Listopad 2011

Park Güell

13. listopadu 2011 v 13:43 ARCHITEKTÚRA

Park Güell (katalánsky Parc Güell, pôvodný názov Park Güell) je rozľahlý park s architektonickými prvkami situovaný nad Barcelonou (Katalánsko, Španielsko) na svahu hory Turo del Carmel obrátenom smerom k moru. Park navrhol katalánsky architekt Antoni Gaudí pôvodne ako záhradné mesto. Výstavba parku prebehla v rokoch 1900 - 1914; projekt záhradného mesta sa však realizovať nepodarilo.

Zákazku na projekt záhradného mesta podľa anglického vzoru zadal architektovi Gaudímu priemyselník Eusebi Güell. Antoni Gaudí vyprojektoval záhradné mesto s asi 60 stavebnými parcelami. Projekt mal byť financovaný z vopred zaplatených záloh za doposiaľ nepostavených domoch, našli sa však iba dvaja kupci - samotní stavitelia parku Gaudí a Güell. Realizácia projektu tak zlyhala a projekt záhradného mesta nebol nikdy dokončený. Park neskôr odkúpilo mesto a od roku 1926 sprístupnilo ako mestský park.

Park má rozlohu 17,8 hektárov. Osobitý štýl architekta sa prejavuje aj v tých najmenších detailoch. Promenády sú kryté stĺporadím so stĺpmi v tvare stromov, zvlnené tvary pripomínajú potoky lávy. Niektoré plochy architektonických prvkov parku sú kryté farebnými mozaikami z glazovaných keramických črepov či skla.

Domčeky stojace po oboch stranách hlavného vchodu nesú typické znaky Gaudího rukopisu. Hlavný vstup do parku je riešený širokým schodiskom, vedúcim k Sieni sto stĺpov (katalánsky Sala de les cent columnes, španielsky Sala de las Cien Columnas). Sieň je tvorená 86 stĺpmi pripomínajúcimi stalagnáty v obrovskej jaskyni. Stĺpy nesú rozľahlú terasu, ktorá je lemovaná zvlneným, mozaikou zdobeným zábradlím, upraveným súčasne ako lavice na sedenie. Terasa tvorí dominantu parku a je miestom stretávania ľudí a rôznych slávností. V parku stoja dva domy, v ktorých bývali Eusebi Güell (až do svojej smrti v roku 1918) a Antoni Gaudí, v tomto dome sa teraz nachádza múzeum venované tomuto katalánske architektovi.

Vzhľadom k svojej vyvýšenej polohe na kraji mesta je park miestom pokoja kontrastujúcim s ruchom katalánskej metropoly.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/spainflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Ficheiro:Park Guell.jpg
Erb pri vchode do parku

Datei:IMG Park Güell Barcelona.JPG
Hlavní vstup do parku

File:Park Güell 02.jpg
Dve budovy pri vchode do parku.

Файл:Park Guell tim.JPG

Datei:Park Güell 01.jpg

Soubor:Reptil Parc Guell Barcelona.jpg
Drak (salamander) stráži hlavné schodisko

Slika:Park Guell Terrace.JPG
Gaudího mozaika na hlavnej terase

Soubor:Parc guelle wegkonstruktion.jpg
Parkova cesta

Archivo:Park Güell02.jpg
Terasa

Fichier:BCN-ParcGuell-4898.jpg

Soubor:Spain.Catalonia.Barcelona.Park.Güell.Vista.2.jpg
Celkoví pohľad na park

Soubor:Spain.Catalonia.Barcelona.Park.Güell.Vista.1.jpg

File:Barcelona 193.JPG
Gaudí Muzeum

Archivo:Park Güell - Banco.jpg

Archivo:Park Güell - Viaducto.jpg
Viadukt park

Archivo:Park Güell - Calvario.jpg
El Calvario - Kalvária

Datei:Colonnadeparkguell.jpg

Datei:Parc.Guell.7.jpg
Jaskyňa

Fichièr:Spain.Catalonia.Barcelona.Park.Güell.Porxo.dels.Carruatges.JPG

Datei:Parc.Guell.2.jpg
Strop haly Hipóstila

File:Parco Guell 006.JPG

Archivo:Park Güell01.jpg
Pohľad z kalvárie na Barcelonu


Butchart Gardens

13. listopadu 2011 v 12:47 ARCHITEKTÚRA


Prírodné krásy Kanady vždy stáli za pohľad. K nim patrí rozhodne park Butchart, ktorý má tú najkrajšiu záhradu na svete. Nachádza sa v Brentwood Bay v blízkosti hlavného mesta provincie Britskej Kolumbie Victoria na Vancouver Island.


Pritom nejde o žiadne miesto pre VIP klientelu, či medzištátne návštevy, ale miesto, kam sa za rok natlačí viac ako milión návštevníkov. Park nájdete priamo na Victoria Islande a je pomenovaný podľa zakladateľa, Roberta Pima Butcharta, ktorý tu od roku 1909 na pôde vyčerpaného lomu začal sadiť najkrajšiu faunu z okolia. Dnes prerástol park na skutočné umelecké dielo s tisíckami kvetín a dokonalou kulisou vtáčieho spevu, ku ktorej sa pridáva aj zurčanie vody v podobne množstva fontánok.

http://www.oldstratforduponavon.com/images/canadaflag.gif
GALÉRIA OBRÁZKOV
http://iconbazaar.com/bars/decorative/decor012.gif
/ZOOM/

File:Butchart Gardens Entrance.jpg

File:Sunken Garden.jpg

File:Ross Fountain.jpg

File:Butchart-gardens-002.jpg
The Ross Fountain

File:Butchart gardens.JPG

File:Fountain in Butchart Gardens, Victoria.JPG
Sturgeon Fountain

File:Star Pond-Butchart Gardens.jpg
Star Pond

File:Garden5.jpg

File:Butchart Sunken Garden Panoramic.jpg



Rieka Puerto Princesa

13. listopadu 2011 v 11:52 DIVY PRÍRODY

Národný park podzemnej rieky Puerto Princesa leží približne 50 km severne od mesta Puerto Princesa, Palawan, Filipíny. Je známy vápencovou krasovou vrchovinou zo splavnou podzemnou riekou v dĺžke 8,2 km. Charakteristickou zvláštnosťou rieky je, že sa kľukatí jaskyňou pred tým, ako vtečie priamo do Južného Čínskeho mora. Nachádza sa tu veľké množstvo zoskupení stalgmitov a stalaktitov a viacero rozsiahlych sálov. Dolná časť rieky je závislá od pôsobenia prílivu. Podzemná rieka je známa tým, že je najdlhšou na svete. V ústí jaskyne sa nachádza čistá lagúna obkolesená fosílnymi krovinami rastúcimi priamo na brehoch. Na pláži v blízkosti jaskyne našli svoje útočisko opice, veľké jaštery a veverice.

http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Datoteka:Arrival.jpg

Soubor:Caves entranceexit.jpg

File:Puerto Princesa Underground River.jpg

File:Entrance to Underground River in Palawan.jpg

File:Upclose caves.jpg



Varan komodský

13. listopadu 2011 v 11:27 DIVY PRÍRODY


Ostrovčeky Komodo, Rinca a Padar na východe indonézskeho súostrovia sú jediný a výsostný domov najväčšieho žijúceho jaštera našich čias - varana komodského.

Táto prehistorická príšera nežije totiž nikde inde iba tu. Ostrovčeky, svojou rozlohou nijako oslňujúce, sú jedinečné práve prítomnosťou tohto podivuhodného jaštera.


Komodský varan jednoducho patrí k cestovateľským náležitostiam rovnako ako Eiffelovka k Parížu alebo Koloseum k Rímu. Boli ste tam? Áno? A videli ste ho? To je dôvod, prečo sem vytrvale prúdia davy turistov, zvedavcov, ale aj zoológov a ďalších odborníkov z celého sveta. Američania, Nemci, Japonci aj Česi - tí všetci chcú vidieť túto žijúcu fosíliu. Ani Jurský park by nemohol ponúknuť vierohodnejšiu scenériu na túto malú výpravu do praveku. Obrovské paprade, prasličky, palmy - to je kulisa, v ktorej žije drak z ostrova Komodo.


Na samotnom Komode ich vraj žije okolo dvoch tisíc, na susednej Rinke zhruba tisícovka a na neďalekom Padare asi sto jedincov. Z hľadiska jedinej lokality slušný počet, z celosvetového pohľadu vzácnosť nad iné.

Jašter, ktorý je najväčší zástupca pomerne početnej skupiny varanov a súčasne najväčší alebo prinajmenšom najmohutnejší žijúci plaz na našej planéte, dorastá úctyhodnej dĺžky okolo 3,5 m a váhy 100-150 kg. Dožíva sa až päťdesiatich rokov veku. Býva považovaný za posledného potomka dinosaurov na Modrej planéte a rozhodne vzbudzuje úctu. Jeho predchodca vraj bol až šesťmetrový austrálsky Megalania prisca, ktorý ako jediný dravý tvor bol schopný prekonať morské prúdy a doplávať až na vzdialené indonézske ostrovy.

Krásna textúra šupín, silný chvost, s ktorým pri ohrození doslova bičuje pôdu, a ktorým dokáže zasadiť napadnutému nemilosrdné údery, a predovšetkým dlhý rozoklaný jazyk, ktorý mu ako blesk šľahá z tlamy sťa ohnivé plamene - to všetko ho predurčuje k určitej výnimočnosti. Panujú tiež domnienky, že práve on mohol byť predlohou k postave draka, s ktorým vybojoval svoju slávnu bitku Svätý Juraj.


Samica znáša 20-40 kožovitých vajec, ktoré zahrabe do diery v zemi a viac sa už o potomstvo nestará. Často využíva už vyhĺbené hniezdo veľkého nelietajúceho vtáka Tabona Frecinetovho, ktoré máva v priemere až 15 m a výšku od 3 do 5 m. Navrstvené lístie totiž dobre udržuje teplotu a vlhkosť, potrebné na vyliahnutie. Zhruba po ôsmich mesiacoch sa objavia malé pestrofarebné dráčiky. Žlto-zeleno-čierne zafarbenie ich odlišuje od dospelých jedincov. Až po prvom roku života ich kože zosivie. Hneď po narodení sa najväčšou možnou rýchlosťou snažia dostať sa na strom, aby unikli krutému osudu. Varanus komodoensis je totiž okrem všetkého ostatného tiež kanibal, čo znamená, že požiera aj jedincov vlastného druhu - najčastejšie práve mláďatá, ktoré sú ešte bezbranná. Dospelý jedinec sa však do koruny stromu nedostane - našťastie mu to nedovolí jeho váha.

Vyniká však predovšetkým svojou neobyčajnou dravosťou. Dokáže uloviť a hneď aj zožrať divoké prasa, jeleňa, ale aj vodného byvola. V minulosti občas nepohrdol ani človečinou. Jeho lovecký štýl je prinajmenšom neobvyklý. Na rozdiel od väčšiny ostatných členov svojej zoologickej skupiny je predovšetkým zdochlinár. Mršinu dokáže ucítiť aj na päť kilometrov.


Ak však nie je k dispozícii žiadna mŕtva korisť, poradí si bez problémov aj inak. Vie loviť sám alebo v organizovanej svorke, kedy traja až štyria jedinci korisť nadháňajú. Dokáže ju stopovať dlhé kilometre a hodiny, kým nepadne. Je nielen veľký, ale aj prekvapivo rýchly (na kratšiu vzdialenosť dosiahne rýchlosť až 18 km/hod.), nielen zaujímavý, ale aj po čertoch nebezpečný. Jeho pohryznutie býva zvyčajne smrteľné, aj keď samotné zranenie nemusí byť vážne. V jeho tlame totiž vzniká špecifické bakteriologické prostredie, ktoré si v ničom nezadá napríklad s účinnosťou jedu kobry. V jeho slinách žije na 50 baktérií, ktoré z nich robia dokonalú zbraň a počas štyridsiatich ôsmich hodín vyvolávajú v tele obete rozsiahlu sepsu, na ktorú následne zomrie. Až potom nastáva tá pravá chvíľa pre varana. Biawak, ako mu hovoria domorodci, si skrátka počká!

Jeho žravosť je desivá. V priebehu chvíle zviera roztrhá a hltá ho v obrovských kusoch. Ešte nedávno pre názornosť a na uspokojenie krvežíznivých návštevníkov servírovali varanovi živú kozu, priviazanú za nohy na bambusových tyčiach.


Tento pomerne barbarský servis je už našťastie iba minulosťou - zato prežívajú mnohé dramatické príbehy o zákernosti obludy. Pravdepodobne najobľúbenejší je ten, v ktorom figuruje postarší švajčiarsky vedec, ktorý sa na vlastivednú vychádzku po ostrove vydal sám a bez sprievodu. Dochovali sa z neho údajne iba okuliare a fotoaparát - hoci sa dá predpokladať, že pri troche záujmu a snahy zo strany plaza by aj tieto predmety úspešne strávil. Dnes už k napadnutiu človeka dochádza len veľmi zriedkavo - stačí však iba chvíľka nepozornosti či nedostatok rešpektu…

Konkrétne 2. júna 2007 varan na ostrove Komodo napadol a zabil deväťročného chlapca. Nechajme bokom neoverenú informáciu, že nezbedný chalan na nej hádzal kamene (ako to už dedinskí chlapci robievajú), a varanovi jednoducho došla trpezlivosť. V každom prípade je nesporné, že plaz vyštartoval, zahrýzol sa chlapcovi do pasu, chvíľu ho vliekol po zemi a pohadzoval si s ním. Hoci ho domorodci nakoniec zahnali, chlapec pol hodiny po útoku vykrvácal.

Napriek tomu, že pri návšteve Taman Nasional Komodo - Komodského národného parku, založeného v roku 1980, si dnes môžete celkom pokojne urobiť dvojportrét s varanom priamo pred kanceláriou parku, kam pravidelne niekoľko už skúsených jedincov dochádza pre svoj prídel ľahko získanej potravy, v teréne sú tieto zvieratá pomerne nevypočítateľné a osobný kontakt s nimi sa v žiadnom prípade neodporúča. Samostatné potulky po ostrove nie sú povolené, a váš sprievodca, ozbrojený silným konárom s vidlicou na konci, si dá záležať na tom, aby vás priviedol celého späť.


Prvé zmienky o podivuhodnom predátorovi spadajú do kategórie po generácie odovzdávaných legiend. Prvé podložené informácie sa objavili až v roku 1912, kedy sa na ostrov vydala holandská vojenská expedícia pod vedením statočného poručíka Van Steyna. Hoci oproti hrôzostrašným bájkam domorodcov nenašli zviera tak obrovské, ako sa pôvodne udávalo, prvé objavené exempláre vojakov ohromili. Po chvíli neistoty však zalícili a oboch jašterov na mieste zastrelili. Ich fotografie a kožu potom poslali majorovi P. A. Ouwensovi, vtedajšiemu riaditeľovi Zoologickej záhrady v Buitenzorgu, ktorý neznáme zvieratá vedecky popísal a udelil im názov Varanus komodoensis Ouwens.

Na ďalšie stretnutie s belochmi si komodskí draci museli počkať až na koniec 1. svetovej vojny, kedy na ostrove stroskotal vojnový pilot van Deyk. Keď ho po niekoľkých mesiacoch pobytu zachránili miestni rybári, v Európe si každý myslel, že jeho historky o podivných tvoroch na druhom konci zemegule sú iba výplod chorej mysle a že úbožiak na opustenom ostrove zošalel.


Dnes je varan komodský obľúbený turistický artikel a o jeho existencii už nik nepochybuje. Počas niekoľkohodinovej vychádzky po ostrove môžete s trochou šťastia naraziť na vydarený exemplár hoci hneď vedľa cestičky - našťastie cez deň a za ostrého slnečného svitu sú pomerne laxní - pospávajú v slnkom zafarbenej tráve a takmer bez nebezpečenstva sa k nim dá priblížiť. Ráno a večer bývajú aktívnejší, preto treba dobre zvážiť svoje možnosti, kým začnete skúšať, kto z koho! Hoci na druhej strane fotografia mohutného tela so širokou tlamou a svalnatým krkom, akoby pokrytým medenkou, určite stojí za trochu uváženého rizika…

To je dôvod, prečo inak nezaujímavé a nevýznamné ostrovčeky v súostroví Malé Sundy patria k miestam turisticky veľmi obľúbeným a navštevovaným.

V r. 1980 Národný park Komodo zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.


GALÉRIA OBRÁZKOV
http://bestpage.cz/oddelovace/oddelovac21454KGDF365.gif
/ZOOM/

Berkas:Parthkomodo.jpg

File:Varanus komodoensis6.jpg

File:Varanus komodoensis3.jpg

പ്രമാണം:Varanus komodoensis1.jpg

Berkas:Varanus komodoensis.JPG

Archivo:Varan de Komodo Thoiry 1982.jpg

File:Komodo dragon skin.jpg