Duben 2010

Vodopád Kaieteur

30. dubna 2010 v 14:50 DIVY PRÍRODY

Vodopád Kaieteur leží v stredu Guyany na rieke Potaro. Národný park Kaieteur obklopuje vodopád, podľa ktorého dostal aj názov. Vodopád padá z výšky 226 metrov. Potom tečie cez niekoľko strmých kaskád. I s kaskádami je výška vodopádu 251 metrov. Nadmorská výška vodopádu Kaieteur je 4380. Ide o hlavnú turistickú atrakciu Guyany.

Po zemi sa k nemu nedostanete, jedinou možnosťou je plavba po riekach. Podľa slov cestovateľa ide o úchvatný prírodný skvost : ,,Na svete je dnes už málo takých nádherných miest, kde by bolo zároveň aj málo turistov. Pri vodopáde sme stretli asi 10ľudí, čo je v porovnaní s Iguazú alebo Niagarami priam neuveriteľné."

http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Archivo:Kaieteur Falls Guyana (2) 2007.jpg

Fil:GuyanaKaieteurFalls2004.jpg

File:Kaiteur September 2007.JPG

File:Kaieteur-falls.JPG

File:Kaieteur Falls.JPG


Geirangerfjord

30. dubna 2010 v 12:38

Nórsky Geirangerfjord - najkrajší fjord na svete!


Geirangerfjord je ľadovcový fjord na západe Nórska v Møre og Romsdal. Je 15 km dlhý, a tvorí jednu z vetiev veľkého Storfjordu. Geirangerfjord je jedno z najnavštevovanejších turistických miest v Nórsku. Fjord je miestami len 500 m široký zovretý vysokými skalami, z ktorých padajú početné vodopády, vrátane najkrajšieho nórskeho vodopádu názvom Sedem sestier. Mimo to je pri plavbe vyhliadkovou loďou vidieť zaujímavý skalný útvar: Kazateľnica a Diablova rokliny ..

Na tomto mieste nájdete unikátnu scenériu fjordu, hôr, vodopádov a krajiny s možnosťou krásnych výhľadov. Nachádza sa v strednej časti Nórska, v oblasti Møre a Romsdal, najbližším letiskom je Ålesund, vzdialený asi dve hodiny jazdy (110 kilometrov). Nechať sa sem dopraviť môžete i výletnou loďou, čo je vlastne jediný spôsob dopravy v zimných mesiacoch. V tejto dobe sa cesta do dediny Geiranger ležiacej na konci fjordu z oboch strán uzatvára.

I keď sem ale zavítate v lete inak než lodnou dopravou, nenechajte si prehliadku loďou vo vnútri fjordu ujsť. Naskytne sa vám jedinečný pohľad na domčeky na stráňach, ktoré predtým bývali farmami, ale hlavne na vodopády padajúce z postranných skál. Najznámejší vodopád sa volá Sedem sestier, nazvaný po sedmich vodných prúdoch. Pokiaľ by ste chceli zažiť väčšie dobrodružstvo pri prehliadke fjordu, využite možnosť vypožičania si kajaku či organizovaných niekoľkohodinových výletoch na kajaku. Ako ďalšie aktivity sa ponúkajú turistika po značených trasách, rybárčenie vo fjorde, riekach a jezerách v blízkom okolí, či rafting.

Vynechať by ste nemali ani pohľad na Geriangerfjord a jeho okolie z niektorých zasnežených okolitých vrcholov. Medzi ne patrí Dalsnibba, asi 1500 m n.m., na ktorú vedie kľukatá cesta (za vjazd sa musí zaplatiť), či Flydalsjuvet alebo Ørnesvingen. Odtiaľto si urobíte neuveriteľné fotky zachycujúce rozmanitú scenériu. Ubytovanie v Geirangeri ponúka jednoduché chatky na beehu fjordu, kempovanie či luxusné hotely so všetkým vybavením.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Datei:GairangerFjord.JPG

Fil:207 Geirangerfjord.jpg

Fil:Geirangerfjorden.jpg

Fil:The Seven Sisters & the Wooer.jpg

Fil:Geirangerfjord.jpg

Datei:Geirangerfjord LC0188.jpg

Datei:Seven Sisters LC0187.jpg
Seven sisters /Sedem sestier/

Fil:Geirangerfjord sieben Schwestern.jpg

Fil:The Seven Sisters, Geiranger Fjord, Norway.jpg


Würzburská rezidencia

29. dubna 2010 v 14:21 ARCHITEKTÚRA

Würzburská rezidencia je rozľahlý palác v nemeckom meste Würzburg. Na výstavbe sa podieľali prední barokoví architekti ako Johann Lukas von Hildebrandt, Maximilian von Welsch a Robert de Cotte. . Stavba prebiehala v rokoch 1719-1744.

Mohutná budova z okrového pieskovca je usporiadaná do podkovy a má tri krídla s čestným nádvorím, štyrmi vnútornými dvormi a dvorným kostolom v južnom krídle. V interiéri sa nachádza 5 veľkých sál a vyše 300 izieb.

Toto nádherné vrcholne barokové dielo dopĺňajú dve priľahlé záhrady. Východná záhrada vytvorená podľa neskorogotickým barokovým štýlom a južná záhrada zo živými ploty, cestičkami a kvetinovými záhonmi.

V súčasnosti patrí k najvýznamnejším pamiatkam Nemecka, od roku 1981 je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

http://www.oldstratforduponavon.com/images/germanyflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

File:Residenz.JPG

Archivo:Gartenbrunnen der Würzburger Residenz.JPG

Fil:Residenz Wuerzburg Vorderan.jpg

Fil:Residenz Wuerzburg Hofgarten.jpg

Fil:2004-06-27-Germany-Wuerzburg-Lutz Marten-Residenz side view 1.jpg

Vaizdas:Residenz Würzburg7.jpg

Vaizdas:Wuerzburg residenz hofgarten 09 1998.jpg

Vaizdas:Hofgarten Residenz.jpg

Vaizdas:Brunnen der Würzburger Residenz.JPG

Interier
Fil:Hofkirche Wuerzburg.jpg

File:Residence Hofkirche interior from entrance.jpg

Mynd:Hochzeit friedrich I. tiepolo.jpg

Файл:Würzburg tiepolo 1.jpg


Siena

28. dubna 2010 v 13:02 MESTÁ - EURÓPA

Siena je mesto ležiace uprostred talianskeho Toskánska , je hlavným mestom rovnomennej provincie . Počet obyvateľov je okolo 60 000.

Do všeobecného povedomia sa Siena zapisuje ako historické kultúrne mesto s výborne zachovalým stredovekým architektonickým dedičstvom. Preto je Siena zapísaná na zoznam pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Známe je predovšetkým námestie Piazza del Campo. Po obvode tohto námestia každým rokom vedie trasa tradičného dostihu, tzv. Palio , pri ktorom spolu súperia jazdci z jednotlivých štvrtí mesta. Štvrť, ktorá vyhrá, má potom právo zorganizovať bujarý večierok vo štvrti, ktorá dostih prehrala, a to bez akýchkoľvek postihov.

Centrum mesta je obklopené niekoľkými bránami, spojených systémom hradieb. Za svoju zachovalosť vďačí predovšetkým faktu, že počas druhej svetovej vojny nebolo na rozdiel od väčšiny ostatných talianskych miest zbombardované.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Fichier:Sienne-Panoramique.jpg

Fichier:Toscana Siena2 tango7174.jpg

Fichier:01 Sienne vue de San Clemente.jpg

Archivo:02 Sienne vue de San Clemente.jpg

Súbor:Piazza del Campo (Siena).jpg

Soubor:Siena14.jpg
Siena - Piazza del Campo

Fichier:Toscana Siena1 tango7174.jpg

File:Italia 277.jpg

Fichier:03 Palazzo Pubblico Torre del Mangia Siena.jpg

Datei:Cathedrale de Sienne (Duomo di Siena).jpg
Cathedrale de Sienne (Duomo di Siena)

File:Siena Duomo hires.jpg

File:Siena-Duomo.jpg

Datei:Siena Fassade am Domplatz 20030813-349.jpg

Archivi:Siena Piazza del Campo 20030815-375.jpg
Palio


Notre-Dame de la Garde

26. dubna 2010 v 12:49 ARCHITEKTÚRA

Notre-Dame de la Garde je bazilika v neo-byzantskom štýle a je dominantným znakom mesta. Nachádza sa na najvyššom prírodnom bode v Marseille, na 162 m vysokej vápencovej skale, na južnom okraji starého prístavu Old Port .

Základný kameň tejto baziliky bol položený 11. septembra a 1864. Architektom stavby bol Jacques Henri Esperandieu. Bazilika Basilique Notre Dame de la Garde stojí na základoch pôvodnej kaplnky, ktorá tu bola postavená v 13. storočia a v severnej časti stojí na základoch zrúcaného opevnenia, ktoré tu nechal v roku 1525 postaviť Francois I.

Výstavba baziliky Basilique Notre Dame de la Garde trvala 5 rokov a spotrebovala 170 tisíc ton materiálu. Interiér je vyzdobený inkrustovaným mramorom, mozaikami a nástennými maľbami. Bazilika Basilique Notre Dame de la Garde je 52 metrov dlhá a 17 metrov široká.

Zvonica je vysoká 60 metrov a na jej vrchole stojí socha Panny Márie s dieťaťom, ktorá drží ochranu nad rybármi. Je 11 metrov vysoká a je vidieť z veľkej časti mesta Marseille a dokonca aj na míle ďaleko na mori. Z bazaliky je okúzľujúci výhľad na mesto rozprestierajúce sa na úpätí pohoria a záliv so súostrovím Frioul.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/franceflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
/ZOOM/

Fichier:Notre Dame de la Garde.jpg

Fichier:Notre-Dame de la Garde de nuit.JPG

Fichier:Ancienne carrière-Honoré.JPG

Archivo:Notre-Dame de la Garde from the city hall of Marseille.jpg

Fichier:Eperon de l'ancien fort.JPG

Archivo:Clocher de Notre-Dame de la Garde (Marseille).jpg

Fichier:Beffroi-campanile-statue.JPG

Fichier:NotreDameDeLaGarde Statue1.jpg

Fichier:Coupole de N.D.de la Garde.JPG

Fichier:Passion du Christ Notre dame de la Garde Marseille.jpg

Fichier:Pont-levis de Notre-Dame de la Garde.JPG

Fichier:Notre Dame des Naufragés.JPG
Interier bazaliky

Fichier:Vierge en argent.JPG

Fichier:Anges coupole.jpg

Fichier:Annonciation.jpg

Fichier:St Mathieu.jpg

Fichier:St Jean.jpg

Fichier:Marseille Panorama NDDLG NorthWest JD 12082007.jpg


Budova Reichstagu

25. dubna 2010 v 18:25 ARCHITEKTÚRA

Budova Ríšskeho snemu (nem. Reichstagsgebäude) je súčasné sídlo nemeckého parlamentu v Berlíne v Nemecku.

Budova bola postavená ako sídlo Ríšskeho snemu, slúžila od roku 1894 až do roku 1933, kedy bola vypálená. Od rekonštrukcie roku 1999 architektom Normanom Fosterom je opäť sídlom parlamentu.

Pôvodná historická stavba je z roku 1894. Projekt bol dielom Paula Wallota navrhnutý v neorenesančnom slohu. Počas Hitlerovej moci došlo v marci roku 1933 k požiaru a budova vyhorela. Toto bola cenná výhovorka pre nacistov, ktorí následne potlačovali väčšinu ľudských práv. Budova bola viac krát poškodená v priebehu druhej svetovej vojny bombardovaním. Hrozilo, že by budova dokonca mohla byť zbúraná. Po rozdelení Nemecka sa totiž budova ocitla na území Západného Berlína veľmi blízko hranice. O jej oprave sa rozhodlo až v roku 1956 .

Prežila a v rokoch 1958 - 1972 bola opravená a následne sa používala ako múzeum. Reichstagsgebäude sa stala znova sídlom nemeckého parlamentu v roku 1999 po rekonštrukcii vedenej renomovaným architektom Normanom Fosterom. Najväčšou vizuálnou zmenou je nová kopula, slúžiaca zároveň ako vyhliadka .

Nemecky parlament sa dnes volá Bundestag. Reichstag ako názov parlamentu sa datuje od čias Svätej rímskej ríše až do rokov nacistického režimu. V dnešnom použití nemecký výraz Reichstag značí budovu Ríšskeho snemu, zatiaľ čo výraz Bundestag znamená inštitúciu.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/germanyflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
ZOOM

Datei:ReichstagBohnstedt.jpg
1872

Datei:Königsplatz Berlin, um 1880.jpg
1880

Datei:Reichstag after the allied bombing of Berlin.jpg
1945

Datei:Reichstag-1870.jpg
1970

Soubor:Reichstag pano.jpg
Rekonštruovaná budova Reichstagu

Datei:Reichstag building Berlin view from west before sunset.jpg

Datei:2009-03-22 Reichstag Nacht.JPG

Datei:P1070477.jpg

Datei:Reichstag Giebel2.jpg

Datei:Reichstag Plastik 01 HDR.jpg

Archivo:Reichstag links.jpg


File:Reichstag01a.jpg

Datei:Reichstag Dome.JPG
Kopula, slúžiaca zároveň ako vyhliadka

Datei:In der Reichstagskuppel.jpg

Plik:ReichstagDomeInside.jpg

Datei:Berlin Reichstagsgebäude Kuppel 003.JPG

Datei:Dt Bundestag Plenarsaal 2006.jpg


John Lennon

25. dubna 2010 v 15:51


V ankete o sto najvýznamnejších Britov v histórii skončil John Lennon na ôsmom mieste


Celý život bol rebelom. Provokoval, keď bol celkom neznámy, a neprestal, ani keď sa stal známym.
Na koncerte v Londýne, kde bola prítomná aj kráľovská rodina, vyzval obecenstvo, aby tlieskalo do taktu. Potom sa obrátil smerom ku kráľovskej lóži so slovami: "A vy môžete štrngať tými svojimi šperkami!"
V marci 1966 pobúril výrokom, že Beatles sú populárnejší ako Kristus: "Neviem, či skôr zmizne kresťanstvo alebo rock and roll, ale teraz sú Beatles slávnejší ako Ježiš." V Amerike tým vyvolal takú nevôľu, že veriaci pálili ich platne a rozhlasové stanice odmietali púšťať ich pesničky, hoci boli na prvých priečkach všetkých hitparád.
O tri roky neskôr, v marci 1969, prijali John a Yoko Ono v amsterdamskom Hiltone novinárov v izbe v pyžamách a v posteli, aby svetu oznámili začiatok svojej mierovej kampane.

Na jeseň toho roku na protest proti vojnovej politike Veľkej Británie vrátil Lennon kráľovnej Rad britského impéria, ktorý členovia skupiny dostali za zásluhy v roku 1965.
V roku 1980 šokoval zverejnením fotografie, na ktorej leží nahý v prenatálnej polohe
vedľa oblečenej Yoko, čo komentoval slovami: "To je presne náš vzťah."

Postrach učiteľov:
Narodil sa 9. októbra 1940 v Liverpoole, údajne počas silného bombardovania. Otec Alfred Lennon ani matka Julia nepatrili k rodičom, ktorým by bolo možné dať prívlastok zodpovední či nebodaj vzorní. Fred Lennon bol námorník, mal dobrodružnú povahu a kontakt so ženou a synom veľmi rýchlo prerušil. Po rozvode sa Julia opäť vydala. Výchovu malého Johna Winstona Lennona preto prevzala na svoje plecia matkina sestra Mary Smithová. Prísna teta Mimi, našťastie, neuspela, keď Johna kárala, aby sa učil a nebrnkal na gitare, slovami: "Johny, gitara ťa neuživí!"

Základnú školu, vďaka svojej inteligencii i nadaniu zvládal síce bez ťažkostí, ale nie bez problémov. Jeho heslom totiž bolo: odporovať za každú cenu. Bil sa so spolužiakmi, vysmieval sa z učiteľov a v tejto taktike pokračoval aj na strednej škole. Vždy chcel byť stredobodom pozornosti a aby cieľ dosiahol, chopil sa akýchkoľvek prostriedkov. Rodičia niektorých spolužiakov ho za to nenávideli. A John mal z toho radosť. "Pre môj postoj k životu rodičia ostatných chlapcov vrátane Paulovho otca hovorili: 'Držte sa od neho!' Rodičia inštinktívne vycítili, aký som, že robím problémy, teda, že nie som prispôsobivý a ovplyvňujem ostatných, čo bola pravda. Robil som, čo som vedel, aby som vniesol do domu každého svojho priateľa rozruch," povedal krátko pred smrťou v roku 1980.
Vodcovské ambície ho priviedli aj k založeniu prvej skupiny - Qarrymen, s ktorou hrával na školských večierkoch a rôznych oslavách. Jej zloženie sa však často menilo. Až dovtedy, kým John nenarazil na Paula, mladšieho o dva roky, a Georgea, mladšieho o tri roky. Sadli si. McCartney spomínal, že keď sa prvýkrát stretol s Lennonom, bol John pod parou. "Bolo to na zábave vo Wooltone. Ja som bol zavalitý školák a keď ma objal okolo pliec, zbadal som, že je opitý."

Časom sa z Qarrymen stali Johny and the Moondogs, potom Johny and the Silver Beatles a v roku 1960 odišli hrať do Hamburgu už ako Beatles. Za bubnami sedel vtedy ešte Pete Best a s Johnom, Paulom a Georgeom spieval a hral aj piaty Beatle - Stuart Sutcliffe. John na "hamburské obdobie" spomína ako na svoje najlepšie roky. A aj najlepšie obdobie Beatles. To, čo prišlo potom, komentoval slovami: "Aby boli Beatles to, čo boli, museli sme sa úplne pokoriť a ja som ten pocit nenávidel. Chcem povedať, že som to síce robil, ale neuvedomoval som si to a nepredvídal som dôsledky. Jednoducho to kúsok po kúsku narastalo, až kým nás celý ten blázinec neobklopil. Robili sme presne to, čo sme nechceli robiť, s ľuďmi, ktorých sme neznášali, s ľuďmi, ktorých sme nenávideli, keď sme mali desať rokov."

Beatlemánia:
Osudovým okamihom Beatles bolo stretnutie s Brianom Epsteinom. Zo štvorice urobil hviezdy prvej veľkosti. Začali zarábať peniaze, o akých sa im dovtedy ani nesnívalo, ich platne dosahovali obrovské, miliónové náklady.
Beatlemánia. Tak označili Daily Mirror ošiaľ, ktorý sprevádzal vystúpenia Beatles v Anglicku a západnej Európe v roku 1963. Absolvovali sto koncertov.
Po Európe prišla na rad Amerika. Zlomovým dňom bola nedeľa 9. februára 1964. O ôsmej večer sa začínala na CBS jedna z najpopulárnejších a najsledovanejších relácií - Ed Sullivan Show. A po reklame na penu na holenie a krém na topánky Ed Sullivan ohlásil: Dámy a páni - The Beatles! "Close your eyes and I'll kiss you..." ozvalo sa vzápätí do kriku rozvášnených fanúšičiek.

Štvorica dlhovlasých mladíkov si podupávala do taktu, usmievala sa do kamier, Ringo za bubnami potriasal hlavou, podobne ako kolegovia pod ním. V rovnakých tmavých oblekoch so zapnutými sakami, v bielych košeliach s tmavými viazankami si v ten večer získali priazeň v kolíske rokenrolu. Vystúpenie Johna, Paula, Georgea a Ringa sledovalo na obrazovkách 73 miliónov Američanov. Neskôr sa hovorilo, že počas tých pár minút skoro nik nevolal na políciu. "Tých desať minút pozerali televíziu asi aj zločinci," komentoval prudký pokles zločinnosti George Harrison.
Lennonovi sa však všetka tá sláva až tak nepozdávala: "Všade, kam sme išli, vždy sme mali byť nejakí, iba normálni nie. A to na tom stojí za hovno," skonštatoval po rozpade Beatles.
Ani na chvíľu neprestal byť tým bezočivým Johnom. Keď ho prinútili po spomenutom škandálnom výroku o Beatles a Ježišovi ospravedlniť sa, urobil to typicky lennonovsky: "Nemyslel som to ako nejakú protináboženskú hovadinu. Ospravedlňujem sa, keď vám to urobí radosť. Stále vlastne neviem, čo som podľa vás
urobil."

Na tlačovkách rád provokoval novinárov. Na otázku, čo si myslí o Američanoch, odpovedal: "Uhladení malomeštiacki sraľovia." A keď sa ho opýtali, čo si myslí o Beethovenovi:
"Mám ho rád. Najmä jeho básne."

Koniec na vrchole:
V novembri 1966 sa Lennon spoznal s Yoko Ono. Bolo to na jednej z jej výstredných výstav. "Jej to bolo jasné aj mne to bolo jasné, takže, ako hovoria vo všetkých článkoch, bolo nám to jasné obidvom."
Bol to začiatok konca Beatles. John priznal, že odvtedy sa začal od Paula, Georgea a Ringa úplne vzďaľovať. John a Yoko vtedy pracovali na experimentálnom albume Two Virgins. "Nebol to zámer. Bol som taký zaangažovaný a fascinovaný tým, čo sme robili... a potom sme sa poobzerali a videli sme, že to neschvaľujú."
Desiateho apríla 1970 Beatles oficiálne potvrdili svoj rozchod. Na úplnom vrchole slávy. Album Let It Be vtedy viedol všetky hitparády. A Paul verejne oznámil, že s Beatles končí. Lenže oni sa rozišli už skôr. Už pol roka predtým Lennon v kancelárii Apple McCartneymu povedal to isté: "Ako to myslíš?" spýtal sa ma. Odvetil som: "Myslím tým, že so skupinou končím. Odchádzam."

John to vtedy povedal aj Ericovi Claptonovi a Klausovi
Voormanovi s tým, že asi bude chcieť hrať s nimi. S Claptonom, Voormanom, Alanom Whitom a Yoko Ono, čo bol vlastne základ skupiny Plastic Ono Band, mal vtedy už za sebou niekoľko skladieb. A že je po všetkom, povedal aj manažérovi Allenovi Kleinovi. Ten ho však uprosil, aby o tom nehovoril.
Koniec Beatles musel byť odborníkom podľa Lennona jasný už pri počúvaní ich Bieleho albumu v roku 1968. "Každá pieseň je iná, to vôbec nie je hudba Beatles... Počujete Johna so skupinou, Paula so skupinou a Georgea so skupinou... Povedal som si: Do čerta aj s kapelou!"

Mierotvorca:
Po rozpade Beatles sa John vrhol spolu s Yoko Ono do politiky. Presnejšie - angažoval sa v mierovom hnutí. Jeho Give Peace a Chance sa stala akousi hymnou protivojnových aktivistov na celom svete. "Tento -izmus, tamten
-izmus, -izmus, -izmus. Všetko čo chceme povedať, je: Dajte mieru šancu! Pridajte sa!"
Vo februári 1969 vyhlásil: "Všetci sme zodpovední za vojnu. Všetci musíme niečo robiť, nezáleží čo - či si necháme narásť dlhé vlasy, alebo budeme stáť na jednej nohe, poskytovať rozhovory novinárom či usporadúvať akcie v posteli - musíme niečo urobiť, aby sme zmenili postoje ostatných... S Yoko sa chceme stať svetovými klaunami, aby si ľudia uvedomili, o čo ide." Odmietal pritom akékoľvek násilie. Vyjadril to jasne v skladbe Revo-
lution: "Vravíš, že chceš revolúciu? Vieš, všetci chceme zmeniť tento svet! Myslíš, že je to revolúcia. Ale keď máš na mysli ničenie, nepočítaj
so mnou!"

O mieri, rasizme, utláčaní a genocídach spieval potom aj v ďalších piesňach. Jeho najslávnejším pobeatlesovským hitom sa stala Ima-
gine, ktorú prebralo množstvo interpretov: "Predstav si, že všetci ľudia žijú v mieri. Dúfam, že jedného dňa sa pridáš k nám. A svet bude jednotný."
Sledovaný: Lennona pre jeho mierové aktivity sledovali istý čas agenti britskej tajnej služby. A pretože sa nijako netajil ľavicovým zmýšľaním, splietali všetko možné. Vraj finančne podporuje teroristickú IRA, inokedy, že dotuje trockistickú revolučnú stranu pracujúcich a podobne. Ukázalo sa, že to boli všetko nezmysly. Na druhej strane, Lennon svojím správaním takýmto fámam výdatne nahrával. Po tom, čo britskí vojaci strieľali v Londonderry do davu demonštrantov za ľudské práva a štrnástich zabili, mal vraj vyhlásiť: "Ak mám voliť medzi IRA a britskou armádou, som s IRA." V tom čase nahral aj skladbu Luck of the Irish, v ktorej spieval o britských bastardoch páchajúcich v Írsku genocídu a po Krvavej nedeli zložil ešte Sunday Bloody Sunday.

Sledovanie pokračovalo aj po tom, čo sa s Yoko presťahovali do New Yorku. Len britskú MI5 vystriedala americká FBI. Keď sa prezident Richard Nixon dopočul, že Lennon údajne venoval 75-tisíc dolárov akejsi ľavicovej skupine, ktorá plánovala narušiť zjazd Republikánskej strany, chcel, aby exbeatla poslali nazad do Anglicka. Lennonovi odobrali vízum a imigračný úrad začal pracovať na deportácii. No keďže nevedeli nájsť dosť dôkazov pre súd, museli napokon od svojho zámeru ustúpiť. John dokonca po afére Watergate a Nixonovom páde získal povolenie na trvalý pobyt v USA.

Zmenený:
Život Johna a Yoko nebol bezproblémový. Obaja boli veľké a silné individuality. Nie raz sa pohádali, v októbri 1973 sa dokonca načas rozišli. Po roku a pol sa však pomerili a 9. októbra 1975 sa im narodil syn Sean, hoci lekári tvrdili, že dieťa nikdy mať nebudú. Johna to celkom zmenilo. Prestal nahrávať, dokonca prestal aj fajčiť a žil len pre rodinu.
"V roku 1980 John Lennon už skoro vôbec nepripomínal rebelujúceho 'bítlsáka' šesťdesiatych rokov," napísal v knihe Baetles Gottfried Schmiedel. "Vlasy rozdelené pútcom a okuliare s kovovým rámom podčiarkujú výzor európskeho intelektuála. Johnova duša zostala citlivá a zraniteľná, ale našla samu seba." Keď mal problémy s tvorením, oporou mu bola synova prítomnosť: "Keď mi je nanič, príde Sean a ja si už nemôžem dovoliť podliehať umeleckým depresiám, z ktorých obyčajne i tak napokon vznikla celkom dobrá pesnička."
Šiesteho decembra 1980 v rozhovore vyhlásil, že sa vôbec necíti ako štyridsiatnik. "Cítim sa ako dieťa a mám pred sebou ešte veľa šťastných rokov, s Yoko a mojím synom. Aspoň dúfam. Verím, že umriem skôr ako Yoko, pretože by som bez nej nevedel žiť
ďalej."

O dva dni neskôr bol mŕtvy. Pred domom, v ktorom v
New Yorku býval, ho zastrelil duševne chorý priaznivec Beatles Mark David Chapman.


john-lennon.jpe

Soubor:3c11094u.jpg
Beatles v čase najväčšej slávy Lennon prvý z ľava

Súbor:Dakota2.jpg
Vchod do domu Dakota, kde bol zastrelený John Lennon

Súbor:1 West 72nd Street (The Dakota) by David Shankbone.jpg
Apartmánový dom Dakota v New Yorku.



Jurij Gagarin

24. dubna 2010 v 12:43

Uletený Gagarin, bol prvý?


Vyše 50 rokov po lete prvého človeka do vesmíru sa stáva aktuálnymi niekoľko šteklivých otázok. Bol Gagarin skutočne prvý? A bol vzorom ideálneho hrdinu alebo nenapraviteľným alkoholikom a sukničkárom?


Dvanásteho apríla 1961 sa do sveta rozletela správa, že človek dobyl vesmír. O pár dní už fotografiu usmievavého sympaťáka Jurija Gagarina poznali na všetkých kontinentoch. Sovietsky zväz vyhral kozmické preteky s Američanmi a Jurko sa vydal na veľké svetové turné, počas ktorého sa stretával s významnými politikmi, hercami, ale aj obyčajnými ľuďmi. Jeho príbeh bol ako z učebnice - chlapec z chudobnej rodiny sa zo zamestnania zlievača kovov dostal až do kabíny lietadla a šesť rokov po svojom prvom naozajstnom lete dokonca do vesmíru. S ikonou komunistického režimu to však podľa všetkého nebolo s kostolným poriadkom...

Pochybné prvenstvo


Pochybnosti o tom, že Gagarin bol skutočne prvý kozmonaut na svete, sú z roka na rok väčšie. Existujú stovky konšpiračných teórií a aj na základe nových dôkazov to vyzerá tak, že Gagarin nebol prvý, ale prvý, ktorý prežil. Prvý kozmonaut vraj bol pár dní pred Gagarinom Vladimir Iljušin, jeho pristátie sa však nevydarilo, Iljušin sa ťažko zranil a navyše dopadol na územie Číny, ktorá ho nechcela Rusom vydať. Roku 1998 sa skontaktoval s dôchodcom Iljušinom americký dokumentarista. Dvere mu otvoril chlap so skleneným pohľadom, ktorý odmietol na čokoľvek odpovedať...
 Vráťme sa však do apríla 1961. Sovieti museli celú akciu zakamuflovať, a tak takmer okamžite vyletel aj Gagarin. Zaujímavé je, že na rozdiel od súčasných veľkolepých televíznych prenosov nebol na Gagarinovom štarte prítomný ani jeden novinár a neexistuje ani fotografia priamo z modulu. Oficiálne kruhy priznali, že do kabíny lode zabudli dať fotoaparát, a aj Gagarin po pristátí veľmi záhadne opisoval, čo vlastne videl. Vraj sa mu páčila najmä Južná Amerika, čo však bolo podozrivé, lebo v čase jeho letu bol tento kontinent zahalený do tmavej noci. A ďalší zvláštny fakt? Gagarina poznáme z fotiek z jeho vesmírnej misie v oranžovom overale, to je však odev parašutistov, kozmonautický oblek bol biely alebo modrý... Každopádne bol však vyhlásený za prvého človeka vo vesmíre a stal sa legendou. Okamžite naštartoval veľké propagandistické turné po svete, na ktorom Sovietsky zväz predstavil usmievavého komunistu, ktorý dobyl vesmír.

Rodina mu nič nehovorila


Gagarin svoj nepopierateľný šarm dokázal patrične využiť. Aj keď sa dával fotografovať v rodinnom kruhu, príliš veľa mu to nehovorilo. Veď jeho malá dcérka mala sotva jeden mesiac, keď vyletel do vesmíru. A to jeho žena ani netušila, kde Jurij vlastne je, lebo jedného dňa zmizol a neozval sa. Extrémne žiarlivá Valentina predpokladala, že je zasa u nejakej frajerky, až zrazu v rádiu oznámili, že jej manžel bol trochu vyššie. Hneď po lete vraj rodinku navštívili páni z tajnej služby, ktorí im vysvetlili, ako sa správať na verejnosti. A tak poznáme fotografie Gagarina s manželkou a deťmi, usmievavých spokojných sovietskych ľudí. Realita bola, že Gagarin svoje ego nezvládol, a aj keď mal toho na rováši dosť už pred vesmírnou misiou, po návrate sa roztrhlo vrece so škandálmi, ktoré sovietski tajní nestíhali zahladzovať. "Z výšky vyzerajú všetky ženy rovnako," je jeden z najznámejších Gagarinových výrokov, ktoré nájdete aj vo Wikipédii. Jurij ich však spoznával zo všetkých strán a robil to s radosťou.

Skok od frajerky


Alkohol a ženy. To boli Gagarinove dni aj noci. Vedel vraj vypiť litre vodky a popritom obšťastniť desiatky žien. Po návšteve viacerých krajín už dokázal porovnávať sivosť Sovietskeho zväzu a farebnosť Západu, a tak luxus požadoval aj pre seba. Na svojej prvej "pokozmickej" dovolenke na Kryme si ženu a deti ani nevšímal, pil ako dúha a urážal všetkých prominentných hostí. Počas búrky dokonca ukradol motorový čln a vybehol na šíre more, ochranka ho však stihla spacifikovať skôr, než došlo k nešťastiu. K zraneniu však napokon došlo a za veľmi šteklivých okolností. Keď Gagarin "obšťastňoval" mladučkú zdravotnú sestru Anju, zabúchala na ich dvere jeho manželka. Kozmonaut sa výšok nebojí, a tak Gagarin vyskočil rovno z balkóna na druhom poschodí. Dopadol však veľmi nešťastne a vážne si zranil hlavu. Okoloidúci si mysleli, že umiera, a tak okamžite volali lekára z čiernomorskej flotily, a to Gagarina zachránilo. Na verejnosti sa však mohol objaviť až po mesiaci, takže bola zrušená aj jeho účasť a prejav na 22. zjazde strany. Oficiálny údaj znel: Vyčerpanie, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu.


Oblial Brežneva


Gagarin sľúbil, že sa polepší, už po pár týždňoch ho však ochranka dávala dolu z rímsy na piatom poschodí, kam sa štveral na alkoholicko-sexuálne orgie so svojím kozmonautickým kamarátom Germanom Titovom. Tajní agenti žúr ihneď ukončili a niekoľko polonahých slečien sa vraj dostalo okamžite do postele, ale vo väzenských zariadeniach KGB. Gagarina sa snažil umravniť sám vodca Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov. V jeho pamätiach dokonca nájdeme potvrdený fakt, že kozmonautovi daroval červený Jaguár. Jurij však sadal za volant v dezolátnom stave a opitý jazdil po Moskve dvestokilometrovou rýchlosťou. Pre straníckych papalášov sa stal neriadenou strelou a čoraz častejšie si začal púšťať ústa na prechádzku. Verejne vyhlasoval, aké chyby sa robia v kozmickom programe, a po smrti svojho priateľa Komarova, ktorého modul sa počas pristávania zamotal do padákov a zaryl do zeme, začal chľastať ešte intenzívnejšie. Všetko vyvrcholilo na večierku, kde pred stovkou hostí začal kričať na vodcu Sovietskeho zväzu Brežneva, že spôsobil smrť jeho priateľa a uráža jeho manželku. Nakoniec naňho vylial pohár s alkoholom, a keď zdvihol aj ruku, zastavili ho Brežnevovi ochrankári. Týždeň po škandále Gagarin tragicky zahynul počas cvičného letu so stíhačkou...

Záhadná smrť


Neobjasnené záhady okolo života a smrti Jurija Gagarina mátajú ľudí dodnes. Mnohí si spomínajú na škandál počas jeho pohrebu, keď sa pred celým Červeným námestím Gagarinova manželka vrhla na uzatvorenú truhlu a kričala, aby ju otvorili, lebo Jurijovo telo tam vraj vôbec nie je. Gagarinov brat Boris obvinil Brežneva zo sprisahania a neskôr ho našli obeseného, Gagarinov otec sa zasa upil na smrť. Podobne ako Elvisa, aj Gagarina desiatky ľudí videli i po smrti a v deväťdesiatych rokoch dokonca moskovská novinárka Valentina Sakovská vydala knižkou Môj život s Gagarinom, kde opísala šokujúce fakty, ako Gagarina najprv desať rokov stranícki papaláši nechali zavretého v psychiatrickej liečebni a potom ho spacifikovaného a s vymazanou hlavou pustili na dôchodok do reálneho života, kde sa so Sakovskou stretol, zoznámil a v dvojizbovom moskovskom byte aj prežil zvyšok života a v roku 1992 zomrel na mŕtvicu. Mnoho odborníkov dokonca tvrdí, že Gagarin sa dostal do kozmu druhýkrát a Sovieti ho tam aj "vďaka" nejakej technickej chybičke nadobro nechali a umlčali. Teórií, kníh i vtipov o fenoméne Gagarin je neúrekom a ak by Rusi dokázali odtajniť všetky archívy, bolo by to určite šokujúce čítanie. Ozaj, viete prečo ruskí kozmonauti stále lietajú do vesmíru? Vraj tam Gagarinovi nosia dôchodok...

File:Gagarin space suite.jpg

File:Gagarin Signature.svg

Jaisalmer

20. dubna 2010 v 14:08 CESTOVANIE


Leží v západnom Rajasthane neďaleko pakistanskej hranice v indickej púšti Thára. Založil ho v roku 1156 Maharawal Chandarvanshi Yadav Bhatti Rajput Jaisal. On a jeho rodina údajne boli potomkovia samotného Krišny. Až do 14.storočia bol Jaisalmer pre karavány uzlom spojovacej cesty medzi Východom a Západom. Ťavie karavány prepravovali hlavne ópium, indigo, korenie, kovy, kokos, vlnu, či sušené ovocie. Dôležitosť Jaisalmeru rástla v mughalskom impériu. V tomto období sa v Indii neodohrávali žiadne vojny, a tak tu obchodníci o susedného štátu Gudžarát ukladali svoje bohatstvo. Umelci a maliari navrhovali náboženské stavby i paláce, ktoré obdivujeme dodnes.

Po osamostatnení Indie sa mesto stalo centrom celej oblasti. V osemdesiatych rokoch tu bol založený púštny národný park. Niekoľko tisíc kilometrov štvorcových púšte, na ktorej môžete z chrbta ťavy vidieť chrámy a ruiny, vyschlé korytá riek, milióny rokov staré fosílie, ale i živé zvieratá, vtáky a hlavne tradičný život ľudí v jednoduchých osadách.

Jaisalmer je nazývaný "zlatým mestom", pretože je celý postavený zo žltého pieskovca a v poludňajšom slnku skutočne žiari ako zo zlata. Všetky nové domy a stavby sú stavané s citom a skvele zapadajú medzi staršie, takže celé mesto vo vás vzbudzuje pocit, že tu stojí bez akýchkoľvek zmien po stáročia či dokonce tisícročia.

Mestu dominuje pevnosť, postavená v roku 1156 Rawalem Jaisalem, tyčiaca sa na vrcholku osmdesiatmetrového kopca Trikuta Hill. Pevnosť je obohnána rozsiahlym múrom, vo vnútri ktorej žije asi štvrtina z celkového počtu 39000 obyvateľov. Múr bol bohužiaľ čiastočne rozobratý, materiál slúžil k oprave starých a ku stavbe nových domov. Za múri pevnosti nie je povolený vjezd motorových vozidiel, stavebný materiál a zásobovanie zaisťujú prevažne káry ťahané ťavami. V súčasnej dobe je Jaisalmer turistami len objevovaný, davy cudzincov sa na vás netlačia ako v niektorých iných častiach Indie, a to dodáva mestu ešte väčší nádych romantickosti a dobrodružstva.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
ZOOM

Datei:Jaisalmer Fort.jpg

Plik:Jaisalmer forteresse.jpg

Datei:Jaisalmer Amar Sagar.jpg

Soubor:Jaisalmer-5.jpgPevnost v Džaisalméru

Soubor:Jaisalmer-6.jpg
Hrobky v Thárskej púšti neďaleko Džaisalméru

Fichier:Jaisalmer01.jpg

File:Jaisalmer-4.jpg

File:Jaisalmer shubh labh.jpg

File:Bada-bagh.jpg



Chrám svätého Ondreja

17. dubna 2010 v 14:48 ARCHITEKTÚRA

Chrám svätého Ondreja je barokovým chrámom v Kyjeve.
Nachádza sa vo výške 90 metrov nad pravým brehom Dnepra na výstupku Staro kyjevské hory pri obľúbenej ulici Andrijivskyj Uzviz . Podľa legendy sem po Dnepri priplával Svätý Ondrej , vztýčil tu kríž a prorocky vznik veľkého kresťanského mesta.

Tento päťhlavý krížový chrám, ktorého dĺžka je 32 m, šírka 23 m, výška 46 ma hĺbka základov 15 metrov bol postavený v rokoch 1747 - 1753 architektom talianskeho pôvodu Bartolomeo Rastrellim .Na prvý pohľad chrám upúta 42,5 metrov vysokú kopulou s bočnými vežami.

V interiéri vyniká sochárska výzdoba, klenba nad oltárom a predovšetkým trojradový pozlátený ikonostas s vyrezávanými ornamentmi. Autormi ikon sú Alexej Antropov a Dmitrij Levickij . Naproti ikonostasu sú obrazy Zvolenie viery kniežaťom Vladimírom od neznámeho autora z 19. storočia a Kázanie apoštola ONREA od maliara Platonovo Borispolce z roku 1847 .

Od roku 1968 slúži chrám ako múzeum venované jeho histórii a dielu architekta Rastrelliho. Chrám sa počas svojej existencie niekoľkokrát opravoval, ale nikdy nebol zásadne prestavaný.



GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
ZOOM

Súbor: Chrám svätého Ondreja (Kyjev). Jpg

Datei: St. Andriy's Church in Kyiv.jpg

File: Saint Andrew's Church of Kiev photo by Yuriy Kolodin.jpg

Datei: Central dome of St. Andrew's Church.JPG

Datei: Iconostasis in St. Andrew's Church.JPG
Ikonostas

Datei: pulpit in St. Andrew's Church.JPG

File: Paintings in St. Andrew's Church.jpg

File: Steps leading to St. Andrew's Church.JPG