Červenec 2010

Stratosphere Las Vegas

31. července 2010 v 12:13 ARCHITEKTÚRA



Stratosphere Tower (doslova Stratosféra, celý názov Stratosphere Las Vegas) je hotel, kasíno a vyhliadková veža v najväčšom meste Nevady (USA), Las Vegas. Bola postavená v rokoch 1994 - 1996. Po dokončení v roku 1996 a otvorení v ten istý rok 30. apríla bola najvyššou vežou v USA a tento titul si drží dodnes. Keď bola dokončená, bola taktiež 12. najvyššou na svete a dnes je 16. najvyššou.


Veža je vysoká 350,22 metra a je treťou najvyššou stavbou v Nevade (po vysielači BREN s výškou 465,4 m a vysielači Entravision Communications Corporation s výškou 426,7 m). Anténa je vysoká 69,5 metra a jej najnižší bod je vo výške 280,72 metra. 14 metrov pod ňou (266,09 m) sa nachádza vyhliadka. Vo výške 253,59 metra sa nachádza reštaurácia. Na vyhliadku idú 4 výťahy.


Vo výške 329 metra sa nachádza Big Shot (doslova Veľká strela), ktorá je najvyššie položenou púťovou atrakciou na svete. Insanity (doslova Šialenstvo) sa nachádza vo výške 270 metrov. O 9 metrov nižšie sa nachádza SkyJump Las Vegas. O 3 metre vyššie sa nachádza 3. najvyššia púťová atrakcia na svete - X-Scream. Vo výške 277 metrov sa nachádzala High Roller zatvorená v roku 2005, ktorá bola vymenená za Insanity.



http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Tiedosto:Stratospheretower1.JPG

Archivo:The Vegas Stratosphere.jpg

File:Stratosphere Las Vegas - November 2003.jpg

Archivo:StratosphereBelow.jpg

File:The Stratosphere Tower, Las Vegas, Nevada.jpg

Fil:Stratosphere Las Vegas -8Sept2008.jpg

Tiedosto:T-240085515.jpg

Datei:Stratosphere-Tower-Plattform.jpg

Archivo:StratoXScream.jpg
X-Scream

Datei:Insanity - The Ride.jpg
Insanity

Fichier:Stratosphere roller.jpg







Marina Sands Bay

30. července 2010 v 15:20

Najdrahší hotel na svete ponúka netradičnú vyhliadku.

Architekt Moshe Safdie naplánoval v Singapure úžasný SKYPARK s bazénmi na streche hotelového rezortu Marina Sands Bay vo výške dvesto metrov.

Tri hotelové veže pokrýva nádherná tropická oáza s rozlohou 1,2 hektára, kde rastie viac ako 250 stromov, a jej súčasťou je najväčší bazén pod holým nebom na svete s dĺžkou 150 metrov. Kúpať sa v ňom môžu iba hoteloví hostia, a aj keď to podľa fotografií vyzerá riskantne, pod okrajom bazéna je ešte dosť veľký priestor na zachytávanie vody, takže vypadnúť neho nemožno.

Na vyhliadku do SkyParku sa však dostane aj bežný návštevník. Vstupenky sa kupujú iba osobne, priamo v hoteli Marina Sands Bay v deň návštevy.
Dospelí za úžasný výhľad zaplatia 20 dolárov, deti od dvoch do dvanásť rokov 14 dolárov, a ani fotenie pre profesionálov nie je zadarmo, výjde na ďalších 25 dolárov. Kapacita vyhliadky je asi 600 ľudí a otvorená je od desiatej ráno do desiatej večer. Návštevníkom predstavia Singapur z vtáčej perspektívy a dozviete sa niečo aj o tom, ako sa SkyPark staval.
Keďže ide o miesto vo výške, má vlastnú meteorologickú službu, ktorá včas upozorní na zmenu počasia. V daždi a búrke by totiž na vyhliadke i v bazénoch hrozilo návštevníkom nebezpečenstvo. V takom prípade SkyPark nekompromisne zatvoria.

Na jeseň tam ešte plánujú otvoriť reštauráciu, ktorú bude viesť najobľúbenejší šéfkuchár Justin Quek, v súčasnosti tam ponúkajú iba ľahké občerstvenie a nápoje.
Výstavka hotelového komplexu Marina Sands Bay stále 4,6 miliardy eur, čím sa stal najdrahším hotelom sveta a prekonal tak Empires Palace v Abú Zabí. V singapurskom rezorte je 2 560 izieb a očakáva sa, že v plnej prevádzke v ňom rôzne služby využije denne až 70-tisíc návštevníkov.

http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif


File:Marina-bay-sands-floating-platform.JPG
August 2007

Archivo:IMG 6905 HDR2000px.jpg
August 2009

Archivo:Overview of the Marina Bay Sands Under Construction.JPG
November 2009

Archivo:Marina bay sands night skypark 2010.JPG
Jún 2010

Archivo:Marina-Bay-Sands.jpg





http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif






Jazero Titicaca

24. července 2010 v 16:08 DIVY PRÍRODY

Vysoko v horách, v juhoamerických Andách, pred viac ako tisíc rokmi žili príslušníci indiánskeho kmeňa Inkov. V čase svojho najväčšieho územného rozvoja, (r. 1493 - 1525), zaberala Inská ríša západnú časť Južnej Ameriky od Ekvádoru až po južný okraj púšte Atacama. K legendárnym a posvätným miestam Inskej ríše patrilo aj jazero Titicaca, ktorého názov v jazyku nymarských indiánov znamená "cínové pole". Keď stojíte na brehu jazera Titicaca a pozriete sa na tú sivastú farbu vôd jazera, poviete si: "ten indiánsky názov jazera to naozaj dokonale vystihuje, šedé, cínové…". Jazero Titicaca leží na hraniciach Peru a Bolívie, v nadmorskej výške cez 3800 metrov, v objatí Ánd, ktoré dosahujú výšku 5 500 - 6000 metrov. Rozloha jazera je 8 300 km², čo znamená, že je to najväčšie jazero v Južnej Amerike. Jeho dĺžka je až 200 km. Jazero je rozdelené poloostrovom Copacabana na dve časti. Severná časť je rozľahlejšia, má cez sedem tisíc km² a je tiež aj hlbšia, má hĺbku cca 304 m a nazýva sa Titicaca. Južnejšia časť je podstatne menšia, má rozlohu iba okolo 1280 km² a nazýva sa Uinamarco.

Jazero Titicaca leží v bezodtokovej panve, ktorá nemá spojenie s morom. Okolo 60 % príjmu vody pochádza priamo zo zrážok, zvyšok vody privádzajú do jazera rieky a potoky, ktoré stekajú z horských chrbtov Ánd. Vo vlhkom letnom období, kedy spadne najviac zrážok, (až 90 % celoročného objemu), stúpne hladina jazera až skoro o 1,5 metra. Keď je leto veľmi daždivé, stúpne výška vody ešte viac. Z jazera Titicaca vyteká rieka Desagnadero, ktorá ústi asi po 400 km do jazera Poopó. Jazero Titicaca leží uprostred pomerne suchého a drsného prostredia a už od dávnych čias lákalo ľudí, aby sa usadili na jeho brehoch. Preto dnes na brehoch jazera je možné nájsť stopy dávnnejších civilizácií. Najvýraznejšie sa do histórie osídlenia okolo jazera zapísal národ Inkov. Stopy tejto civilizácie sa nachádzajú aj na dne jazera, kde sú pred zrakmi ľudstva skryté zvyšky veľkých sídiel, vybudovaných na ploche väčšej jako jeden km.

Dnes patrí okolie jazera Titicaca k najhustejšie osídleným územiam Peru a Bolívie, pretože aj napriek značnej nadmorskej výške v ktorej leží, možno pri jeho brehoch pestovať rôzne poľnohospodárske plodiny. Indiáni si vždy vážili pôdu a bojujú o každý kúsok zeme aj dnes. Vlastníctvo pôdy je u Indiánov veľmi dôležité, pretože podľa miestnych tradícií môže zastávať verejnú funkciu a mať vážnosť v obci len ten, kto vlastní pozemok. Väčšina polí leží priamo pri brehoch jazera. Práce na poli začínajú ihneď po skončení obdobia dažďov, (február, marec), keď je pôda dostatočne vlhká a ľahko sa obrába. Druhý krát sa pri jazere seje v auguste. Obdobie medzi zberom úrody ľudia využívajú na lov rýb, opravujú si svoje domy, vyrábajú nové náradie… . Domorodci, žijúci pri jazere využívajú na rôzne účely aj trstinu, ktorá pokrýva plytké časti jazera. Totora, tak sa volá trstina, používajú domáci na stavbu člnov a lodí.

Jazero Titicaca pretínajú významné vodné cesty, ktoré spájajú Bolíviu a Peru a prostredníctvom ďalšej komunikačnej siete aj s prístavmi, na pobreží Pacifiku. Pravidelná lodná doprava na jazere funguje už od roku 1871, kedy na jazero dopravili dva veľké parníky, Yavari a Yapura. Dopravenie parníkov na jazero nebolo jednoduchou zaležitosťou, lebo dopraviť taký kolos do výšky cez 3 800 bol riadny kumšt. Ale domáci si poradili, parníky hore k jazeru dopravili po častiach, na chrbtoch mulíc a indiánskych nosičov. Po vynesení všetkých častí sa robila celková montáž., jednoduché však? V dnešnej dobe patrí k hlavným linkám spojenie peruánskeho mesta Puno s bolívijskými prístavmi Copacabana a Guaqui. Niekdajšie posvätné jazero Inkov láka turistov z celého sveta, preto ak budete v Južnej Amerike, zájdite aj k jazeru Titicaca, zaručene tu nájdete ešte niečo nové, o čom nehovorí ani tento článok.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5b/Lake_Titicaca_map.png

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
/ZOOM/

Archivo:Panorama de la Isla del Sol y el Lago Titicaca (La Paz - Bolivia).jpg

File:Lake Titicaca on the Andes from Bolivia.jpg

Archivo:03.Amantaní (16).JPG

Archivo:Lake Titicaca near Puno.JPG

File:Isladelaluna.jpg

Soubor:Ilha do Sol23 ST.jpg
Ostrov Isla del Sol

Ficheiro:Ilha do Sol13.jpg

Soubor:Intikawan Amantani.jpg
Ostrov Amantani na jazere Titicaca

Archivo:Isla Chelleca - Lago Titicaca - Bolivia.jpg
Ostrov Chelleca

Archivo:Tormenta titicaca.JPG

Ficheiro:Titicaca tourist boat.jpg


Trogir

21. července 2010 v 12:11 CESTOVANIE

Datoteka:Trogir (grb).gif

Starobylé mestečko s asi 13000 obyvateľmi leží asi 25 km západne od Splitu na ostrovčeku medzi pevninou a ostrovom Čiovo.Mestečko je od pevniny a Čiova oddelené úzkym prielivom. Na pevninu vedie krátky kamenný most a na Čiovo zdvíhací most.

Jadranská turistická magistrála sa nachádza v jeho bezprostrednej blízkosti a dobre ho spojuje so susednými mestami: Kaštely, Solinem, Splitom a s menšími obcami: Segetem, Marinom a Okrugem (na ostrově Čiovo). Časté autobusové linky ho robia dostupným zo všetkých strán a spájajú ho ako s okolím tak aj s veľkými chorvátskymi strediskami.

Medzi pamätihodnosti patrí stredoveké opevnenie, mestké hradby, katedrála Sv. Vavrinca, kaplnka Sv. Jána so 47 m vysokou zvonicou, obranná veža Kula Sv. Marka, najstarší predrománsky kostol Sv. Barbory, paláce Čipikovcov, radnica, benediktínsky ženský kláštor. Monumentálna je aj kaplnka Mikuláša z Florencie z 15. st., ktorá je jednou z chorvátskych pamiatok zaradených pod záštitu UNESCA.
Trogir žije hlavne rušnou letnou sezónou a popri historickom dedièstve ponúka rovnako lákavé možnosti na relax a zábavu. Dôkazom toho je krásne more a kvalitné pláže s vynikajúcimi podmienkami na športovanie.

Riviéru Trogir tvorí mesto Trogir, Marina, Seget Donji, Seget Vranjica, Vinišće a ostrov Čiovo. Tejto oblasti dává ráz bohatá stredomorská vegetácia, olivovníky a vinohrady, početné ostrovy a zátoky, kamenné a piesčité pláže. Pobrežie Riviéry Trogir, dobre členité s menšími zátokami a ostrovčekmi s bujnou stredomorskou vegetáciou stále ešte zachovalou vo svojom pôvodnom stave, vyhovuje tým, ktorých priťahuje plavba na lodiach pozdĺž jadranského pobrežia.

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
/ZOOM/

Fichier:Panorama de la ville de Trogir.jpg

Datei:Croatia-Trogir-Aerial-Photo-1.jpg

Súbor:Stadtansicht Trogir.jpg

Archivo:Trogir 2004b.jpg

Datoteka:Trogir-panorama-001 zoom to Marina.jpg

Datei:Trogir2841.JPG

Файл:Trogir-smosta.JPG

Слика:Trogir3.jpg

Файл:Trogir pan.JPG

Datei:Trogir riva.jpg

Datei:Trogir riva2.jpg

Bestand:Historische stad Trogir.jpg

Datei:Kamerlengo.jpg

File:Trogir cathedral from the town hall.jpg
Kattedrála San Lorenzo



Paestum

21. července 2010 v 11:53 CESTOVANIE

Paestum je kúzelné mesto spájajúce v sebe dávnu históriu s prosperujúcou súčasnosťou. Dnes sa toto pôvabné mesto vďaka svojim prednostiam stáva obľúbeným a stále sa rozvíjajúcim turistickým letoviskom. Je rozdelené na niekoľko častí. Severná časť - so širokými piesočnatými plážami je Via Laura - s najväčším počtom hotelov a rezidencií, Capaccio Scallo - centrum mesta s množstvom obchodov, Capaccio Vechio - pôvodné staré mesto.

Archeologická zóna - s tromi monumentálnymi chrámami, ku ktorým patrí zaujímavé historické mesto s kamennými domami, kostolom a archeologickým múzeom. Na rozdiel od Pompejí, je krása Paestumu patrná už pred vstupom do areálu. 3 obdivuhodne zachovalé dórske chrámy sú zďaleka viditeľné a už zďaleka lákajú k návšteve. Paestum založili grécki osadníci v 6 st. pr. n. l. Neskôr sa z mesta stal dôležitý prístav. Mesto však neskôr postihovali epidémie a ďalšie úpadky a postupne sa vyľudňovalo. Chrámy v mokradi znovuobjavili v 18. storočí robotníci, ktorí tu budovali cestu.

Hoci Paestum nie je tak komplexne dochovaným miestom ako Pompeje, prehliadka archeologicky odkrytých základov múrov domov a celých ulíc doplnená nákresmi predstáv, ako miesto pôvodne vyzeralo rozhodne stojí za videnie. Z troch tyčiacich sa dochovaných chrámov je Tempio di Nettuno, ktorý pochádza asi z roku 450 pr.n.l., patrí k najdochovalejším gréckym chrámom vôbec. Chýba mu len časť vnútorných múrov a strecha. Opodiaľ stojí Bazilika, najstaršia dochovaná pamiatka v Paestumu. Areál je zapísaný medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.

Mesto Paestum pokrýva územie približne o 120 hektároch. Vykopávky boli prevedené len v oblasti s tromi veľkými chrámami, ktorézaberajú územie 25 hektárov. Zvyšných 95 hektárov sa nachádza na súkromých pozemkoch. Mesto je obklopené obranným murivom, ktoré stojí dodnes. Múri sú približne 4750 m dlhé, 5-7 m široké a 15 m vysoké.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/italyflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Soubor:Temple of Hera (c).jpg
Hérin chrám

File:Temple of Apollo28.jpg

Datei:PaestumBasilika.jpg

Soubor:Paestum Temple of Athene.JPG
Athénin chrám

File:Temple of Athena at Paestum.jpg

Soubor:Temple of Poseidon - Paestum - Italy.JPG
Apollónov chrám

Fichier:Le temple de Neptune.JPG

File:Veduta di Paestum 2010.jpg
Apollónov/Poseidónov chrám

File:Paestum - Temple of Poseidon - Temple of Hera .JPG
Poseidónov chrám

File:PaestumAmphitheatre.JPG
Amfiteáter

Soubor:The Tomb of the Diver - Paestum - Italy.JPG
Nástenná malba z Hrobu potápača


Museo del Prado

15. července 2010 v 18:59 ARCHITEKTÚRA

V tichosti a bez ceremónií bolo 19.novembra 1819, v Madride pre verejnosť otvorené národné múzeum Prado, ktorého zbierku vtedy tvorilo tisícpäťsto artefaktov.

V súčasnosti sa Prado radí medzi najvýznamnejšie svetové galérie a vlastní vyše 7600 obrazov, tisíc sôch, tri tisíc rytín, 6400 kresieb a ďalších umeleckých predmetov. Súčasťou múzea je aj knižnica, s vyše 60 tisícami umeleckých monografií.

K najväčším skvostom Prada patrí niekoľko triptychov Hieronyma Boscha vrátane nájznámejšej Záhrady pozemských rozkoší. Rafaelova Svätá rodina s jahňaťom, Tizianova Danae a zlatý dážď, Rubensove Tri Grácie, Velázquezových Las Meninas či Goyove plátna Rodinka Karla IV, Nahá a Oblečená Maja. Najpočetnejšie sú v zbierke samozrejme zastúpený španielski maliari (asi 4600 obrazov), z ktorých je najreprezentatívnejšia zbierka Velázquezových obrazov (asi 500 diel) Goyu (viac ako 140 diel).

Z európskeho maliarstva vynikajú v Prade tiež talianski majstri - viac ako tisíc plátien a približne rovnakým počtom sú zastúpený aj flámski maliari, vrátane deväťdesiatich obrazov Rubensa. Holandská sekcia nie je veľká, ale zahrňuje aj Rembrandta. Početne ie je veľké ani nemecké maliarstvo, o to však kvalitnejšie - štyri majstrovské diela Albrechta Dürera a dve od Lucasa Cranacha staršieho.

Základy galérií Prado položila zbierka obrazov, ktorej korene siahajú do polovice 16.storočia vďaka cisárovi Karlovi V. Po ňom ju rozširovali ďalší španielski panovníci, predovšetkým Filip IV.,ktorý mimo iného po smrti Rubensa zakúpil osemnásť jeho obrazov či kúpil časť zbierky popraveného kráľa Karla I. Filipovým dvorným maliarom bol Diego Velázquez, ktorý nielen portrétoval kráľovu rodinu, ale aj nakupoval pre kráľa v zahraničí obrazy a sochy.


S výstavbou budovy na "lúke" (španielsky = el prado), ktorá patrila ku kostolu svätého Jeronyma a bola obľúbeným cieľom prechádzok Madričanov, začal Karol III., ktorý v roku 1785 poveril architekta Juana de Villanuevu projektom Múzea prírodných vied.

V areáli mala byť aj botanická záhrad a najrôznejšie laboratóriá. Výstavba múzea pokračovala aj počas vlády Karla IV.(1788-1808. Počas napoleonských vojen si v rozostavanom komplexe francúzski vojaci zriadili kasárne a stajne.

Nasledujúci panovník Ferdinand VII.,údajne na naliehanie svojej manželky Isabely, rozhodol príliš nákladný vedecký projekt ukončiť a miesto toho zriadil galériu. V novembri 1819 tak bolo otvorené pre verejnosť - Kráľovské múzeum maliarstva a sochárstva, respektíve tri jeho sály, v ktorých mohli návštevníci uvidieť 311 z celkových 1500 umeleckých diel.

Do galérie postupne pribúdali obrazy a ďalšie umelecké predmety z cirkevných a kráľovských zbierok či z darov a pozostalostí. Významne sa zbierka Prada rozšírila vďaka zlúčeniu Prada s Múzeom moderného umenia v roku 1971.

V roku 2006 bola dokončená výstavba nového krídla. Projekt bol vytvorený podľa projektu španielskeho architekta Rafaela Monea, rozšíril výstavnú plochu múzea o viac než polovicu.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/spainflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Súbor:Museo del Prado (Madrid) 04.jpg

Súbor:Sevilla2005July 010.jpg
Socha D. Velázqueza pred múzeom

Súbor:Museo del Prado (Madrid) 15.jpg
Pohľad do expozície

VÝBER Z MALIARSKYCH DIEL

Súbor:Luis de Morales 001.jpg
Luis de Morales - Madona s dieťaťom, okolo 1570, olej na dreve

Súbor:Santa Catalina (Yáñez de la Almedina).jpg
Fernando Yáñez de la Almedina - Svätá Katarína Alexandrijská, 1505 - 1510, olej na plátne

Súbor:Juan Pantoja de la Cruz 010.jpg
Juan Pantoja de la Cruz - Portrét dámy, nedatované, olej na plátne

Súbor:Alonso Sánchez Coello 002.jpg
Alonso Sánchez Coello - Filip II., okolo 1570, olej na plátne

Súbor:El Greco 012.jpg
El Greco, Ukrižovaný s Pannou Máriou, Máriou Magdalénou, sv. Jánom Evajelistom a anjelmi,
okolo 1590, olej na plátne

Súbor:El Greco 038.jpg
El Greco, Svätý Ondrej a svätý František, okolo 1604, olej na plátne

Súbor:José de Ribera 024.jpg
José de Ribera, Mária Magdaléna, okolo 1641, olej na plátne

Súbor:Los borrachos o el triunfo de Baco 1629 Velázquez.jpg
Diego Rodríguez, Pijani, 1629, olej na plátne

Súbor:De overgave van breda Velazquez.jpg
Diego Rodríguez, Kapitulácia Bredy, 1634 - 1635, olej na plátne

Súbor:Diego Velázquez 026.jpg
Diego Rodríguez, Infantka Margaréta Terézia Habsburská, okolo 1659, olej na plátne

Súbor:Velazquez-Meninas.jpg
Diego Rodríguez, 1656 - 1657, olej na plátne

Súbor:Francisco de Zurbarán 027.jpg
Francisco de Zurbarán, Videnie sätého Petra svätému Petrovi Nolascovi, 1629, olej na plátne

Súbor:Bartolomé Esteban Perez Murillo 008.jpg
Bartolomé Esteban Murillo, Svätá rodina s vtáčikom, 1645 - 1650, olej na plátne

Súbor:Francisco de Goya y Lucientes 054.jpg
Francisco Goya, Portrét rodiny Karola IV., 1800 - 1801, olej na plátne

Súbor:Francisco de Goya y Lucientes - Los fusilamientos del tres de mayo - 1814.jpg
Francisco Goya, 3. máj 1808 v Madride -1814, olej na plátne

Súbor:Goya Maja naga2.jpg
Francisco Goya, Nahá Maja, 1799 - 1800, olej na plátne

Súbor:Madonna with the Fish.jpg
Raffael, Madona s rybou, 1512 - 1514, olej na plátne

Súbor:Correggio Noli Me Tangere.jpg
Correggio, "Noli me tangere", okolo 1525, olej na plátne

Súbor:Tizian 082.jpg
Tizian, Cisár Karol V. na koni pri Mühlbergu - 1548, olej na plátne

Súbor:Giovanni Battista Tiepolo 022.jpg
Giovanni Battista Tiepolo, Nepoškvrnené počatie, 1767 - 1768, freska

Súbor:Rogier van der Weyden 016.jpg
Rogier van der Weyden, Snímanie z kríža, okolo 1443, olej na dreve

Súbor:Peter Paul Rubens 095b.jpg
Peter Paul Rubens, Portrét Márie Medicejskej, 1622 - 1625, olej na plátne

Súbor:05self26.jpg
Albrecht Dürer, Autoportrét, 1498, olej na dreve

VÝBER ZO SOCHÁRSKYCH DIEL

Súbor:Busto de Carlos V.jpg
Leone Leoni, Busta cisára Karola V., 1553, bronz

Súbor:Antoninus Pius (Museo del Prado) 01.jpg
Busta cisára Antonina Pia, 140 po Kr., mramor

Súbor:Ménade relieve romano (Museo del Prado) 02.jpg
Tancujúca bakchanantka, 120 - 140 po Kr., kópia gréckeho reliéfu

Súbor:Cabeza de caballo griega (M. Prado) 01.jpg
Hlava koňa, 515 pred Kr., mramor

Súbor:Marcus Aurelius (Museo del Prado) 01.jpg
Busta cisára Marca Aurelia, 16. storočie, mramor

Súbor:Busto de Vibia Sabina (M. Prado) 01.jpg
Busta cisárovnej Vibie Sabiny, okolo 130 po Kr., mramor

Súbor:Neptuno colosal (Museo del Prado) 01.jpg
Neptún, 130 - 140 po Kr.

Súbor:Isabel de Braganza (J. Álvarez Cubero) 01.jpg
José Álvarez Cubero, Socha Izabely Braganza, 1826



George Washington Bridge

14. července 2010 v 17:04 ARCHITEKTÚRA


George Washington Bridge je oceľový visutý most, ktorý preklenuje rieku Hudson River a spája tak Manhattan v New York City s Fort Lee v New Jersey. Mostom prebiehajú cesty Interstate 95 a U.S. Route 1/9. Od roku 1931 do 1937 bol najdlhším visutým mostom na svete, nahradil ho Golden Gate Bridge.


Most má dve podlažia spolu so 14 jazdnými pruhmi. Jeho vrchné podlažie má štyri jazdné pruhy v každom smere (svetlosť 4,3 m) a spodné tri pruhy v každom smere (svetlosť 4,1 m). Rýchlosť na moste je obmedzená na 70 km/h ale aj tak býva most preťažený s pravidelnými zápchami, najmä počas rannej a večernej špičky. Na každej strane vrchného podlažia sa nachádza chodník pre peších a bicykle. Most je dopravou najvyťaženejším mostom na svete. V roku 2005 prešlo 14 pruhmi na moste viac ako 107 000 000 automobilov. Aj podľa správcu a vlastníka mostu Port Authority of New York and New Jersey prejde mostom ročne 106 miliónov automobilov.


Most sa začal stavať v októbri 1927, pričom vrchné podlažie bolo otvorené 24. októbra 1931 a spodné 29. augusta 1962. Dĺžka mosta je 4 760 m a šírka 36 metrov. Nosné veže sú vysoké 184 metrov od hladiny rieky a v strednom mostnom poli svetlosť mostovky od hladiny 212 metrov. Hlavná visutá časť je dlhá 1 067 metrov a vedľajšie sú dlhé 186 metrov.



http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

File:George Washington Bridge 001.JPG

Datei:George Washington Bridge NY.JPG

File:George Washington Bridge NYC full span from Hudson.jpg

Soubor:George Washington Bridge, HAER NY-129-66.jpg

Datei:George Washington Bridge, HAER NY-129-68.jpg

File:GWB south walk jeh.JPG

File:Little-red-lighthouse.jpg

File:GWB Little Red Lighthouse.JPG

File:Little Red Lighthouse on a dark day.jpg
Little Red Lighthouse - pravdepodobne najmenší maják na svete. K majáku sa dostanete buď priamo zo severnej lávky pre peších na moste, alebo z riečnej promenády, ktorá vedie na juh k Riverside Park a Riverbank State Park. Maják patrí do zoznamu pamiatok mesta New York - New York City landmark.

File:WSTM Equipe C'est N'est Pas Une Pipe 0044.jpg

File:Gwb.jpg





Empire State Building

9. července 2010 v 19:56 ARCHITEKTÚRA

Empire State Building patrí k najslávnejším budovám na svete. Dlho (v rokoch 1931 až 1972) bola najvyššou budovou na svete. Americkou spoločnosťou verejných inžinierov bola vyhlásená za jeden z moderných siedmich divov sveta. Nachádza sa v strednom Manhattane na adrese 350 Fifth Avenue,New York medzi 33. a 34. ulicou. Mrakodrap postavili za necelých 410 dní za cenu v prepočte takmer 66 387 837,75 €. Po otvorení si svoje prvenstvo držala vyše 40 rokov, no prvenstvo jej zobrali dvojičky budov WTC v roku 1972. Po ich páde 11. septembra 2001 je to znovu najvyššia newyorská budova.

Stavba Empire State Building začala 1. októbra 1929 a bola dokončená 1. mája 1931. Mrakodrap bol navrhnutý v štýle Ard Deco s klasickou fasádou. Navrhli ju Shreve, Lamb a Harmon, staviteľmi boli Starrett Brothers a Eken a mnoho iných mechanikov a inžinierov. Stavbu financovali John J. Raskob a Pierre S. DuPont. Silueta budovy je charakteristická viacerými odstupmi.

Konštrukcia tejto mohutnej budovy je z ocele a stoviek ton hliníka. V roku 1945 v hustej hmle do tejto budovy narazil bombardér B-25. Aj keď konštrukcia budovy náraz vydržala, zahynulo pri ňom 14 ľudí a škoda bola vyčíslená na milión dolárov.

Empire State Building je vysoká 381 metrov (1 250 stôp) a spolu s anténou jej výška dosahuje 443 metrov (1 453 stôp). Má 102 poschodí. Celková podlažná plocha je 200 000 štvorcových metrov (2 200 000 štvorcových stôp) a okrem toho k budove patria aj dva akre v jej okolí.
Prvých 85 poschodí tvoria kancelárie, 86. poschodie je vyhliadková plošina s 360 stupňovým výhľadom na mesto. Zvyšných 16 poschodí je kotevným stožiarom a anténou . Posledné poschodie malo pôvodne slúžiť ako pristávacia plošina pre vzducholoď. Dnes je to menšie, úplne uzavreté observatórium. Budova váži približne 330 000 metrických ton. Má 6500 okien a jej základy siahajú takmer približne 17 metrov pod úroveň terénu.

Do budovy sa dá vojsť troma vchodmi. Všetky vedú do dvojposchodovej vstupnej haly. Tá je postavená okolo výťahovej šachty. V Empire State Building je 73 výťahov a 1 860 schodov vedúcich až na vrch.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/usflag.gif

GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Datei:Old timer structural worker2.jpg

Datei:Empire State Building 1.JPG

Datei:Empire State Building by David Shankbone.jpg

Fichier:Empire State Building 20.jpg

Fichier:Looking Up at Empire State Building.JPG

Plik:Empirestatebuilding29122005.JPG

Datei:Eingangshalle Empire State Building.JPG

Archivo:ESB Elevators.JPG

Datei:Empire State Building view9.jpg

Datei:PanoramaESB1.JPG

Fichier:F-16 Fighting Falcons above New York City.jpg