Listopad 2010

Domáce pivo - návod

22. listopadu 2010 v 16:25

Čo budete potrebovať:
1. Fermentačná nádoba z potravinárskeho plastu
2. Viečko na fermentačnú nádobu, tiež v potravinárskeho plastu, s dierou na kvasnú zátku vstrede.
3. Pomôcka na miešanie
4. Kvasná zátka
5. Samolepiaci teplomer
6. Vypúšťací ventil
7. Dávkovač cukru
8. Hustomer
9. Chmeľ
10. Maltóza a dextróza - cukry
11. Kvasnice
12. Mladinový koncentrát
13. Čistiace prostriedky
14. Stáčací ventil

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602413_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

Tak poďme na to:


1. Dokonalá hygiena
Najprv je nutné všetko, čo príde s pivom do styku, dokonale vydezinfikovať.  Výborne sa na to hodí napríklad Savo. Potom musíte všetko opláchnuť teplou vodou a nechať odkvapkať.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602400_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

2. Do piva patrí chmeľ
Druhý krok je povarenie chmeľu. U niektorých druhov pív sa ani nedochmeľuje, pri nami vybranom ležiaku sú chmeľové granule priložené. Jednoducho ich vysypete do hrnca s vodou a necháte niekoľko minút povariť.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602401_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

3. Mladinový koncentrát
Vzhľadom k tomu, že sme použili  jednoduchšiu variantu, použili sme tzv. mladinový koncentrát. Dostanete ho v plechovke a pred použitím je dobré ho nahriať vo vodnom kúpeli, aby sa dal lepšie vyliať z plechovky. Je totiž veľmi hustý.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602402_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

4. Cukor robí alkohol
Teraz už prichádza chvíľa samotnej výroby. Do fermentačnej nádoby nalejeme trochu vody (stačí tá z domáceho vodovodného kohútika) a začneme sypať cukor. V žiadnom prípade  nepoužívame klasická repný cukor, ktorý vytvára nechcenú chuť, ale glukózu (predáva sa pod názvom dextróza, alebo maltóza). Pri použití dextrózy je pivo ľahšie, urobí plnšiu chuť a pivo bude hustejšie.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602403_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

5. Šup tam s mladinou
Mladinový koncentrát, ktorý  sme si nechali ohriať vo vodnom kúpeli, pomaly vylejeme do vody s cukrom, samozrejme za  stáleho miešania. Vznikne tak veľmi sladká hmota s medovou chuťou.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602404_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

6. Pridať kvasnice a poriadne zamiešať
V ďalšej fázy pridáme kvasnice. Ich kvalita je pre výslednú chuť zásadná, preto odporúčame ich výberu venovať mimoriadnu pozornosť. Potom všetko poriadne zamiešame. Ale naozaj dôkladne.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602405_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

7. Posledný krok
Nakoniec sa musí nádoba starostlivo uzatvoriť. Pre správne kvasenie je nutné, aby prebiehalo bez prístupu vzduchu z okolia. Na veku a na vypúšťacom ventile je gumové tesnenie. Aby mohol z nádoby unikať oxid uhličitý vznikajúci kvasným procesom, je nutné nechať niekde dieru. Inak by totiž celá nádoba čoskoro vybuchla a urobila by vám z bytu otálny chliev. Aby sa tak nestalo, na to sa používa tzv. kvasná zátka. Do tej sa dá prevarená voda, ktorá zaručí, že oxid uhličitý sa dostane von, ale pivo vnútri ádoby nebude kontaminované.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602406_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

8. Dlhé čakanie
Čakanie je naozaj dlhé, ale oplatí sa. Tzv. primárna fermentácia trvá cca 7 - 14 dní podľa okolitej teploty. Všeobecne platí, že lepšia je teplota na spodnej hranici a dlhšia fermentácia.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602407_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

9. Už nám to dobubláva
Koniec fermentácie spoznáte podľa hustoty piva a tiež podľa toho, že cez kvasnú zátku prestane unikať oxid uhličitý, ktorý v nej vytvára bublinky a akoby tlačil vodu zo zátky von.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602410_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

10. Do fliaš s ním
Keď je pivo vykvasené, prichádza na rad stáčanie. Do každej fľaše sa ešte pridá cukor (dá sa zohnať aj špeciálny pivovarnícky drops) kvôli druhotnému dokvaseniu. V tejto chvíli je síce pivo vlastne hotové, ale nie je nasýtené oxidom a chutí ako zvetrané pivo. Do fľaše s cukrom teda stáčame pivo pomocou špeciálneho stáčacieho ventilu.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602411_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

11. Nakoniec poriadne zatvoriť
Pivo môžeme stáčať do sklenených alebo plastových fliaš, alebo do súdku. Po stočení je nutné fľaše dôkladne zavrieť, aby oxid uhličitý neunikal a nič sa nedostalo ani dnu. Keď sú fľaše uzatvorené, uložíme ich na 10 dní do rovnakej teploty, v akej pivo kvasilo vo fermentačnej nádobe. Počas tejto doby prebehne druhotná fermentácia. Potom je pivo hotové, ale aby bolo skutočne dobré, je potrebné do na pár týždňov uložiť do chladničky.

http://img.cas.sk/img/11/gallery/602412_varenie-piva-pivovar-pivo.jpg

Výsledná cena: Pri použití kúpeného zariadenia a surovín sa výrobná cena jedného piva vyšplhala do 0,50 €.

http://img.cas.sk/img/11/article/602417_pivo-alkohol-napoj.jpg
Na zdravie priatelia



Recepty na domáce likéry

22. listopadu 2010 v 15:42 ANYTHING

Vyskúšajte najlepšie recepty na domáce likéry!

Radi si pripravujete pochúťky? Čo tak si vyrobiť svoj domáci likér? Stačí si len vybrať príchuť,akú máte radi.

http://img.cas.sk/img/11/article/618698_pomarancovy-liker-drink-alkohol-napoj.jpg
Kto nepije s nami, ten pije proti nám.

Čo je vlastne likér?
Alkoholický nápoj, ktorý je ochutený bylinkami, ovocím, rôznymi plodmi alebo korením. Väčšinou býva sladký, niekedy môže byť doplnený smotanou. Niekto si pochutí ale aj na horkom likéry. Názov likér pochádza z latinského slova liguifacere alebo rozpustiť.

Trnkový likér
Trnky, ktoré sme nazbierali až po prvým jesenných mrazoch (nie sú potom tak trpké), roztlačíme a dáme do pohára. Zalejeme ich vodkou

Potrebujeme:

2 kg trniek, 1 kg cukru, 2 l vodky, strúhaný muškátový oriešok, kúsok škorice, klinček

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618681_trnky.jpg

Aperitív z jalovca
Zrnká jalovca očistíme, umyjeme a osušíme. Spolu s ostatnými prísadami ich dáme do väčšej fľaše. Zmes necháme týždeň odstáť a potom ju precedíme cez jemnú gázu do fliaš.

Potrebujeme:
30 g čerstvých bobúľ jalovca, 4 menšie prútiky jalovca, 700 ml suchého bieleho vína, 5 lyžíc cukru

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618684_jalovec.jpg

Likér z čerstvých orechov
Z čerstvo natrhaných orechov stiahneme šupku a rozdelíme ich na polovice. Zmiešame ich s cukrom a koňakom a všetko necháme v tmavej fľaši na teplom mieste odstáť asi 6 týždňov. Potom likér precedíme do fliaš.

Potrebujeme:
100 g vylúpaných vlašských orechov, 100 g bieleho kandizovaného cukru, 500 ml brandy alebo koňaku

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618687_vlassky-orech.jpg

Citrónová pálenka
Citróny umyjeme horúcou vodou, oškrabeme tenké plátky kôry a vytlačíme šťavu. Oboje zmiešame s vodkou a litrom vody, nalejeme do väčšej nádoby. Cukor povaríme s 125 ml vody, necháme vychladnúť, pridáme do likéru, pretrepeme a nádobu uzatvoríme. Necháme 24 hodín odstáť v chladničke a potom precedíme cez sitko vystlaný gázou do fliaš, ktoré dobre uzavreme.

Potrebujeme:
2 citróny, 500 ml vodky, 100 g cukru

http://img.cas.sk/img/11/fullwidth/618682_citron.jpg

Marhuľový likér
Marhule zbavíme kôstok a pomelieme ich na mlynčeku na mäso mes vložíme do veľkého skleneného pohára, pridáme časť rozdrvených kôstok a zalejeme vodkou. Pridáme cukor a nádobu umiestnime na slnečné miesto Keď sa ovocná zmes usadí na dne, precedíme likér cez plátno, stočíme do fliaš a uzatvoríme ich. Necháme ho ešte na chladnom a tmavom mieste odležať 14 dní.

Potrebujeme:
2 kg, marhúľ, 200 g cukru, 2 l vodky

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618686_marhula.jpg

Kávový likér
Pomletú kávu zalejeme litrom vriacej vody, necháme ju vychladnúť a potom ju precedíme. Cukor a vanilkový cukor povaríme s 200 ml vody na sirup a necháme vychladnúť. Zmiešame kávu so sirupom, prilejeme lieh a dobre pretrepeme. Potom precedíme cez plátno do fliaš, ktoré zavrieme a uložíme do chladu na 4 týždne.

Potrebujeme:
120g čerstvo pomletej kávy, 1 vanilkový cukor, 800ml liehu, 650 g cukru

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618685_kava.jpg

Hruškový likér
Hrušky olúpeme, zbavíme jadrovitého vnútra a nakrájame na štvrtiny. Vložíme do väčšieho pohára, pridáme korenie a mandle. Všetko zalejeme liehom, prikryjeme a necháme 10 dní vylúhovať. Občas premiešame. Cukor zvaríme s 1,5 litrom vody, prilejeme k hruškám a necháme zakryté opäť 4 dní odstáť. Nakoniec likér precedíme cez plátno a stočíme do fliaš. Po pár dňoch už môžeme hruškový likér ochutnať.

Potrebujeme:
15 zrelých hrušiek, 5 mandlí, 1 kg cukru, 1,5 l liehu, 1 lyžicu mletej škorice, 1 lyžicu klinčekov, kúsok vanilky

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618683_hruska.jpg

Likér z lupeňov ruže
Ružové lupene preberieme (poškodené vyhodíme), opláchneme ich, osušíme a zalejeme vodkou. Fľašu zatvoríme a necháme asi 14 dní odstáť na tmavom mieste pri izbovej teplote. Potom zvaríme cukor s pol litrom vody na sirup a necháme vychladnúť. Vodku s ružovými lupeňmi zmiešame s cukrovým roztokom, precedíme cez plátno a nalejeme do fliaš, ktoré na niekoľko týždňov uložíme do špajze.

Potrebujeme:
75 g červených lupeňov vonných ruží, 250 ml vodky, 375 g cukru

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618697_ruza.jpg

Pomarančový likér
Z čerstvo olúpanej pomarančovej kôry oškrabeme spodnú bielu vrstvu. Kôru nakrájame na tenké prúžky a všetko zalejeme liehom a pomarančovou šťavou, pridáme klinčeky a škoricu. Pohár uzavrieme a necháme 3 -4 týždne odstáť. Cukor zvaríme s 800 ml vody, vychladený ho zmiešame s pomarančových extraktom a nalejeme do fliaš, ktoré uzavrieme a uložíme na 4 týždne do tmavej a chladnej miestnosti.

Potrebujeme:
Kôru z 8 veľkých pomarančov (chemicky neošetrenej), šťavu z 1 pomaranča, 5 klinčekov, kúsok škorice, 700 ml liehu, 600 g cukru

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618688_pomaranc.jpg

Malinovo - ríbezľový likér
Obraté ríbezle a maliny dáme do pohára, trochu potlačíme a posypeme cukrom. Pridáme korenie a zalejeme vodkou. Necháme 6 týždňov odležať, potom likér precedíme cez plátno a zlejeme do fliaš, ktoré necháme v tme a chlade ešte aspoň týždeň odstáť.

Potrebujeme:
2 kg čiernych ríbezlí, 700 g cukru, 300 g malín, 1 l vodky, 5 klinčekov, 2 kúsky škorice

http://img.cas.sk/img/11/gallery/618689_ribezle.jpg

Kokosový likér
Na tmavých bodoch kokosového orechu vyvŕtame diery, zachytíme kokosové mlieko, škrupinu rozbijeme a vyberieme dužinu. Tu nakrájame na menšie kusy a naložíme spolu s cukrom do uzatváracej fľaše. Pridáme vanilkový cukor, rum a sušené banány, pohár zavrieme a necháme asi 3- 4 týždne odležať.

Potrebujeme: 1 kokosový orech, 120 g bieleho kandizovaného cukru, 1 vanilkový cukor, 250 ml bieleho rumu, 4 lyžice sušených banánov

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626538_kokosovy-orech-jedlo-plod-potrava.jpg

Bazový likér s kávou
Umytú bazu odstopkujeme a vložíme do hrnca. Zalejeme litrom studenej vody a dáme variť. Citrón olúpeme a nakrájame na kolieska, vyberieme z neho kôstky (inak by šťava zhorkla). Hneď ako sa začne baza variť, za stáleho miešania pridáme kávu, klinčeky, škoricu, citrón a 5 minút povaríme. Potom hrniec odstavíme a necháme do druhého dňa v chlade vylúhovať. Druhý deň šťavu precedíme cez čistú handru a snažíme sa z plodov vytlačiť čo najviac šťavy. Čistú šťavu potom zahrejeme, pridáme cukor, 5 minút povaríme, následne dodáme vanilkový cukor a povaríme ešte ďalšie 2 minúty. Šťavu necháme vychladnúť, potom do nej pridáme rum. Plníme ju do čistých pohárov, ktoré dobre uzavrieme.

Potrebujeme: 1,5 kg čerstvo odstopkovanej bazy, 2 kávové lyžičky mletej kávy, 1,5 kávovej lyžičky mletej škorice, 7 klinčekov, 1 citrón, 1,3 kg krupicového cukru, 2 vrecká vanilkového cukru, 1 l rumu

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626549_baza-cierna-plod-ovocie-jedlo.jpg

Likér z vlašských orechov
Vlašské orechy roztlačíme, vložíme do fľaše a zalejeme koňakom. Pridáme škoricu, fľašu uzavrieme a necháme 3 týždne odstáť na slnečnom nieste Potom tekutinu precedíme cez jemnú gázu. Cukor zvaríme s litrom vody, pokiaľ sa rozpustí. Cukrový roztok necháme vychladnúť a potom ho zmiešame s likérom a všetko nalejeme do fliaš, ktoré uzatvoríme. Necháme 2- 3 týždne odstáť, obsah opäť precedíme a nalejeme do fliaš.

Potrebujeme: 25 zelených ešte nezrelých orechov, 1 l koňaku, 3 g mletej škorice, 500 g cukru

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626540_vlassky-orech-ovocie-jedlo-plod.jpg

Anýzový likér
Anýz necháme vylúhovať asi 14 dní o vodke, občas premiešame. Potom zvaríme cukor s 500 ml vody, anýzový extrakt precedíme a obe suroviny zmiešame. Pridáme citrónovú šťavu a necháme týždeň odležať.

Potrebujeme: 400 g cukri, 20 g anýzu, 300 ml vodky, 4 lyžice citrónovej šťavy

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626537_anyz-plod.jpg

Mätový likér
Mätu a korenie zalejeme čistým liehom, uzavrieme a necháme lúhovať 6 týždňov. Potom scedíme, zvaríme vodu s cukrom a po vychladnutí zmiešame s mätovým extraktom. Prelejeme do fliaš a necháme ešte týždeň uležať v chlade.

Potrebujeme: 500 ml liehu, 4 mäty (asi 10 cm dlhé), 8 klinčekov, 2 guľôčky nového korenia, kúsok škorice, 500 g cukru

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626539_mata-bylina-list.jpg

Ríbezľový likér
Ríbezle roztlačíme, zalejeme vínom a dáme na jeden deň do chladu. Potom všetko precedíme cez plátno do hrnca, prisypeme cukor a necháme prejsť varom. Odoberieme penu a prilejeme vodku a rum. Likér nalejeme do fliaš, ktorý uzavrieme a uložíme na chladné a tmavé miesto asi na dva mesiace.

Potrebujeme: 1 kg čiernych ríbezlí, 1 l červeného vína, 1,2 kg cukru, 600 ml vodky, 200 ml rumu

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626541_ribezla-ovocie-plod-jedlo.jpg

Vaječný likér
Zo žĺtok a cukru ušľaháme penu, vanilku rozkrojíme a vydlabeme. Pridáme ju k žĺtkam, rovnako ako mlieko a alkohol Všetko premiešame, nalejeme do fliaš a dáme do chladu. Ochutnať ho môžeme už 24 hodinách, ikér v chladničke vydrží až 4 týždne.

Potrebujeme: 4 žĺtky, 200 g cukru, ½ tobolky vanilky, 250 ml mlieka, 100 ml čistého liehu

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626543_vajicko-vajce-jedlo-potraviny.jpg

Škoricový likér
Z polovice pomaranča vytlačíme šťavu, dáme ju spolu so škoricou a cukrom do fliaš a zalejeme ju brandy. Uzavrieme a necháme asi 4 týždne odstáť. Potom likér precedíme cez sitko vystlané gázou.

Potrebujeme: ½ pomaranča, 6 - 8 tyčiniek škorice, 125 g hnedého cukru, 700ml brandy

http://img.cas.sk/img/11/gallery/626542_jedlo-potraviny-skorica.jpg



Tajomstvo pestovania bonsaja

18. listopadu 2010 v 12:43 ANYTHING


Túžba po ustavičnom skrášľovaní našich domovov a ich okolia priviedla mnohých z nás k pestovaniu bonsajov. Tieto rastliny malých až miniatúrnych rozmerov patria medzi najkrajšie živé ozdoby bytov, záhrad, balkónov či terás. Aby sa bonsaj stal skutočným rastlinným skvostom, vyžaduje si tak veľa nášho času a trpezlivosti, ako aj istú dávku zručnosti a umeleckej predstavivosti.

Bonsaj by sme zjednodušene mohli charakterizovať ako miniaturizovanú rastlinu, zvyčajne drevinu, pestovanú v nádobe. Číňania sa mu venovali už pred dvoma tisíckami rokov. Z Číny sa pestovanie bonsajov dostalo v 6. storočí nášho letopočtu do Japonska, hoci sa vo verejnosti často objavuje mylný názor, že pôvodnou krajinou bonsajov je práve Japonsko. Japoncom predsa len za veľa vďačíme: pestovanie bonsajov pozdvihli na vyššiu, priam umeleckú úroveň a postarali sa o to, že sa tento spôsob tvarovania rastlín rozšíril po celom svete. Začiatkom dvadsiateho storočia sa bonsajistické umenie dostalo do Európy a v posledných desaťročiach si získalo značnú obľubu aj u nás.

Pod označením "bonsaj" si väčšinou predstavujeme dreviny malých rozmerov, a preto mnohých z nás môže prekvapiť, že najvyššie bonsaje dosahujú až 130 cm. Podľa bežnej klasifikácie ide o tzv. veľké bonsaje (platan, pagaštan, borovica čierna, vistéria a iné), stredné (breza, lieska, brest a iné) dorastajú do výšky 30 - 60 cm, malé (napríklad dráč, javor, kosodrevina s krátkym ihličím) do 15 - 30 cm a miniatúrne (borievka, rododendron, skalník) dosahujú iba 5 - 15 cm. Pritom však vôbec nejde o to, že by nízke bonsaje boli ešte len v mladom veku a vysoké v staršom. Konečná výška bonsajov sa dá odhadnúť už na začiatku tvarovania, pretože rastlina má vtedy zvyčajne už vyvinuté základné konáre. Od ich rozmiestnenia závisí štýl, v akom ich budeme tvarovať. A napokon ideálna veľkosť bonsaja súvisí s veľkosťou listov. Dreviny s malými listami možno dopestovať do rozličnej výšky, ale ak majú veľké listy alebo dlhé ihličie, musia mať určitú minimálnu výšku, aby sa dosiahol primeraný pomer medzi veľkosťou listov a veľkosťou bonsaja.

Izbové bonsaje
Vzhľadom na stanovište rozoznávame bonsaje záhradné a izbové. Z izbových rastlín sú na bonsajové pestovanie vhodné napríklad figovník lesklý (Ficus benjamina), rozmarín (Rosmarinus), myrta (Myrtus), rôzne druhy citrusov, fuksie (Fuchsia) atď. Nápad pestovať izbové bonsaje nepochádza z Východu, ako by sme predpokladali,
ale z Európy, konkrétne z Nemecka.
Izbové bonsaje sú v porovnaní so záhradnými pestovanými v byte odolnejšie, ale aj ony majú špecifické požiadavky. Predovšetkým si vyžadujú vyššiu vlhkosť vzduchu, preto by ich stanovište nemalo byť pri radiátoroch ani pri iných vykurovacích telesách. Pozor však aj na prievan, na ktorý sú veľmi citlivé a škodí im. Bohužiaľ, vlhkosť vzduchu v mestských bytoch je spravidla nedostačujúca, a preto ju musíme zvýšiť. Najjednoduchším spôsobom je umiestniť bonsaj na plytkú podložku alebo podnos, do ktorých vložíme malé kamienky alebo mriežku a naplníme ich vodou. Na zvlhčené kamienky položíme nádobu s bonsajom. Dbáme na to, aby bolo množstvo vody vždy na rovnakej úrovni. Vlhkosť vzduchu môžeme zvýšiť aj rosením rastliny. Keďže tento spôsob prináša iba krátkodobý efekt, musíme rosenie pravidelne opakovať. Rosíme však iba dopoludnia, aby bonsaj mohol do večera vyschnúť. Nemenej dôležité pre správny rast rastliny je jej pravidelné zalievanie. Zemina v nádobe, v ktorej bonsaj pestujeme, by mala byť vlhká, ale nie premokrená. Nepravidelné zalievanie nie je vhodné, práve naopak, bonsaj treba zalievať vtedy, keď to naozaj potrebuje, aj keď by to znamenalo zalievať každý stromček osobitne. Platí zásada, že v lete bonsaj potrebuje viac vody ako v zime. Subtropické rastliny v lete zalievame zriedka, zemina by mala byť relatívne suchá. Tropické rastliny neznášajú zalievanie studenou vodou. Tak ako ostatné rastliny, aj bonsaje je najlepšie zalievať vodou - môže byť aj z vodovodu -, ktorú necháme niekoľko hodín odstáť. Ak voda obsahuje veľa vápnika, nesmie sa používať na vresoviskové rastliny, pretože by vyhynuli.
Vo všeobecnosti pokladáme izbové bonsaje za náročné rastliny, a keďže zväčša pochádzajú z tropických a subtropických oblastí, musíme im vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú v krajine svojho pôvodu. V opačnom prípade je lepšie, ak sa pestovania takýchto bonsajov vopred vzdáme a sústredíme sa na záhradné bonsaje vypestované z našich drevín.

Záhradné bonsaje
Ako napovedá ich názov, záhradné bonsaje si vyžadujú vonkajšie stanovište. I keď sú relatívne odolné, predsa však musíme splniť niektoré ich nároky. Napríklad v lete ich musíme chrániť pred priamymi slnečnými lúčmi, v zime
pred dažďom, vetrom a mrazom. Aj záhradné bonsaje sa môžu pestovať v bytových podmienkach, ale iba krátkodobo ako príležitostná dekorácia, pretože im teplý a suchý vzduch v miestnosti nevyhovuje.
U nás rastie dostatok drevín vhodných na bonsajové tvarovanie, ktoré sú mrazuvzdorné, a preto ich nemusíme cez zimu premiestňovať dovnútra. Navyše máme možnosť ešte pred ich pestovaním a tvarovaním získať veľa informácií o ich životných požiadavkách, ak budeme pozorovať vybrané dreviny v ich prírodnom prostredí. V prírode sa nachádza množstvo zaujímavo formovaných stromov, preto si na vychádzkach pozorne všímajme okolie, keďže odpozorované prvky môžeme využiť pri tvarovaní bonsajov. Experti odporúčajú, najmä pre začiatočníkov, ako najvhodnejšie stromy
na tvarovanie bonsajov listnáče s malými listami alebo ihličnany s krátkym ihličím. Obľúbené sú najmä ihličnany, napríklad smreky, smrekovec opadavý (Larix decidua), borovice, borievky, z listnatých drevín jelše, duby, brezy, lipy, hrab, buk a iné. V podstate akúkoľvek mrazuvzdornú rastlinu môžeme pestovať ako bonsaj. Ak by sme chceli pestovať miniatúrne bonsajíky, majme na zreteli, že nie sú veľmi vhodné
pre začiatočníkov, pretože si vyžadujú osobitnú starostlivosť, ako je špeciálne tvarovanie a výživa, častejšie zavlažovanie a rosenie atď., na ktorú sú potrebné isté pestovateľské skúsenosti a zručnosti.

Pestovanie stromčekov v nádobách
Ak sa rozhodneme pestovať bonsaje, vynorí sa otázka, kde získame rastliny vhodné na bonsajové tvarovanie. Môžeme si ich napríklad kúpiť už vytvarované - to je najjednoduchší spôsob, ako sa dostať k bonsaju. Inou možnosťou je tvarovať bonsaj z rastliny pochádzajúcej zo záhradníctva alebo z lesníckej škôlky. Ak sme trpezliví, môžeme sa pokúsiť rastlinky vhodné na tvarovanie dopestovať sami zo semien alebo z odrezkov. Vypestovanie vlastného bonsaja totiž prináša jeho tvorcovi veľa radosti a navyše formuje jeho estetické cítenie. Aj keď sa spočiatku všetko nepodarí tak, ako si predstavuje, ba niekedy vzniknú aj straty. Z tohto dôvodu je vhodnejšie začínať s lacnejšími rastlinkami z lesníckych škôlok alebo so semenáčikmi z lesa. Väčšina z nás však prvý bonsaj získa kúpou v špecializovaných predajniach alebo kvetinárstvach, kde nám navyše môžu poskytnúť odborné rady.
Rastliny pre svoj život potrebujú tak svetlo, vodu, vzduch, pôdu, ako aj správnu výživu, čiže živiny, ktoré sa síce v pôde zvyčajne vyskytujú, ale postupne ich rastliny spotrebúvajú. Predajne bonsajov ponúkajú rôzne špeciálne hnojivá, či už pre mladé, staré, alebo kvitnúce rastliny, vo forme granúl, práškové aj tekuté. Pri ich aplikácii treba presne dodržiavať návod.
Pri pestovaní bonsajov sa používa viacero substrátov. Univerzálnu zmes, vhodnú takmer pre všetky bonsaje, si môžeme pripraviť aj sami, a to z rovnakých dielov zeminy, piesku a rašeliny. Podľa potrieb rastlín môžeme zmes ešte upravovať, napríklad pridaním piesku a granulovaného ílu pri vysádzaní ihličnanov, alebo, ak vysádzame listnáče, pridáme k zmesi viac humusu.

Harmónia rastliny a nádoby
Pri pestovaní bonsaja má nezanedbateľnú úlohu miska, ktorá s ním musí byť v harmónii. I keď sa používajú najmä špeciálne ploché nádoby, spočiatku môžeme vysádzať bonsaje aj do bežných hlinených kvetináčov, dokonca aj plastových. Nádoby vyššej kvality, najmä originálne z dovozu, sú spravidla drahé. Čím kvalitnejšia a staršia je nádoba, tým je aj drahšia. Všetky nádoby však musia mať dostatočne veľký odvodňovací otvor. Ploché nádoby sú vhodnejšie ako hlboké, pretože prispievajú k formovaniu plochého koreňového systému. Aj tvar nádob býva rozmanitý, môžeme si vybrať štvorhranný, okrúhly, oválny, trojuholníkovitý atď. Pre vysoké a vzpriamené bonsaje sú vhodné ploché misky. Bonsaje so širokou korunou a hrubým kmeňom vysádzame do stredne vysokých nádob. Previsnuté tvary bonsajov vyniknú v štíhlych a vysokých nádobách. Aby bola kompozícia stromčeka a nádoby v súlade, nie je dôležitý len jej tvar, ale aj farba a štruktúra materiálu. Pre kvitnúce rastliny s bledo- až sivozelenými listami sa hodia glazúrované nádoby jasných farieb, pre bonsaje s tmavozelenými listami alebo tmavou borkou sú určené tmavosivé, tmavohnedé a tmavomodré nádoby bez glazúry. Aj rozmer kvetináča či nádoby je dôležitý, pretože má veľký význam na tvorbu koreňového systému. Ak bude nádoba priveľká alebo primalá, rastline sa nevytvorí optimálny koreňový systém. Vrchný priemer nádoby by mal byť 7 - 12 cm.

Tvarovanie bonsajových rastlín
V prvom roku po vysadení nechávame budúci bonsaj voľne rásť. Počas nasledujúcich piatich až siedmich rokov ho však už presádzame, spočiatku každý rok, neskôr každé dva roky. Vhodný čas na presádzanie je zvyčajne
na jar: v marci až apríli. Veľkosť a tvar bonsajov môžeme ovplyvniť správnym rezom. Aby bonsaj zostal malý a kompaktný, treba konáre pravidelne skracovať. Pre začínajúcich bonsajistov máme tri dobré rady na rez: z konárov, ktoré vyrastajú oproti sebe, treba jeden zrezať; priečne rastúce konáre sa musia tiež odstrániť; tenké konáre vyrastajúce priamo z kmeňa treba takisto zrezať. Na to, aby sme rezom mohli vytvoriť dobrý základný tvar, je dôležitý výber rastliny. Budúci bonsaj musí mať rovnomerne rozložené konáre po celom kmeni. Rastlina by mala mať hustú korunu, aby sme mali z čoho vybrať základné konáre. Aj nové výhonky, ktoré rastú na jar, treba odstrániť alebo skrátiť. Keby sme ich nechali voľne rásť, bonsaj by stratil svoj pôvodný tvar. Na listnatých stromčekoch treba výhonky rezať počas celého leta.
Okrem rezu tvarujeme bonsaje aj ďalšími spôsobmi, napríklad drôtovaním, svorkovaním, napínaním a inými metódami. Hoci inšpiráciu hľadáme v prírode, výsledný bonsaj by mal byť malým umeleckým dielom, vytvoreným v určitom štýle. Pre začiatočníkov je najvhodnejší vzpriamený štýl (prísne alebo voľne vzpriamený). Efektné je tvarovanie bonsajov v kaskádovom, polokaskádovom, šikmom, metlovitom, literátskom, zvlnenom a inom štýle, zaujímavé kompozície vznikajú pri štýle stromu na kameni alebo v kameni, ako aj pri skupinovej výsadbe.
Častou metódou tvarovania bonsajov je drôtovanie. Ide o relatívne mladú metódu, ktorá sa začala používať až v dvadsiatom storočí. Drôtovaním môžeme vytvárať rozličné bizarné tvary bonsaja. Drôtom omotávame kmene, konáre i výhonky bonsajov, kým sú ešte pružné, ale už začínajú silnieť. Najpriaznivejšie obdobie na uplatnenie tejto metódy je jar. Drôtom omotané časti rastlín začnú meniť smer rastu a zostanú v danej polohe aj po odstránení drôtu. Drôt ponecháme asi mesiac na jemných konároch a až šesť mesiacov na kmeni a hrubých konároch. Ak sa však začne drôt zarezávať do kôry, musíme ho ihneď odstrániť, aj keby stromček ešte nebol v požadovanom tvare.
Po uplynutí niekoľkých týždňov môžeme drôtovanie zopakovať. Drôt odstraňujeme veľmi opatrne, aby sme rastlinu nepoškodili, a v opačnom smere, ako sme ho omotávali.
Aj na to, aby mladý bonsaj získal vzhľad staršieho, existujú rozličné techniky. Medzi najpoužívanejšie patria vyrezávanie a rozštiepenie kmeňa. Na vytváranie dojmu, že bonsaj je starý, sú vhodnejšie ihličnany (napríklad smrek, borovica). Takéto tvarovanie stromčekov si však vyžaduje isté zručnosti a pestovateľské skúsenosti. Našťastie je na trhu dostatok bonsajistickej literatúry, ktorá nám poskytne presné návody, ako máme postupovať, aby sme vypestovali krásne bonsaje a zdokonalili sa v umení ich tvarovania.

http://zahradkar.pluska.sk/images/gallery/zahradkar/casopis/stromy-a-kry/pine1.jpg
Čaro bonsajov je také podmanivé, že ste sa rozhodli skúsiť to aj vy. Pestovanie bonsajov je však veľká výzva. Preto si hneď na začiatku zvážte, či máte dostatočné podmienky. Viete, čo všetko vaši malí spoločníci vyžadujú?

http://img.topky.sk/mojdom/big/34392.jpg/bon1-bonsaj.jpg

http://www.grandresidence.sk/cms_images/image-3-l.jpg



Neobjasnené záhady minulosti

2. listopadu 2010 v 16:22

3 neobjasnené záhady minulosti


Svet je plný záhad, to je staré známe klišé. Ale verte či nie, niečo na tom bude pravdy. Stačí sa pozrieť na záhadu Turínskeho plátna, vytekajúce sarkofágy, alebo duchárske legendy, čo pretrvali desaťročia. My sme pre vás vybrali tri záhady, ktoré dodnes nedajú mnohým záujemcom o paranormálne javy spať.


Záhada cintorína
Cintoríny sú strašidelné miesta sami o sebe. Ale za veľkou mlákou je jeden, ktorý má hrôzostrašnú povesť a prezývka Brána do pekla mu dokonale sedí. Na prvý pohľad nenápadné miesto - nachádza sa v malom mestečku Stull v Kansase. Ale vraj už keď prejdete jeho bránou, pocítite nepríjemné šteklenie v žalúdku. A spolu s ním sa objaví pocit chladu, paralýza, ťahanie za ruku niekým neviditeľným, silný vetrisko, ktorý z ničoho nič zmizne tak, ako sa zjavil. Niektorí videli na cintoríne aj zvláštne postavy, čo sa rozplynuli vo vetre.

Podľa povier je totiž cintorín jednou zo siedmich brán do pekla a diabol sem chodí každý rok na hrob starej lásky, bosorky, a svojho syna, ktorý sa narodil taký deformovaný, že prežil len pár dní.  Do kaplnky, ktorú pred pár rokmi zbúrali, údajne nikdy nenapršalo, ani keď už bola bez strechy. Vraj za to môžu čierne omše, ktoré sa v nej slúžili. Či už je to len  povera, alebo nie, faktom je, že málokto má odvahu vybrať sa na stullský cintorín sám, nech je to aj za bieleho dňa.


Nevyriešená vražda Dahlie
Príbeh krásnej mladej ženy, ktorú niekto brutálne zavraždil, spadá zas do kategórie neobjasnených vrážd. Ani za 60 rokov sa nepodarilo vraha krásnej čiernovlásky vypátrať. Dvadsaťdvaročná čašníčka Elizabeth Short, ktorú pre jej záľubu v tmavých šatoch prezývali aj Čierna Dahlia, prišla do Los Angeles splniť si svoj americký sen - stať sa slávnou herečkou. V januári 1947 ju však našli zavraždenú, a to takým brutálnym spôsobom, že noviny mali zakázané zverejniť fotografie z miesta činu.

Elizabeth ešte pred smrťou niekoľko hodín mučili, neskôr bolo jej telo rozpolené, s prerezanými ústami doslova od ucha k uchu. Hoci sa zistilo, že Elizabeth nebola žiadny lumen, klebety o tom, že popri práci čašníčky robila aj call girl, sa nikdy nepotvrdili. Kto brutálnu vraždu spáchal, sa dodes nevie.


Vrah Zodiac
Údajne mal na svedomí 37 obetí, prisúdili mu len sedem. Vrah s menom Zodiac sa však nikdy pred súdom neobjavil, pretože ho nikdy nechytili. Vraždiť začal na konci šesťdesiatych rokov, kedy si vyberal zamilované páriky na opustených parkoviskách či pri jazere. Svoje obete vraždil zrejme z pasie, o jeho skutočných dôvodoch sa totiž nevie. Na Zodiacovi ale bolo jedno zvláštne: akoby túžil, aby ho chytili. Do kalifornských novín posielal listy, vyhrážal sa, dokonca jednej redakcii poslal aj zakrvavený kúsok košele svojej obete. Od roku 1969 akoby sa po ňom zľahla zem. Napriek tomu je jedným z najhľadanejších a najzáhadnejších vrahov modernej kriminalistiky. Chcete vedieť o jeho krvavých výčinoch viac?




Damask

1. listopadu 2010 v 15:47 HLAVNÉ MESTÁ - AZIA A AUSTRÁLIA
File:Damascus-Seal.jpg

Damask (arab. دمشق Dimašq,angl. Damascus) je hlavné a najväčšie mesto Sýrie. Býva označované ako najstaršie trvalo osídlené mesto na svete. Má okolo 4 a pol milióna obyvateľov.

Nachádza sa asi 80 km od Stredozemného mora, obklopené je Anti-Libanonským pohorím. Leží na plošine vo výške 680 m n.m. na súradniciach 33°30' severne, 36°18' východne (33,5, 36,3).
Historický Damask, uzatvorený medzi mestskými hradbami, ležal na južnom pobreží rieky Barada. Na juhovýchode, severe a severovýchode je obklopený predmestiami, ktorých história siaha až do stredoveku.
Od konca 19. storočia tu začali rásť moderné administratívne a komerčné centrá na západe starého mesta, okolo rieky Barada, v strede oblasti známej ako al-Merjeh alebo "lúka". Al-Merjeh sa čoskoro stala centrom moderného Damasku s radnicou. Súdy, pošta a železničná stanica sa nachádzajú na vyvýšenine smerom na juh. Neskôr bola postavená europanizovaná rezidenčná štvrť na ceste medzi al-Merjeh a Salihiyye. Komerčné a administratívne centrum nového mesta sa postupne presunulo mierne na sever od tejto oblasti.

V dvadsiatom storočí boli postavené nové predmestia severne od rieky Barada a mesto bolo mierne rozšírené aj na juh, k oáze Ghouta. Od roku 1955 sa nová štvrť Yarmouk stala druhým domovom tisícov palestínskych utečencov. Mestskí architekti uprednostňovali ponechanie oázy Ghouta čo najďalej. V neskoršom dvadsiatom storočí niektoré z hlavných oblastí sa nachádzali severne, v západnej oblasti Mezze a posledne okolo údolia Barada v časti Dumar na severozápade a na svahoch pohorí Berze na severovýchode. Chudobnejšie oblasti, často bez oficiálneho stanoviska, boli väčšinou budované južne od samotného mesta.


DAMASCUS, DAMASK, DAMAŠEK, ŠAM

Žiadne iné ľudské sídlo na svete nie je ako Damašek, mesto pod vrchom Kassjun, obklopené zelenými záhradami oázy, ktoré je pokladané za najväčšiu a najúrodnejšiu záhradu Arábie. Už o samotnom vzniku jeho mena existuje niekoľko teórií. Jedna z nich hovori, ze Dimeshk znamená po aramejsky šumenie vody, iná teória zase odvodzuje jeho názov od slova Dam-Shak - "Krvavá jama, diera". Na vrchu Kassjun sa totiž odohrala prvá bratovražda v ľudských dejinách, lebo vraj práve tu zabil Kain - prvorodený syn Adama a Evy - zo závisti svojho mladšieho brata Ábela a jeho telo skrýval 40 dní v jednej z jeho jaskýň. Damašek je jedným z najstarších nepretržite obývaných miest na Zemi. Legenda hovorí, že v dňoch potopy sa jedine Damašek, ako kvitnúci ostrov, vznášal na búrlivých vlnách vôd a takisto aj v deň posledného súdu bude ako jediný ušetrený... Podľa ďalšej legendy na vrchu Kassiun uvidel svetlo sveta vizionár Abrahám, posledný odpočinok tu našiel Mojžiš a v jeho kotline sa ukrývali Jozef s Máriou a Ježišom, na úteku pred Herodesom. Damašek vo svojich krvavých dejinách zažil mnohých cudzích vládcov, medzi nimi Asýrčanov, Babylončanov, Egypťanov, Chetitov, Peržanov, dobyl ho Alexander Veľký, obsadili ho Rimania a neskôr sa dostal pod vplyv Byzantskej ríše. V roku 635 ho obkľúčili beduíni z horúcej púšte Arabského polostrova, bojujúci pod zelenou zástavou islámu, vedení dvomi ctižiadostivými vojvodcami - Chalidom Ibn al Walidom a Abu Obeidom. Prvý z nich rozmiestnil svojích jazdcov pod múrmi mesta na východnej strane a druhý na západnej. Obyvatelia za jeho hradbami mali bohaté zásoby a nebáli sa ani dlhého obliehania. Veď Arabi nielenže nemali žiadne skúsenosti v dobýjaní miest, ale im aj chýbali potrebné zbrane a materiál. A navyše, dobyvateľov predchádzala dobrá povesť. Hovorilo sa o nich, že sú spravodliví, tolerantní k iným národom a náboženstvám, sami prísne dodržiavajú svoje zákony a predovšetkým vyberajú nízke dane. Byzantínci však boli neobľúbení, lebo utláčali mešťanov vysokými daňami, a tak sa s pribúdajúcim časom, nálada v meste sa prikláňala na stranu moslimov. Po šiestich mesiacoch mali beduíni dosť vyčkávania - medzičasom sa naučili robiť rebríky - a tak Chalid Ibn al Walid, ktorý túžil sám zožať slávu za dobytie mesta, vydal svojím vojakom rozkaz na útok. Obrancovia nemali veľku vôľu bojovať a dobyvateľom sa preto čoskoro podarilo preklenúť mestské múry. Na západnej strane mesta veliteľ Abu Obeida ešte stále váhal s útokom, až sami obrancovia donútili byzantského veliteľa aj s biskupom, aby sa vzdali a otvorili brány. Abu Obeid tak vstúpil do mesta bez boja a bez ťažkostí sa so svojími bojovníkmi dostal až do jeho stredu, do Katedrály svätého Jána Krstiteľa. V tom istom čase - z východnej strany - dorazil do chrámu aj Chalid Ibn al Walid, čím vznikla neobyčajná situácia. Keďže východná časť mesta bola dobytá bojom, podľa vtedajšieho vojnového práva táto smela byť vyrabovaná, západná časť musela byť ušetrená. Pretože sa ale obaja velitelia stretli v strede katedrály, dohodli sa, že jej východná časť bude slúžiť moslimom ako mešita a západnú časť smú naďalej používať kresťania. Zabíjať a znásilňovať bolo prísne zakázané. Táto dohoda je dodnes vzorom islamskej tolerancie. Stavba mešity, ktorá sa po ňom volá Umajjovská (je jedným zo zázrakov sveta), pretože patril k Umajjovskému klanu, trvala 10 rokov. Mešita má pôdorys 157 x 100m a v jej strede sa nachádza 36 metrov vysoká kupola, pod ktorou sa môže naraz modliť až sedem tisíc ľudí. Hoci v priebehu svojej existencie 5-krát vyhorela, vždy ju znova vybudovali a jej nádherné farebné mozaiky, zobrazujúce fantastické krajinky, stromy, rastliny a rôzne budovy - predstava raja, zreštaurovali do pôvodnej podoby. Dodnes sa v nej nachádza bohato zdobená kaplnka so schránkou skrývajúcou hlavu svätého Jána Krstiteľa, ktorého po arabsky volajú Jahja ibn Zakarija. Spolu s Ježišom patria k prorokom, ktorí prišli pred Mohamadom zvestovať na Zem vôľu Božiu. Moslimovia veria, že v deň Posledného súdu príde Ježiš z neba na Zem práve po jednom z minaretov Umajjovskej mešity. Stala sa jednou z najdôležitejších, najslávnejších a najkrajších pútnických miest sveta. Je zaujímavá i tým, že sa sem na modlitby schádzajú tak kresťania, ako aj moslimovia. Archeológovia našli v jej priestoroch stopy osídlenia staré vyše šesť tisíc rokov. Pôvodne tu totiž stál aramejský chrám (pred viac ako 5 000 rokmi), ktorý bol postavený na počesť boha Hadáda. Neskôr tento chrám vystriedal rímský palác, ktorý bol zasvätený Jupiterovi. Po ňom sa vystavala na jeho mieste kresťanská Bazilika sv. Jána Krstiteľa. V polovici 7. storočia (rok 636) sa moslimovia s kresťanmi dohodli, že sa tu budú modliť spoločne. I napriek tomu, že neskôr sa kresťanský kostol premiestnil inde a na jeho pôvodnom mieste vyrástla súčasná mešita, hrob Jána Krstiteľa v mešite zostal do dnešných dní. Vedľa mešity sa nachádzajú tri minarety: Nevestin, Ježišov, Muhammadov. Na severozápadnej strane historickej časti mesta možno vidieť zachovalú citadelu, ďalej sa tu nachádza mauzóleum a nadživotná socha Salah al-Dina (slávny moslimský vojvodca). Dnešná stavba citadely z 13. storočia stojí na mieste bývalej rímskej pevnosti. Z rovnakej doby vidieť v meste aj dnes hradby a viacero vstupných brán, spolu ich je sedem.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Archivo:Damascus from Qasiyon.JPG

Súbor:Damsacus infobox.jpg

File:The Jupiter temple in Damascus.jpg
Ruiny chrámu Jupitera pri vchode Al-Hamidiyah Souq

File:Courtyard2(js).jpg
Nádvorie Umayyad mešity

File:Umayyad Mosque-Dome of the Treasury211099.jpg

File:Damascus domes.jpg
Kopula mauzólea Nur ad-Din

File:Takiyya as-Süleimaniyya Mosque 01.jpg
Tekkiye Mešita

ファイル:Umayyad Mosque-Minaret al-Gharbiye.jpg
Mešita-Minaret al-Gharbiye

File:Barada river in Damascus (April 2009).jpg
Rieka Barad
File:Standbeeld Saladin Damascus.JPG
Socha Saladina

File:Damascus-Bab Kisan.jpg
Kaplnka svätého Pavla

File:Azem Palace 02.jpg
Azm Palace

File:Sheraton Damascus.jpg
Sheraton Damask