Damask

1. listopadu 2010 v 15:47 |  HLAVNÉ MESTÁ - AZIA A AUSTRÁLIA
File:Damascus-Seal.jpg

Damask (arab. دمشق Dimašq,angl. Damascus) je hlavné a najväčšie mesto Sýrie. Býva označované ako najstaršie trvalo osídlené mesto na svete. Má okolo 4 a pol milióna obyvateľov.

Nachádza sa asi 80 km od Stredozemného mora, obklopené je Anti-Libanonským pohorím. Leží na plošine vo výške 680 m n.m. na súradniciach 33°30' severne, 36°18' východne (33,5, 36,3).
Historický Damask, uzatvorený medzi mestskými hradbami, ležal na južnom pobreží rieky Barada. Na juhovýchode, severe a severovýchode je obklopený predmestiami, ktorých história siaha až do stredoveku.
Od konca 19. storočia tu začali rásť moderné administratívne a komerčné centrá na západe starého mesta, okolo rieky Barada, v strede oblasti známej ako al-Merjeh alebo "lúka". Al-Merjeh sa čoskoro stala centrom moderného Damasku s radnicou. Súdy, pošta a železničná stanica sa nachádzajú na vyvýšenine smerom na juh. Neskôr bola postavená europanizovaná rezidenčná štvrť na ceste medzi al-Merjeh a Salihiyye. Komerčné a administratívne centrum nového mesta sa postupne presunulo mierne na sever od tejto oblasti.

V dvadsiatom storočí boli postavené nové predmestia severne od rieky Barada a mesto bolo mierne rozšírené aj na juh, k oáze Ghouta. Od roku 1955 sa nová štvrť Yarmouk stala druhým domovom tisícov palestínskych utečencov. Mestskí architekti uprednostňovali ponechanie oázy Ghouta čo najďalej. V neskoršom dvadsiatom storočí niektoré z hlavných oblastí sa nachádzali severne, v západnej oblasti Mezze a posledne okolo údolia Barada v časti Dumar na severozápade a na svahoch pohorí Berze na severovýchode. Chudobnejšie oblasti, často bez oficiálneho stanoviska, boli väčšinou budované južne od samotného mesta.


DAMASCUS, DAMASK, DAMAŠEK, ŠAM

Žiadne iné ľudské sídlo na svete nie je ako Damašek, mesto pod vrchom Kassjun, obklopené zelenými záhradami oázy, ktoré je pokladané za najväčšiu a najúrodnejšiu záhradu Arábie. Už o samotnom vzniku jeho mena existuje niekoľko teórií. Jedna z nich hovori, ze Dimeshk znamená po aramejsky šumenie vody, iná teória zase odvodzuje jeho názov od slova Dam-Shak - "Krvavá jama, diera". Na vrchu Kassjun sa totiž odohrala prvá bratovražda v ľudských dejinách, lebo vraj práve tu zabil Kain - prvorodený syn Adama a Evy - zo závisti svojho mladšieho brata Ábela a jeho telo skrýval 40 dní v jednej z jeho jaskýň. Damašek je jedným z najstarších nepretržite obývaných miest na Zemi. Legenda hovorí, že v dňoch potopy sa jedine Damašek, ako kvitnúci ostrov, vznášal na búrlivých vlnách vôd a takisto aj v deň posledného súdu bude ako jediný ušetrený... Podľa ďalšej legendy na vrchu Kassiun uvidel svetlo sveta vizionár Abrahám, posledný odpočinok tu našiel Mojžiš a v jeho kotline sa ukrývali Jozef s Máriou a Ježišom, na úteku pred Herodesom. Damašek vo svojich krvavých dejinách zažil mnohých cudzích vládcov, medzi nimi Asýrčanov, Babylončanov, Egypťanov, Chetitov, Peržanov, dobyl ho Alexander Veľký, obsadili ho Rimania a neskôr sa dostal pod vplyv Byzantskej ríše. V roku 635 ho obkľúčili beduíni z horúcej púšte Arabského polostrova, bojujúci pod zelenou zástavou islámu, vedení dvomi ctižiadostivými vojvodcami - Chalidom Ibn al Walidom a Abu Obeidom. Prvý z nich rozmiestnil svojích jazdcov pod múrmi mesta na východnej strane a druhý na západnej. Obyvatelia za jeho hradbami mali bohaté zásoby a nebáli sa ani dlhého obliehania. Veď Arabi nielenže nemali žiadne skúsenosti v dobýjaní miest, ale im aj chýbali potrebné zbrane a materiál. A navyše, dobyvateľov predchádzala dobrá povesť. Hovorilo sa o nich, že sú spravodliví, tolerantní k iným národom a náboženstvám, sami prísne dodržiavajú svoje zákony a predovšetkým vyberajú nízke dane. Byzantínci však boli neobľúbení, lebo utláčali mešťanov vysokými daňami, a tak sa s pribúdajúcim časom, nálada v meste sa prikláňala na stranu moslimov. Po šiestich mesiacoch mali beduíni dosť vyčkávania - medzičasom sa naučili robiť rebríky - a tak Chalid Ibn al Walid, ktorý túžil sám zožať slávu za dobytie mesta, vydal svojím vojakom rozkaz na útok. Obrancovia nemali veľku vôľu bojovať a dobyvateľom sa preto čoskoro podarilo preklenúť mestské múry. Na západnej strane mesta veliteľ Abu Obeida ešte stále váhal s útokom, až sami obrancovia donútili byzantského veliteľa aj s biskupom, aby sa vzdali a otvorili brány. Abu Obeid tak vstúpil do mesta bez boja a bez ťažkostí sa so svojími bojovníkmi dostal až do jeho stredu, do Katedrály svätého Jána Krstiteľa. V tom istom čase - z východnej strany - dorazil do chrámu aj Chalid Ibn al Walid, čím vznikla neobyčajná situácia. Keďže východná časť mesta bola dobytá bojom, podľa vtedajšieho vojnového práva táto smela byť vyrabovaná, západná časť musela byť ušetrená. Pretože sa ale obaja velitelia stretli v strede katedrály, dohodli sa, že jej východná časť bude slúžiť moslimom ako mešita a západnú časť smú naďalej používať kresťania. Zabíjať a znásilňovať bolo prísne zakázané. Táto dohoda je dodnes vzorom islamskej tolerancie. Stavba mešity, ktorá sa po ňom volá Umajjovská (je jedným zo zázrakov sveta), pretože patril k Umajjovskému klanu, trvala 10 rokov. Mešita má pôdorys 157 x 100m a v jej strede sa nachádza 36 metrov vysoká kupola, pod ktorou sa môže naraz modliť až sedem tisíc ľudí. Hoci v priebehu svojej existencie 5-krát vyhorela, vždy ju znova vybudovali a jej nádherné farebné mozaiky, zobrazujúce fantastické krajinky, stromy, rastliny a rôzne budovy - predstava raja, zreštaurovali do pôvodnej podoby. Dodnes sa v nej nachádza bohato zdobená kaplnka so schránkou skrývajúcou hlavu svätého Jána Krstiteľa, ktorého po arabsky volajú Jahja ibn Zakarija. Spolu s Ježišom patria k prorokom, ktorí prišli pred Mohamadom zvestovať na Zem vôľu Božiu. Moslimovia veria, že v deň Posledného súdu príde Ježiš z neba na Zem práve po jednom z minaretov Umajjovskej mešity. Stala sa jednou z najdôležitejších, najslávnejších a najkrajších pútnických miest sveta. Je zaujímavá i tým, že sa sem na modlitby schádzajú tak kresťania, ako aj moslimovia. Archeológovia našli v jej priestoroch stopy osídlenia staré vyše šesť tisíc rokov. Pôvodne tu totiž stál aramejský chrám (pred viac ako 5 000 rokmi), ktorý bol postavený na počesť boha Hadáda. Neskôr tento chrám vystriedal rímský palác, ktorý bol zasvätený Jupiterovi. Po ňom sa vystavala na jeho mieste kresťanská Bazilika sv. Jána Krstiteľa. V polovici 7. storočia (rok 636) sa moslimovia s kresťanmi dohodli, že sa tu budú modliť spoločne. I napriek tomu, že neskôr sa kresťanský kostol premiestnil inde a na jeho pôvodnom mieste vyrástla súčasná mešita, hrob Jána Krstiteľa v mešite zostal do dnešných dní. Vedľa mešity sa nachádzajú tri minarety: Nevestin, Ježišov, Muhammadov. Na severozápadnej strane historickej časti mesta možno vidieť zachovalú citadelu, ďalej sa tu nachádza mauzóleum a nadživotná socha Salah al-Dina (slávny moslimský vojvodca). Dnešná stavba citadely z 13. storočia stojí na mieste bývalej rímskej pevnosti. Z rovnakej doby vidieť v meste aj dnes hradby a viacero vstupných brán, spolu ich je sedem.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Archivo:Damascus from Qasiyon.JPG

Súbor:Damsacus infobox.jpg

File:The Jupiter temple in Damascus.jpg
Ruiny chrámu Jupitera pri vchode Al-Hamidiyah Souq

File:Courtyard2(js).jpg
Nádvorie Umayyad mešity

File:Umayyad Mosque-Dome of the Treasury211099.jpg

File:Damascus domes.jpg
Kopula mauzólea Nur ad-Din

File:Takiyya as-Süleimaniyya Mosque 01.jpg
Tekkiye Mešita

ファイル:Umayyad Mosque-Minaret al-Gharbiye.jpg
Mešita-Minaret al-Gharbiye

File:Barada river in Damascus (April 2009).jpg
Rieka Barad
File:Standbeeld Saladin Damascus.JPG
Socha Saladina

File:Damascus-Bab Kisan.jpg
Kaplnka svätého Pavla

File:Azem Palace 02.jpg
Azm Palace

File:Sheraton Damascus.jpg
Sheraton Damask

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama