol pre NASA zaujímavý, a od projektu odstúpila.

Samozrejme Bull sa svojho výskumu a superdela nechcel len tak ľahko vzdať, a preto hľadal niekoho, kto by mal oň záujem. Záujemcu našiel, bol ním bývalý iracký prezident a diktátor Saddám Husajn, ktorý sa stal jeho sponzorom. Ten však nepotreboval delo na vystreľovanie satelitov, ale práve na vojnové účely. Napriek tomu s ním Gerald Bull začal spolupracovať.

O tajnom projekte, ktorý dostal názov Projekt Babylon, sa dozvedela izraelská tajná služba Mossad, a v roku 1990 z bezpečnostných dôvodov Bulla zavraždila. Všetky časti gigantického dela mali do Iraku doraziť ešte pred začiatkom vojny v Perzskom zálive, ale kvôli Bullovej smrti sa to nepodarilo. O Projekte Babylon sa dozvedeli aj Briti, ktorí do Iraku dodávali časti ropovodu, no ukázalo sa, že to sú časti superdela pre Saddáma Husajna. Dodávku a výrobu "ropovodu" tak zastavili.

Podľa informácií, ktoré sa dostali na povrch malo byť superdelo Big Babylon dlhé až 156 metrov, a kaliber mal mať priemer až jeden meter. Hmotnosť celého dela sa odhadovala na 2 100 ton! Projektily sa mali vystreľovať až na obežnú dráhu Zeme. Nevýhodou superdela bolo to, že sa podľa expertov nedalo zacieliť.

Na verejnosť nepreniklo, čo chcel Saddám Husajn Projektom Babylon vlastne dosiahnuť. Delo bolo nemotorné, nedalo sa skryť, a vždy by sa pri výstrele prezradilo obrovskými otrasmi.

Niektoré časti dela boli po vojne v Perzskom zálive rozrezané a celkom zničené, aby sa tento projekt v budúcnosti už nikomu nepodarilo zrealizovať. Zo superdela však niektoré časti (bol to ten pomyselný iracký ropovod) ešte zostali vo Veľkej Británii, kde sú vystavené v Kráľovskej zbrojnici Fort Nelson a v Kráľovskom delostreleckom múzeu v Londýne. Z Projektu Babylonu tak zostali len múzejné exponáty, a nejaká tá zmienka v balistických archívoch. Gerald Bull ani Saddám Husajn si tak nikdy nesplnili sen o svojom superdele.



Tajné projekty I.: Projekt Echelon

12. ledna 2010 v 10:33

TAJNÉ PROJEKTY I.: Projekt Echelon

"Veď tam hore ma niekto vypočuje", týmto slovným zvratom sa ľudia obracajú k nebesiam pred neprávom a spravodlivosťou, ktoré "pácha" dnešná uponáhľaná doba. Lenže toto slovné spojenie už nie je len fráza. V 21. storočí nás všetkých naozaj tam hore niekto počúva - a nie je to nikto nadprirodzený, ale reálnejší ako by ste si mnohí mysleli.


My vás všetkých počujeme…
Najväčšie odpočúvacie a sledovacie zariadenie na svete sa nazýva ECHELON. Podľa informácií, ktoré už dávnejšie prenikli aj medzi verejnosť, a dokonca až k ušiam Európskeho parlamentu, tento prenosový systém prevádzkuje päť krajín - USA, Veľká Británia, Kanada, Austrália a Nový Zéland.

ECHELON bol vyvinutý ešte za čias studenej vojny ako nástroj pre sledovanie vojenskej komunikácie komunistických krajín. Tento špionážny systém však už dnes dokáže omnoho viac. Je údajne schopný zaznamenávať a spracúvať až 90 percent celosvetovej elektronickej komunikácie - ako sú e-maily, faxy a telefonáty. Všetkým štátom, ktorý sa pod systém ECHELON podpísali, sa až dvadsaťsedem rokov podarilo toto odpočúvacie a sledovacie zariadenie držať v tajnosti. Všetko sa na verejnosti prevalilo až v roku 1998, kedy už "Veľký brat" počúval za dverami takmer tri desaťročia.

Až od roku 1998 sa začal o ECHELON zaujímať aj Európsky parlament, keď mu viac ako stostranový dokument predložila Komisia Európskeho parlamentu pre ľudské práva. Dovtedy totiž existenciu ECHELON-u nikto oficiálne nepotvrdil.

Nakoniec až austrálska tajná služba Defence Signals Directorate a takisto Nový Zéland priznali, že ECHELON tu je, počúva a pozoruje nás všetkých. S pravdou von museli vyjsť aj Spojené štáty americké a jej Národný bezpečnostný úrad - NSA, ktorý sa považuje stále za najlepšiu utajovanú informačnú agentúru na svete.

Ako ECHELON funguje?
ECHELON sa postupne vyvíjal až dve desaťročia, a pracovali na ňom najväčšie mozgy našej planéty. Sťahuje a monitoruje takmer všetky informácie, ktoré prejdú kľúčovými komunikačnými uzlami. Na Zemi sa využívajú obrovské pozemné anténne systémy, ktoré sledujú satelitnú a pozemnú komunikáciu, a takmer celú Zem monitoruje aj veľký počet družíc, ktoré zachytávajú množstvo dát medzi krajinami.

Súkromie však takmer všetci obyvatelia našej planéty strácajú prostredníctvom zariadení, ktoré zbierajú informácie z dátových paketov prechádzajúce cez kľúčové uzly internetu. Ďalšie počítačové programy zase vyhľadávajú a kontrolujú webové stránky, ktoré by mohli byť, pre všetky zainteresované tajné služby používajúce ECHELON, zaujímavé. ECHELON sa dokonca orientuje aj na podmorské telekomunikačné káble, ktoré tiež odpočúva!

ECHELON sa zameriava hlavne na nebezpečné frázy - o terorizme, násilí a špionáži, ktoré by mohli znamenať ohrozenie pre obyvateľov tej ktorej krajiny. Všetky informácie ECHELON získava najprv bez rozlíšenia. Podľa odhadov je počet denných správ až tri miliardy, kde sú zahrnuté správy z elektronickej pošty, telefonáty, sťahovanie súborov z internetu atď.

Následne potom z nich ECHELON vyberá za použitia špeciálneho slovníka tie, ktoré sú pre prevádzkovateľov najžiadanejšie a najzaujímavejšie. A nie sú tam samozrejme len informácie týkajúce sa bezpečnosti obyvateľov, ale aj obchodné informácie, čiže priemyselná špionáž, ktorá sa pravdepodobne zneužíva na budovanie hospodárskeho prvenstva na čele s USA.

Dal si už niekto z vás otázku prečo sú Spojené štáty americké svetovou veľmocou na obchodných trhoch a chvália sa technológiami, ktoré ani sami nevynašli? Prečo teraz vďaka svetovej hospodárskej kríze trpí celý svet? Ukradli USA aj také informácie, ktoré ich poškodili? Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď horší žiak v škole odpíše od podstatne lepšieho, ale ten sa aj tak nakoniec pomýli. Kto dá na tieto otázky presvedčivé odpovede?

Dá sa voči ECHELON-u brániť?
Podľa niektorých odborníkov áno, podľa iných asi nie. Nikto zatiaľ nepotvrdil, či dokáže ECHELON odpočúvať aj optické telefónne káble. S veľkou pravdepodobnosťou prenos informácií cez optické káble zachytí len s ťažkosťami. ECHELON sa však nemusí tak ľahko dostať ani k e-mailovej komunikácií, ktorá sa dnes už dá šifrovať. Otázka znie, robí to bežný používateľ internetu? Asi nie, užívatelia väčšinou dajú prednosť funkčnosti ako zabezpečeniu, ktoré ich až tak veľmi netrápi. A s tým ECHELON "počíta".

ECHELON sa však asi dostane aj k informáciám, ktoré sú cez e-mail zašifrované, pretože dáta si uloží a prehľadá ich neskôr, keď sa dostane cez hradbu šifier. Výhodou však pre užívateľov alebo veľké firmy je, že kým sa k informáciám a k spracovaniu zo šifrovaného e-mailu dostane, zaberie mu to množstvo času.

Komisia Európskeho parlamentu preto dala impulz k tomu, aby sa zintenzívnil rozvoj šifrovacích systémov. Mali by byť jednoduchšie aj pre bežných používateľov, aby sa zabránilo porušovaniu ich súkromia. ECHELON tu však je, a mal by o ňom vedieť každý človek, pretože zasahuje do súkromia každého obyvateľa alebo spoločnosti našej planéty viac ako by ste si možno mysleli. Aj tento článok s veľkou pravdepodobnosťou prejde cez ECHELON, a bude tak týmto sledovacím systémom aj patrične vyhodnotený. Čo už, aspoň sa sám presvedčí o svojej existencii…



Burj Khalifa

6. ledna 2010 v 20:42 ARCHITEKTÚRA


Momentálne najvyššia budova sveta meria 828 m a stojí v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. Tento "titul" získala dňom svojho oficiálneho otvorenia: 4. januára 2010.

Pôvodne sa tento mrakodrap mal volať Burdž Dubaj, avšak po finančných peripetiách kvôli hospodárskej kríze, spojených s výstavbou, bol nakoniec premenovaný po svojom veriteľovi na Burdž Chalífa. Doposiaľ najvyšší mrakodrap Taipei 101, nachádzajúci sa na Tchaj-wane, prekonal o úctyhodných 309 metrov.

Stavebné práce sa začali 21. septembra 2004, pričom neoficiálne bola budova dostavaná 1. októbra 2009, ďalšie drobné úpravy pokračovali do konca roku 2009. Mrakodrap slávnostne otvoril štvrtý deň roku 2010 vládca Dubaja šejk Maktúm, ktorý ho premenoval na počesť prezidenta Spojených arabských emirátov Chalátu bin Zajda Nahajána. Celý projekt nakoniec zhltol zhruba 1,5 miliardy amerických dolárov. Tomu zodpovedajú aj ceny za meter štvorcový v budove: kancelárske priestory sa pohybujú okolo 43 000 USD/m2. Šéf spoločnosti Emaar Properties, ktorá mrakodrap postavila, však vyhlásil, že 100 % ponúkanej plochy v budove je predaných.

S budovou Burdž Chalífa sa logicky spájajú ďalšie nielen výškové rekordy: má najviac podlaží na svete (160), najvyššie nainštalovaný výťah (tých je tu spolu 54), najrýchlejšie jazdiace výťahy (64 km/h), najvyššie položenú mešitu na svete (na 158. podlaží), najvyššie položenú vyhliadkovú plošinu, bazén a reštauráciu, plocha obloženia celej budovy zodpovedá sedemnástim futbalovým štadiónom a skla bolo potrebných 142 000 m2, je tu inštalovaných 1210 hasiacich prístrojov, betón použitý pri stavbe zodpovedá zhruba hmotnosti 100 000 dospelých slonov, mrakodrap možno vidieť zo vzdialenosti až 95 kilometrov, má 3000 parkovacích miest a nájdete tu najväčšie nákupné stredisko.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/


Ficheiro:20060829 Burj Dubai.jpg
August 2006

Súbor:84floors.jpg
November 2006

Datei:Burj Dubai 02.12.2007.jpg
December 2007

Soubor:Burj dubai 3.11.08.jpg
Letecký snímok staveniska 11.3. 2008

Súbor:Burj dubai aerial closeup.jpg

Soubor:Burj Khalifa 005.JPG

Datei:Burj Dubai 20100105.jpg
Január 2010

Datei:Burj Khalifa.jpg

Súbor:Burj Khalifa Dia.jpg

Datei:Burj Khalifa fountain.JPG
Fontána Burj Khalifa

Датотека:Burj Khalifa 001.jpg

Datei:Burj Khalifa 005.JPG

File:Burj Dubai 001.jpg

Soubor:BurjDubaiHeight.png