Vodka

14. června 2010 v 17:03 |  ANYTHING

Vodka - číra chutí najlepšie

Vodka je destilát, ktorý obsahuje vysoké percento alkoholu a môže sa vyrábať zo širokej škály produktov. Kvalita vodky je daná výrobcom, obsahom alkoholu a použitými ingredienciami. Väčšina vodiek sa vyrába z obilnín. Ale naraziť môžeme aj na druhy vyrábané zo zemiakov a dokonca i z ovocia.

Na prvý pohľad vodka nevykazuje žiadne mimoriadne vlastnosti, ktoré by jej vopred zaisťovali širokú popularitu. Vodka je bezfarebná, nemá výraznú arómu a chuťovo je taktiež neutrálna. Práve preto sa výborne hodí ako základ najrôznejších miešaných nápojov. V žiadnom bare po celej zemeguli nesmie chýbať koktail Bloody Mary, aby sme uviedli aspoň jeden z najpopulárnejších. Obľúbená je i vodka s príchuťou ovocia. Jednotliví výrobcovia sa predbiehajú v ponuke aromatizovaných druhov od broskyne cez melóny a lesné plody až trebárs po figy. "Tvrdé jadro" priaznivcov vodky v Rusku a Poľsku však nedá dopustiť na chuť číreho nápoja, ktorého konzumácia je tu rovnakou súčasťou historickej tradície ako pitie whisky v anglosaských krajinách.

KRAJINA PÔVODU VODKY
O pôvode jemného alkoholického nápoja s názvom vodka existuje niekoľko teórií. Isté je, že jeho počiatky musíme hľadať na východe Európy. Odkiaľ si vodka neskôr našla cestu do celého sveta. Rusi sú skalopevne presvedčení, že vodka vznikla v ich krajine, a že to bolo práve pred 500 rokmi. Považujú preto vodku za typicky ruský nápoj. Jedno z ruských prísloví tvrdí, že "vodka robí zo všetkých ľudí Rusov". Podľa niektorých historikov bolo predpokladom výroby vodky zavedenie trojpoľného hospodárstva, ktoré v stredovekom Rusku zvýšilo produktivitu poľnohospodárstva a umožnilo nadbytok obilia. Až do poslednej tretiny 19. storočia sa ako surovina k páleniu vodky používalo výhradne obilie, väčšinou raž.
Poliaci majú na pôvod vodky vlastný názor a domnievajú sa, že jej kolísku je nutné hľadať u nich, podľa niektorých náznakov dokonca už v 14. storočí. Ich wódka (vyslov: vudka) je možno vo svete o niečo menej známa, kvalitou a tradíciou však nijako nezaostáva za ruskými (či exilovými ruskými) značkami. Prvým impulzom k páleniu vlastného nápoja z obilia bol podľa bádateľov import francúzskej vínnej pálenky (aqua vitae) v 14. storočí. Obyvatelia východnej Európy sa týmto príkladom inšpirovali, avšak menej bežné víno nahradili domácou surovinou. Omnoho neskôr sa vedľa obilia používali k výrobe vodky aj zemiaky, prípadne zmes obidvoch surovín.

VODKA A PANOVNÍCI
Koncom 16. storočia bola produkcia ruskej vodky už tak vysoká, že umožňovala rozsiahli export do Škandinávie bez toho, aby sa musel domáci trh nejako obmedzovať. Vysoké zisky výrobcov a kupcov viedli čoskoro k zakladaniu štátnych krčiem, z ktorých prevádzky mala štátna pokladňa výdatné zdroje príjmov. V roku 1681 vyhlásil panovník dokonca štátny monopol na celú výrobu vodky. O niekoľko desiatok rokov neskôr nahradil cár Peter Veľký myšlienku štátneho monopolu systémom zdanených licencií. Pitie vodky sa vtedy stalo na cárskom dvore tiež jedným z používaných trestov. Previnilec musel pred zhromaždenou dvornou spoločnosťou vypiť naraz veľkú nádobu vodky (asi jeden liter). V niektorých prípadoch skončilo takéto predstavenie i smrťou postihnutého.
Cárovná Katarína Veľká postavila výrobu vodky na dvojakom základe. Na jednej strane nechala zriadiť nové štátne pálenice určené predovšetkým pre mestské obyvateľstvo, na druhej strane udeľovala vidieckej šľachte podľa poľského príkladu privilégium páliť vodku pre vlastnú potrebu. Veľkostatkári tak boli priamo zainteresovaní na vlastnostiach nápoja, ktorý sami konzumovali, a kvalita produkcie výrazne vzrástla. Vtedy sa objavili aromatizované druhy vodky vyrábané vkladaním plodov ovocia, borievkových bobuli alebo mäty do alkoholu. Po niekoľkých dňoch vstrebal nápoj arómu a získal novú kvalitu. Vodka sa postupne stala súčasťou rodinných i verejných osláv a túto rolu si v mnohých oblastiach udržala dodnes.

DVORNÝ DODÁVATEĽ SMIRNOFF
V 19. storočí začala taktiež kariéra vodky zo závodu rodiny Smirnoff. Po desaťročiach neuspokojivého obchodného obratu sa Peter Smirnoff dočkal na ruskom obchodnom veľtrhu roku 1886 konečne úspechu. Pri jeho stánku mohli návštevníci vidieť čašníkov prezlečených za medveďov a dokonca aj skutočného živého medveďa. To prilákalo samotného cára Alexandra III. Ochutnal rodinný produkt a okamžite ustanovil Smirnoffa svojim dvorným dodávateľom vodky. Podnik sa začal rozrastať a čoskoro mal už 1500 zamestnancov a ročnú produkciu 3,5 milióna debien vodky. Z dane za vodku Smirnoff mohol ruský štát na prelome storočia vydržiavať polovicu svojej armády. Značka Smirnoff prenikla do Švédska a Španielska a neskôr aj do USA. Koniec bohatstva a slávy rodinnej firmy ukončila VOSR v roku 1917. Bolševici vyhlásili zákaz výroby a konzumácie nápojov s vyšším obsahom alkoholu, závod Smirnoff bol zatvorený a rodina odišla do exilu. Vodka sa v Rusku samozrejme pálila i naďalej, väčšinou pokútne a v nezodpovedajúcej kvalite. Až v 30. rokoch bola prohibícia opäť uvoľnená a počas II. svetovej vojny dostávali sovietskí vojaci dokonca pravidelné prídely vodky. Frontovou normou pred útokom na nepriateľské pozície bolo 100 gramov vodky.

AMERICKÝ TRH
V USA sa vodka dostala do širšieho povedomia v priebehu 30.- 40. rokov 20. storočia a výrazný vzostup zaznamenala po II. svetovej vojne. Trvalejšie presadenie sa na americkom trhu si však vyžadovalo nákladnú reklamnú kampaň spojenú s tradičnou značkou. Oboje sa podarilo firme Heublein z Connecticutu. Najprv získala práva na legendárnu značku Smirnoff. Počiatočný nedostatok kapitálu na reklamu vyriešil majiteľ firmy John G. Martin originálnym spôsobom. Vynašiel nový koktail "Moscow Mule" (Moskovský osol) namiešaný z vodky Smirnoff, citrónovej šťavy a zázvorovej limonády a obchádzal s ním bary v Los Angeles. V prvom podniku prehovoril barmana, aby sa nechal vyfotografovať pri miešaní nového nápoja. S fotografiou šiel do ďalšieho baru a svoj postup zopakoval. Všade vyhlasoval nový nápoj za súčasnú svetovú módu a čoskoro našiel silných partnerov na ďalšiu reklamnú kampaň. Vedľa režiséra Woody Allena a herečky Zsa Gaborovej sa o popularitu vodky zaslúžil predovšetkým filmový hrdina James Bond. Už od roku 1962 si objednáva koktail vodkatini (martini s vodkou) výhradne pretrepaný, nikdy nemiešať.

VÝROBA VODKY
Kvalita vodky je predovšetkým výsledkom starostlivého výrobného postupu. Surovina sa musí rozdrviť a nechať kvasiť. Vzniknutá prekvasená kvapalina (zápara) sa ohreje a prechádza do valcového analyzátora. Zospodu sa privádza horúca vodná para, ktorá prenáša alkoholové pary do druhého valca (retifikátora). V jeho jednotlivých poschodiach sa potom oddeľuje kvalitný alkohol od tzv. predkvapu a dokvapu. Využíva sa pri tom rozdiel bodov varu vody (100 °C) a alkoholu (78,4 °C). Celý počítačom riadený postup sa niekoľkokrát opakuje až do dosiahnutia takmer deväťdesiatpercentnej koncentrácie alkoholu.
Na rad prichádza najdôležitejšia fáza, čistenie. Získaný alkohol sa nechá pomaly prekvapkávať cez silnú vrstvu aktívneho uhlia. Tým sa dokonale prečistí od aromatických prímesí a zbytkových látok vzniknutých pri kvasení. Výsledný produkt obsahuje iba 30 miligramov aromatických látok na jeden liter. V koňaku ich nájdeme deväťdesiatnásobné množstvo. Čistota vodky je súčasne zárukou, že sa na druhý deň prebudíme s jasnou hlavou, bez nepríjemnej "opice". Bolesti hlavy a nevoľnosť majú totiž obyčajne pôvod v obsiahnutých prímesiach, nie v alkohole samotnom. Ku zníženiu obsahu alkoholu v konečnej fáze výroby používa väčšina výrobcov vodu z vlastných studní. Riedením sa zrazí obsah alkoholu na 40 - 60 percent.
Ak chcete zistiť kvalitu vodky, ktorú máte pred sebou, naplňte ňou asi tretinu pohára na víno. Potom dolejte obyčajnou vodou z vodovodu a pohybmi pohára ju mierne premiešajte. Zle pálená vodka je cítiť zatuchnuto po uhlí alebo odlakovači na nechty a hodí sa nanajvýš do miešaných nápojov. Kvalitná vodka sa má naopak piť pokiaľ možno čistá.

Файл:Vodka museum.jpg


 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama